Tip redakcii
 

Afrika ma prevychovala

Marek Boskovič (35) si ako bývalý prvoligový futbalista vychutnával obdiv aj peniaze. Dnes túži po návrate do chudobnej Kene.

15. mája 2009, 08:00

Keď som v osemnástich začínal s prvoligovým futbalom, myslel som si, že to bude trvať naveky. Bol som pyšný, nosil som hrubé zlaté reťaze, značkové oblečenie a túžil som po luxusnom aute – Marek na seba spomína s pohŕdaním v tvári. Po skončení futbalovej kariéry preto začal odznova – v obleku čašníka. A keďže z predošlého spôsobu života si zachoval túžbu cestovať, obsluhoval v Taliansku, v južnom Anglicku a napokon na superluxusnej lodi v Karibiku. Aj naďalej sa však pohyboval vo svete boháčov. V túžbe po poznaní iného spôsobu života sa rozhodol odísť do Kene. Ani v najhoršom sne si však nepredstavoval, že tam uvidí taký hrozný hlad, biedu a choroby.

Na kolená

Do lopty kopal odmalička a prešiel všetkými mládežníckymi reprezentačnými kategóriami. Ako profesionál začínal v FC Spartak Trnava v osemnástich. O tri roky neskôr prestúpil do Slovana Bratislava, kde v roku 1994 získal s trénerom Galisom titul majstra Slovenska. Už ako dvadsaťjedenročný však začal mať v dôsledku zranení kolien, ale aj zlomenej kosti očnice vážne problémy a podstúpil niekoľko operácií. Problémy nepominuli, ani keď prestúpil do rakúskej druhej ligy a zakrátko do Holandska. „Tam som už mal pri hre také bolesti, že som z futbalu prestal mať radosť a rozhodol som sa s ním skončiť.“ 
Odrazu vhupol do niekoľkomesačného prázdna, v ktorom nevedel čo so životom. „Koniec kariéry profesionálneho športovca znamená aj koniec jednoduchého života zloženého z tréningov, zápasov a voľna. Koniec bol aj s kráľovskými príjmami. Mnohí športovci sa s touto zmenou nikdy nezmieria, jeden môj spoluhráč dokonca spáchal samovraždu,“ hovorí Marek. Opisuje prechod do života, ktorý nazýva normálnym, ako prebudenie zo sladkého sna. „Zrazu som nielenže nemal čo robiť, aj kamaráti sa postupne vytrácali a z pocitov zbytočnosti a opustenosti u mňa prepukli depresie.“ No rodina, v ktorej vždy cítil oporu, ho v tom nenechala. „Sestra, ktorá má agentúru na sprostredkovanie práce v zahraničí, mi našla miesto čašníka v Taliansku. O týždeň som už sedel v autobuse a drvil som sa základné frázy z taliančiny.“

Obsluhoval obézne deti

V novom remesle nemal žiadnu prax. „Keď som doma prenášal dve kávy, po ceste som z nich polovicu porozlieval,“ smeje sa a spomína, že s touto zručnosťou začínal ako čašník v päťhviezdičkovej reštaurácii v mestečku Numana. „Sám sa čudujem, že ma nevyhodili. No pre čašníka je veľmi dôležité komunikovať, takže som sa to rýchlo naučil a ostatné som odpozoroval.“
Neskôr odišiel na dva roky do oblasti Dorset v južnom Anglicku, aby sa poriadne naučil po anglicky. Cestovanie akoby sa preňho stalo hybnou silou. Len čo sa vrátil na Slovensko, už zase rozmýšľal, kam vyraziť.  A tak si našiel prácu na výletnej luxusnej lodi s disneyovskými atrakciami v Karibiku. Preplával východný aj západný Karibik, pozrel sa do Mexika, na Kajmanské aj britské Panenské ostrovy. Na lodi mu však bil do očí veľkolepý luxus a prehnané hygienické pravidlá. „Po raňajkách sme vyhadzovali množstvo jedla. Ešte aj neotvorené jogurty,“ spomína. „Obrovská loď pôsobila ako malé mesto. Bolo na nej 1 500 zamestnancov a 2 000 pasažierov, prevažne amerických rodín s deťmi, ktoré na seba pútali pozornosť rozmaznanosťou a obezitou.“ No čašník, ktorý si chcel zarobiť, sa na musel usmievať, komunikovať a byť vtipný, lebo nedostával fixný plat, iba prepitné.

Rodina je luxus

Po materiálnom prebytku, čo mal Marek na očiach, zatúžil po krajine, kde ľudia žijú diametrálne odlišne. Vedel, že Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave má svoju pobočku aj humanitárne projekty v Afrike, preto sa tam vybral s prosbou, aby ho v Afrike zamestnali. „Škole veľmi vďačím za príležitosť, ktorá ma ako človeka prevychovala. Dnes si nesmierne vážim všetko, čo mám, a tým nemyslím len to materiálne. V Keni je totiž luxus aj kompletná rodina, nieto ešte voda či strecha nad hlavou. Aj zvieratá majú u nás vyššiu životnú úroveň,“ hovorí Marek.
Najviac sa ho dotkli príbehy opustených detí z ulice, ktorých žijú v Nairobi tisíce. Mamy ich „zabúdajú“ napríklad v nákupnom centre, lebo ich majú dokopy aj päť a nedokážu sa postarať o všetky. Opustenec sa pretĺka na ulici, prespáva pod autami, často sa stáva obeťou prostitúcie. Ale ani humanitárne organizácie nemajú kapacitu na to, aby ich zachránili všetky. „Musia vybrať také deti, ktoré v drsných podmienkach príliš nezdiveli a dá sa predpokladať, že zo záchytného centra neutečú, ale naučia sa dôstojne žiť,“ pokračuje Marek. Na dva roky dostanú jedlo, posteľ, strechu nad hlavou, zdravotnú starostlivosť a vzdelanie. Okrem toho sa humanitárni pracovníci snažia vypátrať ich rodičov a nahovoriť ich na stretnutie s odvrhnutým dieťaťom. Vtedy je veľká šanca, že ho začnú aspoň navštevovať, ale stáva sa aj to, že ho znovu prijmú do rodiny. Akému percentu z chovancov sa podarí viesť dôstojný život, však Marek netuší, lebo nie od všetkých majú spätnú väzbu.

Afričania majú čas

Marek sa staral o plynulý chod humanitárneho projektu v Nairobi. Pomáhal našim lekárom, pre Centrum chlapcov z ulice napríklad vozil mlieko... „Okrem toho som prevážal aj ťažko chorých do nemocnice. Nezabudnem, ako som viezol chlapca, ktorého dobili Masajovia z pomsty za to, že ľudia z jeho kmeňa napadli ich človeka,“ spomína. „Mal také zranenia na tvári, aké neprajem vidieť nikomu. Ale prevážal som tam aj matky s chorými deťmi, zväčša v dôsledku zlej hygieny. V momente, keď sme ich prijímali, boli sme plní nádeje a na druhý deň som sa často dozvedel, že zomreli.“
 Dvakrát mu v Nairobi vykradli auto. A tiež si musel zvyknúť, že Afričania majú na všetko čas. „To, čo u nás vybavíte za týždeň, sa tam môže natiahnuť aj na pol roka. Na afrických úradníkov neplatí krik, plač ani hnev. Naopak, čím viac dávate najavo svoje zúfalstvo, tým sú flegmatickejší. Pritom pri mnohých veciach postupujú tak, že vám ostáva rozum stáť. Ako keď nám ešte len kopali vodovod a už sme museli platiť za vodu. A po pol roku kopania zistili, že tadiaľ voda nikdy nepotečie.“
Spočiatku sa Marek hneval, že niektorí Afričania humanitárnu pomoc zneužívajú. „Veď vy ste beloch a ste tu na to, aby ste nám pomohli,“ vyhlasujú podľa neho so samozrejmosťou a bez pocitu zodpovednosti za vlastný život. No na druhej strane sa im ani nečuduje, že rezignovali. Veď bojujú s chudobou, hladom, aidsom aj leprou súčasne.

V Keni má nevestu

Aj na Mareka z toho všetkého niekedy padol splín. Ako v jeden večer, asi po mesiaci pobytu v Keni. „Cítil som sa veľmi unavený a osamelý a energiu som si dobíjal bielou čokoládou, do ktorej som sa zahryzol priamo na schodoch obchodu. Vtom som uvidel pri pokladnici krásnu domorodkyňu. Napadlo mi, že ju oslovím, ale vzápätí si hovorím – nechoď tam, ešte ju niekto čaká a zabodne ťa.“ No napokon sa jej predsa len prihovoril a odvtedy sú spolu. „Ann je z lepšej rodiny, aj býva v bežnom obytnom dome. No odkedy jej zomrel otec, nemá najľahší život, lebo spolu s tromi súrodencami a mamou sa o seba musia postarať sami. Ann študuje manažment a zároveň pracuje,“ hovorí Marek. Priznáva, že pre kultúrne rozdiely medzi nimi bol spočiatku nešťastný, no dnes ich vníma ako to najkrajšie na ich vzťahu. „Boli chvíle, keď som si myslel, že ma Ann nemiluje, lebo ma odstrkovala, keď som si ju chcel pritiahnuť, chytiť za ruku či pobozkať. No potom mi vysvetlila, že Keňania si lásku prejavujú iba v súkromí, nie na verejnosti. Nuž a v súkromí Ann prejavmi lásky naozaj nešetrí,“ usmeje sa. Pár by sa chcel zosobášiť, ešte sa však nerozhodli, či budú žiť na Slovensku, alebo v Afrike. Marek sa totiž zamiloval nielen do Afričanky, ale aj do jej krajiny. Napriek ťažkým podmienkam, ktoré v nej vládnu, sa tam túži vrátiť. „Každý by si, podľa mňa, mal istý čas odrobiť v krajinách tretieho sveta. Oproti ľuďom, ktorí v nich žijú, totiž naše problémy často nie sú žiadne problémy,“ odkazuje všetkým.

Autor: GALINA LIŠHÁKOVÁ

video

 


 

 

Vaše diétne tipy

CHCETE SCHUDNÚŤ? Jedzte hlinu! Nie, nezbláznili sme sa

Určitý druh zeminy naozaj pomáha pri prevencii obezity. Za štíhle telo...
 

Dámy, INŠPIRUJTE SA: Zhadzujte kilá ako známe celebritné krásky!

Sú dokonalé a ani po Vianociach nikdy nevyzerajú, že by ich trápili nadbytočné...
 

DIÉTA podľa ZORY CZOBOROVEJ: Táto naozaj zaberá!

Kto, ak nie Zora Illiáš Czoborová (51), vie, ako docieliť a následne si aj...
 
 
Afrika ma prevychovala
GALINA LIŠHÁKOVÁ