Naučte svojho potomka znakovú reč a možno predídete mnohým infarktovým stavom.
Pamätáte sa ešte? Vaše jedenásťmesačné dieťa stojí alebo sa rovno hodilo o zem uprostred izby a reve, akoby ho z kože drali. Chceš rožtek alebo polievku? Bolí ťa niečo? Chceš ísť do postieľky? Snažíte sa byť trpezlivá. Ale keď dieťa nevďačne ignoruje vašu snahu preniknúť do jeho sveta a hodí po vás najedovane svoju hračku, stratíte inak pevné nervy. Jednoducho máte pocit, že s týmto malým Marťanom sa nedohovoríte. Možno vám pomôže znaková reč pre batoľatá, ktorá už vo svete pár rokov zachraňuje od úplného ošedivenia tisíce matiek a pomáha spojiť drobcov, ktorí ešte nevedia rozprávať, so svetom plným nástrah a prekvapení.
Kurz znakovania
Každá matka sa v zásade so svojím dieťaťom „dohovorí“, ale prečo vzájomnú komunikáciu nevylepšiť o gestá, ktoré uľahčia život? Ak máme veriť propagátorom tejto metódy, znakovanie dokonca zvyšuje IQ detí v priemere o dvanásť bodov a naučia sa aj rýchlejšie rozprávať. Čo by sme pre svojich potomkov neurobili?! Metóda znakovej reči pre počujúce batoľatá Baby Signs sa zrodila dávno v Amerike na základe výskumu psychologičiek Acredolovej a Goodwynovej z Kalifornie a rozšírila sa prakticky do celého sveta. Dnes už „odborne znakujú“ aj slovenské deti, mnohé už v siedmich mesiacoch, pretože desiatky matiek absolvovali odborné kurzy, ktoré ponúkajú mnohé materské centrá. Deti sú schopné učiť sa prvé znaky už v šiestich mesiacoch a v niektorých prípadoch má zmysel vziať na kurz aj dvoj- alebo aj trojročné dieťa.
Deti sa učia znakovať hravou formou, pomáhajú si napríklad pesničkami a hudbou. Princíp je v zásade jednoduchý: batoľaťu spolu s hovoreným slovom vždy ukážete aj znak. Keď sa spýtate: Prosíš si mlieko? a ukážete pritom znak prislúchajúci tomuto slovu, dieťa sa ho rýchlo naučí.
Za kurz, pri ktorom sa deti a rodičia naučia znakovať, zaplatíte od tisíc korún vyššie, ale mali by ste dostať aj súpravu učebnicových materiálov – DVD s ukážkami asi sto najfrekventovanejších znakov, knižku, zábavné DVD pre deti, kde sa zoznámia s prvými znakmi, leporelá a magnetku na chladničku s 86 znakmi, ktorú ocení napríklad opatrovateľka, keď si nebude vedieť dať rady s vaším anjelikom...
Rýchle učenie
Devätnásťmesačný Kubko si nás obzerá pomerne smelo, prstom ukáže na kolegyňu, ktorá ho bude fotografovať, a povie: „Teta“. Vpúšťa nás do svojho kráľovstva medzi hračky. Pohodlne sa usadí na maminých kolenách a čaká, čo sa bude diať. „Na kurz znakovej reči som išla, keď mal Kubko rok. Zdalo sa mi to zaujímavé,“ hovorí Bratislavčanka Katka Lipovská, ktorej sa však cena za kurz zdala premrštená. „Nie je to žiadna veda, znaky som sa naučila veľmi rýchlo a navyše, ani sme ich nepotrebovali všetky. Ale priznávam, že mi to v mnohých situáciách pomohlo. Stávalo sa, že sa Kubko buchol o zem, ale keď sme si to posunkami vysvetlili, pochopila som, čo chce, a bol pokoj.“ Na nezaplatenie... Katku prekvapilo, že jedným z prvých znakov, ktoré si syn vybral a osvojil, bolo „svetlo“: „Fascinovalo ho, keď som zapínala a vypínala lampu, vyžadoval si to. Ale už tento znak zabudol.“ Vtom však Kubko ukáže rukami „svetlo“ a Katka je milo prekvapená. Zdá sa, že posunková reč sa hlboko vryje do pamäti.
Chlapec sa veľmi rýchlym tempom naučil asi sto znakov: „Niektoré však neukazoval, len ich poznal, keď som sa s ním dohovárala.“ Ktorému znaku sa Katka potešila najviac? „Veľmi mi pomohol posunok „ešte“. Stávalo sa, že keď dojedol a nevedela som, že je ešte hladný, bol nervózny. Alebo som hneď pochopila, keď sa chcel ešte hrať nejakú hru... Je skvelé, že také malé dieťa pochopí taký abstraktný pojem,“ hovorí mama, ktorá do posunkovania s Kubkom prirodzene zapojila celú rodinu, manžela aj starých rodičov. Všetkým sa to páčilo.
Vídím svetielka
Zdalo by sa logické, že pri stretnutí takýchto detí by si mali vedieť posunkami „pokecať“. „Nič podobné som nevidela,“ smeje sa Katka. Deti ešte nemajú natoľko vyvinutú motoriku, aby niektoré posunky ukázali celkom správne. Aj Kubko si mnohé znaky prispôsobil podľa seba. Dôležité je, že život malého človiečika nie je len o jedení, kakaní, pití a spaní, dokazuje aj Katkin zážitok: „Počas cesty do Chorvátska sa zobudil s plačom. Vybrali sme ho z auta a vtom uvidel stovky hviezd na nebi. Niečo také videl prvýkrát. Užasnutý sa s nami delil o svoj dojem posunkom „svetlo“. Keď videl, že sme ho pochopili a na jeho radosť odpovedali, veľmi rýchlo sa upokojil.“
