Príbeh Slovenky Viktórie Fraňovej (34) je ako z rozprávky. Mala devätnásť, keď stála vedľa autobusu plného slovenských tanečníkov smerujúceho z anglického turné domov. Rozhodla sa nenastúpiť. Svoj príbeh opísala v knihe, ktorá je v Dánsku, kde dnes tanečnica žije, jedna z najpredávanejších.
So slzami v očiach kývala svojim odchádzajúcim kamarátom a netušila, čo ju čaká. Vedela však jedno. Chce dobyť svet, urobiť veľkú kariéru, byť najlepšia. „Rozlúčila som sa s tanečným partnerom, s ktorým som tancovala osem rokov, a zostala sama v malom anglickom hotelíku na kraji mesta,“ píše Viktória v jednej zo začiatočných kapitol svojej knihy Tanec života. Prezrádza, že obdobie spred takmer šestnástich rokov je určite nielen pre čitateľov, ale aj pre ňu samu najdojímavejšie. „Počúvam reakcie ľudí, mám aj nejakú spätnú väzbu a zistila som, že Slovensko je pre Dánov stále veľká exotika. Tak ako pre nás bol kedysi Západ, tak oni s prekvapením reagujú na niektoré pasáže v mojej knihe. Väčšinou sa to týka vtedajšieho systému, ale aj myslenia ľudí u nás,“ vysvetľuje tanečnica.
Na Slovensku patrila Viktória k najlepším v latinskoamerických tancoch, keď si ju všimli na tanečnej súťaži v Anglicku. Ponuku zostať tam dostala tri dni pred odchodom domov a neváhala ani minútu. „Zavolala som rodičom, že domov neprídem, so všetkými som sa rozlúčila a ešte raz som si prerátala svojich päť libier v peňaženke. Dodnes si pamätám, ako som sa ráno zobudila v tom cudzom meste. Slniečko mi svietilo do okien, vyšla som von a povedala som si: Dokážem to, ja to zvládnem...“
Láska z parketu
S anglickým tanečným partnerom, kvôli ktorému v zahraničí zostávala, to Viktórii dlho neklapalo. Bol od nej podstatne starší a ani ľudsky si nesadli tak, ako sa zdalo na začiatku. Nesmútila a nebrala to tragicky. V tom čase sa totiž zoznámila s bývalým majstrom sveta Klausom Kongsdalom, ktorého meno síce bežným smrteľníkom nie je známe, no v tanečných kruhoch je pojem. „Vyhliadla som si ho na jednej súťaži a zatelefonovala mu, či by so mnou nechcel tancovať. Neskôr som sa dozvedela, že aj on si všimol mňa a svojej trénerke povedal, že si na mňa počká,“ hovorí s úsmevom Viktória a z tónu jej hlasu cítiť, že tento muž bol pre ňu osudový nielen na parkete. „Áno, boli sme partneri dvanásť rokov. Spolu sme žili aj tancovali dva roky. Boli sme taká rarita, pretože vzťahy medzi tanečníkmi dlho netrvajú. Je to psychicky veľmi náročné.“ Lásky na parkete majú výhody aj nevýhody. Boli sme spolu proti celému svetu, no nevýhoda je, že môže vzniknúť ponorková choroba.“
Už po pol roku v zahraničí sa dravá Slovenka prebojovala do najlepšej dvadsaťštvorky sveta, no tvrdí, že život v Londýne bol veľmi tvrdý.
„Neexistovala žiadna štruktúra, ktorá by nás podporovala, každý bol sám za seba. V tom čase bol Londýn mekkou najlepších trénerov sveta, no tréning s nimi bol veľmi drahý. Mohli sme si ho dovoliť tak raz za dva týždne, keď sme si niečo našetrili. Inak sme trénovali sami. Peňazí bolo málo. Mali sme iba to, čo sme zarobili na lepšie dotovaných súťažiach alebo na brigádach. Privyrábala som si tak, že som po nociach prišívala koráliky na spoločenské šaty,“ krúti hlavou Viktória pri spomienke na časy, keď spala iba zopár hodín a ráno už drela vo fitnescentre. „Bolo nás tam množstvo mladých ľudí, ktorí žili tancom a všetci chceli byť najlepší. Aj my sme boli veľmi ambiciózni. Nemali sme hranice, hneď sme chceli byť na vrchole. Mali sme pocit, že tá cesta nahor ide akosi pomaly. Vtedy nám jeden tréner, ktorý videl, akí sme nedočkaví, povedal: Teraz prežívate najkrajšie obdobie, ste mladí, draví, zamilovaní a bojujete spolu, aby ste sa dostali na vrchol... Tento proces si musíte užívať. Keď už budete mať na krku medailu a neužijete si to, medaila pre vás nebude nič znamenať.“ Teraz to hovorím svojim žiakom a viem, že nechápu. Oni pochopia neskôr, tak ako ja,“ smeje sa Viktória.
Najsexi Dánka
Po piatich rokoch od príchodu do Londýna rozhodla zmeniť prostredie a presťahovala sa do Dánska. Pochádzal odtiaľ jej tanečný partner a podpora mladých atlétov a tanečníkov tam fungovala a dodnes funguje na vysokej úrovni. Okamžite sa to, samozrejme, odrazilo aj na ich výsledkoch. Už po troch mesiacoch sa Viktória a Klaus prebojovali do všetkých najväčších svetových finále a stali sa doslova svetovou značkou. „To, čo sme my cítili veľmi, veľmi vášnivo a do čoho sme boli zamilovaní, bol spôsob, akým tancujeme. Chceli sme ukázať vzťah medzi mužom a ženou, a to sa nám naozaj darilo,“ hovorí tanečnica a vymenúva svoje najväčšie úspechy. Majsterka Európy, vicemajsterka sveta, jednotka vo svetovom rebríčku a šesťnásobná majsterka Dánska v latinskoamerických tancoch.
Svoj úspech v škandinávskej krajine na tanečnom parkete Viktória vygradovala, ale možno aj predčasne ukončila…
„Po dvanástich rokoch sme zrazu nadobudli pocit, že musíme ísť s Klausom od seba. Keby to tak cítil iba jeden z nás, možno by sme to ‚ustáli‘ a išli ďalej, no my sme v tom zhodli obaja,“ vysvetľuje Viktória, ktorá bola v Dánsku známou celebritou, a tak nečudo, že bola medzi prvými, koho oslovili do tanečnej súťaže Let’s Dance. „Vôbec som tým nebola nadšená a nechcelo sa mi do toho ísť, no ako som už bola unavená zo stereotypu, v ktorom som bola dovtedy, povedala som si, že to vyskúšam. Nikdy som nepracovala a nerobila nič iné okrem tancovania, takže si neviete predstaviť, aká to bola odrazu pre mňa zmena. Zoznámila som sa s ľuďmi, ktorí sú dobrí v tom, čo robia a zistila som, že ľudia robia aj niečo iné ako len tanec. V šou boli osobnosti, o ktorých okrem mňa vedelo celé Dánsko. Poznala som totiž iba tanečníkov. Bola som ako z inej planéty,“ smeje sa a dodáva:
„S drinou, na akú som bola dovtedy zvyknutá, sa to nedalo porovnať. Tu sme jeden tanec trénovali necelý týždeň a v reálnom živote aj štyri roky,“ šokuje. Viktória súťažila s mladým speváckym idolom a vytancovali si druhé miesto.
Po skončení dánskej verzie Let’s Dance sa zo Slovenky stala hviezda, ktorá bola pravidelným hosťom televíznych šou. Istý populárny časopis ju dokonca vyhlásil za najsexi ženu Dánska. „S Klausom sme definitívne prestali súťažiť, naše tanečné výkony lietali hore-dolu. Mali sme dokonca obdobie, keď sme padli na úplné dno,“ priznáva blondína a jedným dychom dodáva: „Zostali sme najlepší kamaráti a dokonca je to dnes môj sused.“
Trénuje Slovákov
Po ťažkom období, keď sa Viktória definitívne rozlúčila s tancom ako s hlavným zmyslom života, prišiel aj nový impulz. Jej súčasný manžel. „Nie je tanečník, jeden v rodine stačí, to som už pochopila,“ naráža na bývalý vzťah. „Bola som ambiciózna a chcela som byť najlepšia, no odrazu prišiel vek, keď som si povedala dosť a viac som neriešila. Cítila som, že sa chcem usadiť, mať dieťa, začať robiť niečo iné.“
Sen sa Viktórii splnil. Okrem toho, že má polročného syna, je dnes uznávanou trénerkou a sama odovzdáva skúsenosti mladým dánskym reprezentantom a párom z celého sveta. Na Slovensku sa už viac ako desať rokov venuje rôznym párom, napríklad aj Tomášovi Antálekovi a Natálii Glosíkovej. Tanečný partner moderátorky Martiny Šimkovičovej z Let’s Dance dokonca strávil rok na gymnáziu v Dánsku, aby sa mu Viktória mohla venovať naplno. „Domov chodím raz mesačne a s Tomášom a Nasťou dolaďujeme detaily. Koordináciu, štýl, timing... Nie je totiž problém naučiť sa tanečné kroky, ale dotiahnuť tanec do dokonalosti,“ vysvetľuje v závere knihy, kde okrem svojho príbehu pridáva aj zbierku techník s názvom Ako zvládať stres. „Myslím si, že ľudia by sa nielen v tanci, ale aj v živote mali zamerať na veci, ktoré môžu ovplyvniť, a nestresovať sa tým, na čo nemajú dosah. V tanci sú to zbytočnosti ako napríklad krajšie šaty súperky, šmykľavá podlaha či pocit, že je voči vám porotca zaujatý. To nezmeníte, ale pohyb pri tanci áno, ten máte pod kontrolou. V živote je to podobné, občas si ho zbytočne komplikujeme,“ hovorí na záver Viktória.
