Nedokončenú autostrádu pripomína Darine Balkovej (45) pohľad na desivý kráter a zosúvajúci sa svah záhrady nad jej domom. Výstavba diaľnice sa však komplikuje a Šútovčanka sa bojí, že tak bude žiť roky.
Manžel je gazda. V Šútove vyrástol a ja som si polosamotu na kraji dediny zamilovala. Namiesto chalúp nás obkolesovali horské lúky. Ráno nám spievali vtáci, cez deň sme počúvali cvengot ovčích spiežovcov. Odísť odtiaľto sme nikdy nechceli, – spomína si na lavičke v tieni stromu Darina Balková. Romantika v tejto časti Národného parku Malá Fatra je však nenávratne preč. Na jar začali v Šútove kopať diaľnicu, ktorá sa najviac dotkla Balkovcov. Sympatická žena sa musela zmieriť s tým, že z okien už nezazrie koruny jabloní, ale dvadsať metrov vysoký betónový stĺp. Tragikomické v tomto prípade je, že ak proti nemu Šútovčanka brojila, teraz si želá, aby stavbu vedľa ich záhradky čím skôr dokončili!
Na stavbe, kde ešte nedávno rachotili nákladné autá, je ticho. Po protestoch ochranárov, ktorí namietali, že diaľnica prechádza vzácnymi lúkami, nedostali stavbári ďalšie peniaze a ťažké stroje zo Šútova odišli. Nad dokončením diaľnice visí otáznik a Balkovci hromžia. Ostávajú parkovať v dedine alebo na provizórnej ceste, na ktorej si ničia pneumatiky. Darina Balková autom nevyjde do dvora a jej manžel musel prestať gazdovať. Keď zaprší, chodia v čižmách po blate a boja sa, že v prípade nešťastia sa k nim nedostanú hasiči ani záchranka. No najmä: Denne hľadia na obrovský kráter pod domom a zosúvajúci sa svah záhrady nad ním. Ak sa Darina Balková desila diaľnice, teraz sa bojí, že skončí na zakonzervovanom stavenisku!
Dvadsať korún za meter
Kľukatá cesta medzi Martinom a Ružomberkom je v každom ročnom období neúnosne zaťažená. Denne tadiaľto prejdú tisíce kamiónov a o diaľnici, ktorá by Turiec spojila s Liptovom, sa hovorilo už na začiatku deväťdesiatych rokov. „Nášho okolia sa dotýkali tri varianty. Prvým boli dva krátke tunely, ktoré by vošli do Borovín, vyšli v osade Rieka, prekrižovali hlavnú cestu a dostali sa poza Váh. Druhým bol takmer šesť kilometrov dlhý tunel Korbeľka. No a tretím návrhom bol most ponad okraj Šútova. Diaľnica išla na stĺpoch ponad cintorín, kraj ihriska a náš dom. Pilier vtedy projektanti zapichli rovno do našej obývačky a za štvorcový meter núkali ľuďom po dvadsať korún,“ opisuje Darina Balková.
Asi tristo majiteľov pôdy v Šútove sa bránilo. Ľudia sa báli hluku, znečistenia životného prostredia aj znehodnotenia pozemkov. Rozruch však na dlhý čas utíchol a stavba autostrády sa opäť začala skloňovať až v roku 2008. „Prišli sem dopravní inžinieri aj geodeti. Aby nám zachránili dom, posunuli pilier, na ktorom mal stáť most, o pár metrov nižšie. Do nášho humna!“ vraví Darina Balková. Obecné zastupiteľstvo sa proti výstavbe diaľnice cez dedinu postavilo päťkrát, na šiesty raz súhlasilo. Šútovčania vtedy spísali petíciu, zastupiteľstvo svoj krok vzalo späť, ale územné rozhodnutie už bolo na svete.
Chceli ich vyvlastniť
Diaľnica rozťala dedinu napoly a natiahla sa po poliach, na ktorých mali v budúcnosti vyrásť domy a spojiť obec s osadou Rieka. Šútovčania sa hnevali, ale úradníci im sľubovali hory-doly. Aj Balkovcom, na ktorých autostráda doľahla najbolestivejšie. Stavitelia od nich chceli kúpiť dom aj s celým pozemkom, no keď sa podarilo schváliť kontroverzný zákon o vyvlastňovaní majetku, prestali s manželmi z polosamoty komunikovať.
„Odhadca nám vymeral pozemok a čoskoro prišli zmluvy. Nie však na celý pozemok, ako sme sa domnievali. Iba na časť, ktorú stavbári potrebovali! Zvyšok zeme zo dňa na deň stratil hodnotu, no čo sme mali robiť?! Keby sme papier nepodpísali, vyvlastnia nás a dajú nám ešte menej, než sme dostali takto. Súdiť sme sa nechceli – trvalo by to celé roky a aj tak by to nemalo žiadny zmysel,“ vzlykne si pani Darina. Razantná žena napokon s ťažkým srdcom pristúpila na podmienky staviteľov diaľnice, no do zmluvy vložila svoje podmienky. Keďže celé mesiace mala bývať na rušnom stavenisku, žiadala upraviť prístupovú cestu k osamotenej chalupe. Chcela, aby jej skontrolovali statiku domu, dodržali hlučnosť a prašnosť a mohla nahliadnuť do rozpisu prác.
Ekológa nevidela
„Kompetentní nedodržali jediný bod! Stavbári a úradníci sa vyhovárajú jeden na druhého, pričom z každej strany cítim len aroganciu a pohŕdanie,“ vraví pani Darina. Keď ťažké stroje začali v podloží kúsok od jej domu vŕtať jamu na diaľničný pilier, kuchyňa sa vraj otriasala v základoch. Okná sa pre prach a rachot motorov nedali otvoriť, no najhoršie na Balkovcov ešte len čakalo. Krátko na to, ako bagre vykopali nad ich domom ďalšiu jamu, zrejme na iný pilier, a vytrhali z pozemku brezy a borovice, po prívalových dažďoch sa breh nad nimi začal zosúvať. Je len otázka času, kedy sa spustí úplne...
„Ostali sme v pasci. Nová vláda tvrdí, že diaľnice sú predražené a ich stavbu bude prehodnocovať. Proti sú aj ochranári, hoci za dvadsať rokov, čo tu žijem, som na okolí nevidela jediného! Na lúkach nad naším domom sme gazdovali, kosili sme ich, ťahali sme po nich drevo. Nikto nám nepovedal, že to nesmieme. Až teraz počúvame, že na nich rastú vzácne trávy a behajú tam chrobáky,“ čuduje sa Darina Balková. S diaľničným mostom pred svojou záhradkou sa už zmierila, teraz sa musí vyrovnať s novou situáciou. Kým sa problém okolo vzácnych lúk pri Šútove nevyrieši, bude žiť nad kráterom...
