Ľudia sa odpradávna pokúšali lietať. Počnúc Ikarom, cez da Vinciho až po talianskeho františkána Kopertinského, ktorého vďaka pokusom o lietanie vyhlásili za svätého, a dnes je patrónom kozmonautov. No lietajúceho mnícha sme mali aj my.
Donedávna sa tradovalo, že rozdiel medzi českými a slovenskými divákmi je v tom, že kým prví svoje filmy milujú, „naši“ ich ignorujú. Našťastie to vyzerá tak, že čosi sa zmenilo. Bátorička, Pokoj v duši, Jánošík a najnovšie Legenda o lietajúcom Cypriánovi dokázali prilákať publikum do kina. A hoci názory na kvalitu týchto snímkov sa rôznia, toto plus im uprieť nemožno.
Záhadný mních
Možno je to i preto, že tvorcovia nepodceňujú reklamu. Aj Cypriána predchádzalo mohutné promo už od prvej klapky v januári 2008. Nie div, že po dva a pol roku masírovania bol na film zvedavý každý. Najmä, keď námet vylovili v slovenskej histórii. A v tom je jeho ďalšie plus. Okrem tých, čo sa zaujímajú o históriu, budú teraz skoro všetci poznať ďalšiu zaujímavú persónu našich dejín, a nielen Jánošíka či „krvavú grófku“. Mních Cyprián si to zaslúži ako osobnosť, ktorej význam prekročil hranice kláštora, kde žil. Navyše, aj nejasnosti týkajúce sa jeho osoby, sú príťažlivé. I legendy, ktoré sa často navzájom vyvracajú. Práve to využila autorka námetu, scenára a režisérka v jednej osobe, Mariana Čengel Solčanská, aby si vymyslela vlastný príbeh.
Filmový hrdina
Autorka v niečom vychádza zo zachovaných faktov a legiend, niečo si primyslela, niečo vymyslela úplne. Napríklad sa jej asi zapáčila zmienka, že Cypriánovi nič ľudské nebolo cudzie, a tak mu do scenára vplietla živočíšnu lásku. Jeho životný príbeh podstatne zdramatizovala, keď z neho spravila zbojníka s krvou na rukách. Alebo mu dopriala dlhovekosť, hoci v skutočnosti umrel krátko po tridsiatke. Nuž, prečo nie? Film je umelecké dielo, nie historická rekonštrukcia. To neprekáža, ak sa nevydáva za nové dejiny (ako Jakubiskova Bátorička). Príbeh je však zbytočne komplikovaný, takže chvíľami je neprehľadný. Niektoré dejové linky sa končia v prázdne, iné vyznievajú naivne a vykonštruovane, takže celkový výsledok je skôr rozpačitý. A to aj napriek dobrému výberu hercov, počnúc chlapským Igondom cez charizmatického Brzobohatého po preduchovneného Javorského. Škoda len, že viac priestoru nedostal Ivan Palúch, skvelý herec umlčaný režimom.
Skutočná legenda
A chcete vedieť, ako to bolo s legendou o Cypriánovi naozaj?
Mních, čo žil za čias Márie Terézie v Červenom Kláštore, vraj v roku 1768 vyletel z vrcholu kamenného brala na poľskom brehu Dunajca k Tatrám. Povesť má niekoľko verzií. Podľa jednej doletel až nad Tatry. Tam anjel zazrel jeho zrkadlový obraz v hladine morského plesa a bleskom ho zrazil do vody, kde sa Cyprián premenil na skalu. Stojí tam dodnes a volá sa Mních. Ďalšia verzia je menej tragická. Cyprián spoznal tajomstvá zeme a zatúžil po tajomstvách vesmíru. Závidel vtákom a chcel lietať vyššie ako oni, preto si zostrojil krídla a lietal nad krajinou. Aj v tejto verzii ho anjel zrazil k zemi, ale nezabil, vydal ho do rúk svetskej spravodlivosti. Biskup potom prikázal verejne spáliť krídla na námestí v Spišskej Belej a Cypriána poslal do kláštora kdesi na rovine, kde mohol lietať už len v myšlienkach a snoch. Posledná verzia je roztopašná. Podľa nej si Cyprián urobil krídla, aby mohol lietať za hriešnou pastierkou. Táto verzia sa zapáčila poľskému spisovateľovi Janovi Wiktorovi a vznikol román Lietajúci mních.
Skutočný Cyprián
O Cypriánovi sa však nerôznia len legendy. Napríklad, podľa niektorých zdrojov bol sirota. Práve preto si vybral rehoľné meno Cyprián, na Spiši totiž osirelé deti volali cyprian. Nie je to však pravda. Jeho otec bol mešťan a krajčír.
Keď mal 29 rokov, zložil rehoľný sľub. Žil potom v niekoľkých kláštoroch, najdlhšie v Červenom Kláštore. Predpokladá sa však, že bol aj v Taliansku a práve tam získal botanické a bylinkárske vedomosti. Navyše sa mohol oboznámiť s prácami Leonarda da Vinciho, na základe ktorých potom podľa legendy skonštruoval lietací stroj.
Najdôležitejší úsek života však prežil v Červenom kláštore, kde žili kamaldulskí mnísi. Vyznačovali sa veľmi prísnym rehoľným životom. V záhradke mal napríklad každý svoj hrob, aby nezabudol na heslo „Pamätaj na smrť“.
Cyprián bol v kláštore lekárom, lekárnikom, znalcom liečivých bylín, záhradníkom, kuchárom, chirurgom... Tu vzniklo aj jeho najslávnejšie dielo, vzácny Cypriánov herbár, ktorý je ako národná kultúrna pamiatka uložený v trezore v Prírodovednom múzeu SNM. Je to dielo neuveriteľnej hodnoty a múdrosti. Herbár uvádza využitie rastlín v lekárstve, príznaky a diagnózy najčastejších chorôb a spôsob ich liečenia. On sám púšťal žilou, otváral fistuly, prikladal dlahy na zlomeniny, ale za najúčinnejšie považoval odvary liečivých bylín. Je to len náhoda, že herbár zostal na Slovensku. Kamaldulský archív po zrušení kláštora previezli do archívu uhorskej komory a ten je dnes v Budapešti. Našťastie, herbár nebol v tom čase v kláštore.
