Vždy, keď píšem editoriál, pýtam sa ľudí vo svojom okolí, o čom by písali oni. Tentoraz som dostala takmer zhodnú odpoveď: Napíš o kríze, o tom, aké je to všade a všetko zlé. Všetky nápady vo mne vzbudzovali niečo negatívne, až som sa musela zamyslieť, či sa dnes už skutočne nevieme z ničoho tešiť a len sa sťažujeme. V hlave mi behali myšlienky o kamarátke, ktorá nemôže opustiť svojho muža, lebo by to sama finančne nezvládla. Ďalšia má ideálnu prácu, ktorá jej nezaberie veľa času a zarobí dosť peňazí, no aj tak sa sťažuje, aké to má náročné. Úprimne? Neprajem nikomu nič zlé, ale keď ju počúvam, občas si želám, aby uvoľnila miesto niekomu, kto ho viac potrebuje a bude si ho vážiť. Zostávam alergická na sťažnosti ľudí zo svojho okolia, lebo viem, že v tom nie sú sami. Aj posledné prieskumy ukázali, že keď sa v televízií objaví zmienka o hospodárskej kríze, dvadsaťšesť percent divákov radšej prepína. Mám pocit, že ak sa chcem vyhnúť večným sťažnostiam, otázku „Ako sa máš?“ zmením na „Čo ťa dnes potešilo?“ Aj keď viem, že odpoveď sa hľadá ťažko. V mojom prípade by dnes bolo pomerne dobré počasie na cestách, vynikajúci obed a fakt, že doma ma na stole opäť čaká pripravené latté. Sú to maličkosti, ale aspoň niečo. Čo dnes potešilo vás?
