Moja svokra sa pri hľadaní stratených vecí modlí k svätému Antonovi. Ten je vraj patrónom hľadajúcich. Myslím na to vždy, keď hľadám nejaké telefónne číslo. Ide ma totiž rozdrapiť, keď hľadám v zoznamoch číslo, ktoré viem, že existuje, no netuším, pod akým názvom ho nájsť.
Staré časy boli v niečom dobré. Keď som pred rokmi hľadal v klasickom papierovom zozname číslo svojej zubárky, našiel som si zdravotníctvo a následne v abecednom poradí meno lekárky. Dnes? Dnes ju nedokážem nájsť ani pri použití všetkých svojich investigatívnych možností. (Teda pardon, SIS-ku som do toho nezapojil.) Pritom telefónnu linku aj číslo má stále to isté.
Keď dnes potrebujete nájsť lekára, totiž nestačí vedieť, že pôsobí v zdravotníctve, ale aj to, či je psychológ, chirurg, „očiar“, no hlavne to, ako nazval svoju ambulanciu. Lebo už nepôjdete ku kardiológovi, ale do Medikardu, Kardiomedu, prípadne do Kardikasu – zrejme podľa toho, ako sa lekár vyspal, keď zakladal svoju súkromnú prax. To je ten lepší prípad, keď aspoň tušíte, ako sa jeho firma volá. Skúste však nájsť odborníka, pri ktorom ste predtým neboli. Hrôza.
Stratené telefónne číslo svojej zubárky už mám. Po hodine hľadania na internete i v žltých papieroch som zodvihol kotvy a prešiel som do ambulancie peši. Najbližšie to vyskúšam s modlitbou k Antonovi.
