Áno, každý žije vo svete, v ktorom platia iné pravidlá. Iné priority, iný uhol pohľadu, iná farba optiky, ktorou na všetko nazeráme. Stretla som sa s bývalou spolužiačkou z výšky. Petra už tri roky žije v Londýne a evidentne sa jej darí. Za ten krátky čas sa vypracovala na post manažérky v butiku známej módnej značky. Pýtate sa, ako sa to podarilo cudzinke? Jednoducho – drinou, sebazaprením a dobrovoľnými nadčasmi. Jej snaha udrela kompetentným do očí a v priebehu roka ju povýšili tri razy. Z obyčajnej predavačky sa stala manažérka, žije v podnájme v centre veľkomesta, plynulo hovorí po anglicky a denne absorbuje atmosféru pravého Londýna. Iný prípad. Môj brat je skoro rok na študijnom pobyte v Sydney. Príležitostne si privyrába v umyvárni áut alebo maľuje byty a s prehľadom vyžije. Keď nedrie, vyvaľuje sa na najznámejšej pláži Bondi Beach, nasáva frivolnú atmosféru surferov a chytá „easygoing“ austrálsky prízvuk. A hádajte, čo majú oba prípady spoločné? Chcú sa vrátiť domov! „Rodina, ozajstní kamaráti,“ znie ich prostá a úprimná odpoveď. Vo svete väčšinou ide o dočasné stretnutia bez budúcnosti, kde vás nikto nepustí do svojho mikrosveta. Doma to vraj priateľstvami na život a na smrť síce tiež neprekypuje, ale sú. Zdá sa, že všade vládne rovnováha a stačí si len vedieť vybrať. Aj priateľov.
