„Zoznámila som sa s profesionálnymi dominami, ale chránia si tajomstvá. Na webe sú však kvantá BDSM príbehov, z ktorých mrazí. Vyznavačov je oveľa viac, ako si myslíme,“ opisuje Sylva Lauerová, ako vnikla do sveta sadomasochizmu.
Seychelské ostrovy sú možno najkrajším miestom na zemi. Je to pozemský raj – bez cyklónov, hurikánov, malárie, nebezpečných dravcov a jedovatých hadov. Navyše tu platí pravidlo, že budova nesmie byť vyššia ako kokosová palma. Takže žiadne obrie hotelové komplexy. Sem sa nechodí nakupovať ani hýriť do rána na diskotékach. Sem sa chodí milovať. Všetko je podriadené ľuďom, ktorí si vystačia sami so sebou a jediné, po čom túžia, je luxusné súkromie. Pre osamelých a smutných je to preto, naopak, depresívne miesto. Lebo tak, ako bujnie tropická vegetácia, bujnie aj depresia. Aspoň takto vidí Seychely česká spisovateľka Sylva Lauerová, ktorá tu žije skoro trinásť rokov.
Ostrovy sexu
„Neodporúčam, aby si na Seychely išiel niekto liečiť splín. To nech si rovno vezme konopný povraz. No zase ich odporúčam všetkým, čo sú čerstvo zamilovaní. Ešte v tej vášnivej fáze. A, samozrejme, majú peniaze, lebo je to veľmi drahá destinácia. Potom si tu však naozaj užijú, lebo ostrovy sú ako stvorené na milovanie!“
Paradoxne, hoci Sylva odporúča Seychely čerstvým milencom, sama je roky šťastne vydatá.
S potuteľným úsmevom však hneď zdôrazní, že manželstvo jej klape aj preto, že s manželom nikdy nerezignovali na erotiku a nápaditý sex.
Preto je na ostrovoch spokojná aj ako manželka, no ako stály obyvateľ pozná aj ich temnú stránku. Obe tváre Seychel ju však inšpirujú, a tak píše knihy presiaknuté erotikou a vášňami. Vrátane tých najtemnejších, ktoré dokážu človeka celkom ovládnuť. Jej prvý román Hračka mal motto, že je o sexe, iba o sexe a zase o sexe. V najnovšej knihe Otrok zašla ešte ďalej. Vkročila na horúcu pôdu sadomasochizmu. Vrátane „edge play“, teda sexuálnej hry, keď ľudia pre vzrušenie a ukojenie už prekračujú hranicu života a smrti.
Čo robím v Európe?!
Sylva sama pôsobí ako románová postava. Úspešná, bohatá a živočíšna žena so sexi dominantným vystupovaním, s krásnym telom a liberálnymi názormi. A jej život je naozaj románový. Už len to, ako sa dostala na Seychely.
„Bolo to v roku 1996. Bola som vtedy spolumajiteľkou veľkej realitnej kancelárie. Ako to už býva, v biznise nemá človek čas vôbec na nič. Aj ja som raz zase tak sedela za pracovným stolom, čosi spisovala a nevenovala pozornosť rozprávaniu jedného z kolegov. Potom však padlo slovo Seychely a ja som spozornela.“
Hoci vtedy o ostrovoch v Indickom oceáne nevedela skoro nič, vraj jej to zrazu znelo, akoby vyslovil slovo domov.
„O čom to vlastne rozprávaš?“ spýtala som sa a on, že mi dvadsať minút opisuje, ako sa odtiaľ práve vrátil a chce tam ísť znova. A zo mňa vypadlo: Zabukuj letenku aj mne! Hoci som vtedy žila vo fungujúcom vzťahu, vôbec som neriešila, že chcem odletieť na exotickú dovolenku s cudzím chlapom. Jednoducho som cítila, že tam musím ísť.“
Naozaj krátko nato odleteli. „Bolo to tam úžasné, zásadný obrat však nastal až v tretí deň, keď sme odišli na výlet na ostrov La Digue. Ležala som tam na pláži, dívala sa na typické obrovské kamene a koruny kokosových paliem a zrazu akoby mi cvaklo. Čo ja vlastne robím v tej Európe?! To je to, čo naozaj chcem – len zarábať peniaze a sústrediť sa na kariéru?! Vtedy som sa pevne rozhodla, že urobím všetko preto, aby som na Seycheloch mohla žiť natrvalo.“
Celebrity z Fregate Island
Románový príbeh pokračoval. Keď sa tam pol roka po prvej návšteve vrátila, tentoraz už sama, aby si obhliadla nehnuteľnosti a zistila ceny energií, spoznala na pláži nemeckého architekta. Bol to odborník na tropickú architektúru, ktorému ostrovy tiež učarovali. Natoľko, že si tam práve staval dom.
So Sylvou si hneď porozumeli a bola z toho vášnivá láska, ktorá trvá dosiaľ. Od začiatku viedli dobrodružný život. Napríklad sa jeden čas celé mesiace plavili na plachetnici – replike lode z čias Krištofa Kolumba.
Sylva však nie je žena, ktorej stačí len užívať si. Potrebuje sa realizovať, preto keď sa natrvalo vrátili do seychelskej rezidencie, premýšľala, ako by sa uplatnila. Keďže od pätnástich rokov cvičila jogu, zaujímala sa o ezoteriku a holistický prístup k životu, rozhodla sa k tomu vrátiť. Získala potrebné certifikáty a stala sa seychelskou wellnes terapeutkou, učiteľkou jogy a meditácií.
Klientov má z celého sveta. Prijíma ich vo svojej vile, kde má vybudovaný meditačný pavilón a dom pre hostí. Uviedla sa natoľko dobre, že jej služby začali využívať aj na Fregate Island. Privátnom ostrovčeku, kde je luxusné letovisko pre najväčšie svetové celebrity. Pravidelne sem chodia napríklad Pierce Brosnan, Mariah Careyová, Michael Douglas či Paul McCartney, keď bol ženatý s Heather Millsovou. Hviezdy ostrov obľubujú, lebo majú záruku, že ich súkromie je absolútne chránené.
„Dá sa tam dostať len vrtuľníkom, špeciálnym malým lietadlom alebo loďou, aby sa nestalo, že hostí budú na ostrove obťažovať paparazzovia. Pre všetok personál, teda aj pre mňa, hoci mám štatút hosťa, platia pravidlá najprísnejšej mlčanlivosti. Musela som sa zmluvne zaviazať absolútnou diskrétnosťou, že nebudem poskytovať žiadne informácie o ľuďoch, s ktorými som tam pracovala. Musím to dodržať, lebo celebrity sú potvory. Ich právne oddelenia majú špeciálnych vyhľadávačov, ktorí sledujú, v akých súvislostiach sa na nete objaví ich meno.“
Sylva však Fregate Island priblížila aspoň v Hračke. Práve tam totiž situovala časť deja erotického románu o wellnes terapeutke, ktorá prežije intenzívny sexuálny vzťah s dovolenkujúcou hollywoodskou hviezdou. Pre istotu však hneď v úvode zdôraznila, že postavy sú vymyslené.
Varujem ťa, píš!
Mimochodom, aj to, ako sa zo Sylvy stala spisovateľka, je románové.
„Mám kamarátku astrologičku, ktorá mi ešte v roku 1995 povedala: Začni písať, máš to v horoskope! Vtedy som sa len smiala, veď ja som napísala naposledy básničku v puberte. Lenže ona mi to vždy, keď som za ňou tak raz za pol roka prišla, zopakovala!“
Sylva dlho nebrala kartárkine slová vážne, kým ju nevystrašil príbeh iného klienta.
„Chodil k nej jeden chlapík, ktorého zas presviedčala, aby začal robiť niečo rukami. Postavenie planét má vraj také intenzívne, že ho priam varuje. Ak s tým nezačne sám, život ho donúti! On ju však nepočúvol. Až kým nemal ťažkú autohaváriu, pri ktorej ochrnul do polovice tela. Vtedy začal maľovať! Keď som to počula, povedala som si, že s tým písaním radšej rýchlo začnem.“
Sylva sa teda rozhodla, že to skúsi, no vôbec nevedela ako, až kým nenarazila na článok o úspešnej francúzskej spisovateľke. „Opisovala, ako sa pred rokmi rozhodla napísať denne stránku textu, nech sa deje, čo sa deje. Niekedy zúfalo lovila, lebo nebolo o čom, jedného dňa sa to však zlomilo a už to išlo. Povedala som si, že keď sa to osvedčilo jej, prečo nie mne?“
Ohrozená povesť
Aj Sylva sa teda usadila s notebookom na terase seychelskej vily a začala len tak niečo vyťukávať do klávesnice.
„Za chrbtom mi sedeli manžel s kamarátom, ktorý sa mu sťažoval, aké sú ženy potvory. Vzal si nejakú herečku a teraz mali problémy, no on ňou bol posadnutý. Tak som sa začala zamýšľať nad posadnutosťou láskou a keď som napísala asi stranu, zrazu sa mi začal vybavovať príbeh Hračky.“
Román o zničujúcom sexuálnom vzťahu vydala Sylva v češtine, teraz ho prekladá aj do angličtiny. S prekladom jej pomáha jej seychelská susedka, sestra Toma Hanksa.
O najväčšiu reklamu sa však Hračke postarali zástupcovia Brna a Ostravy, ktorí sa zľakli už plagátu, ktorý román propagoval. Mimochodom, je na ňom samotná Sylva. Síce od chrbta, ale nahá, ako kľačí pred milencom a tvárou mu zakrýva prirodzenie v náznaku orálneho sexu.
„V Ostrave mi oznámili, že takýto plagát nevylepia, lebo sú tam dve nahé telá a v texte sa tri razy opakuje slovo sex. Stanovisko Brna, kde bývam, keď nie som na Seycheloch, bolo ešte kurióznejšie. Napísali mi, že vylepením plagátov by mohlo prísť k poškodeniu dobrého mena štatutárneho mesta Brno,“ smeje sa spisovateľka.
Mám strach!
Po Hračke niektorí čitatelia hovorilo o Sylve ako o Bukowskom v sukni, iných, naopak, pohoršovalo, ako môže žena tak živočíšne a otvorene písať o sexe.
„Vtedy som si uvedomila, že sa mi páči písať knižky na hranici. Provokovať a pomenovať veci, ktoré si ľudia často nechcú priznať a radšej ich ukrývajú hlboko v sebe,“ vysvetľuje, prečo jej ďalší román Otrok má ešte kontroverznejšiu tému. Rozpísala sa o praktikách sadomasochizmu a vzrušujúcej túžbe ovládať, ponižovať a byť týraný a ovládaný.
„Z jedného mám však strach. Hoci som v Hračke zdôraznila, že ide o fikciu, čitatelia to odmietli akceptovať. V reakciách brali Markétu ako skutočnú ženu a mnohí sa pohoršovali nad jej správaním. Ak si ma však teraz stotožnia s dominou Helenou, bude to katastrofa. Potom musím rátať aj s tým, že ma nejaký dominantný chlap na ulici strieska, že ponižujem mužov, alebo mi, naopak, budú pred domom postávať submisívni chlapíci. Niekoľkí mi už napísali. Všetci ma bez rozdielu oslovovali madam alebo pani, rovnako ako v románe otrok Štefan Helenu. Samozrejme, nereagovala som.“
Smrteľná rozkoš
Hoci Sylva považuje sex a erotiku v živote za veľmi dôležité a netají, že sama má v tejto oblasti nemalé skúsenosti, v písaní Otroka predsa len podrobne opisuje sadomasochistický vzťah, takže sa pustila na neprebádanú pôdu.
„Keď hovoríme o sadomasochizme, máme zväčša na mysli ľahkú formu, ktorú si množstvo mileneckých párov sem-tam zaradí do erotických hier.
Putá, „roubík“, škrabošky, latex, prípadne aj bandáž alebo bičík, to všetko je používané skôr s láskou. Taká nežná bolesť. O tom však skutočný sadomasochizmus nie je. Ten je o submisívnom človeku, ktorého vzrušuje, keď je naozaj ponižovaný a týraný. Isté percento chce bolesť takú intenzívnu, že ho poškodzuje. Používajú sa na to ihly, ostnaté predmety, kliešte či zvierače genitálií, na pokožku sa vypaľuje ciacha. A vyznavači ‚edge play‘ idú ešte ďalej, skutočne až na hranicu, kde ide o život. Niektorí ju pre uspokojenie prekročia. V Nemecku bol prípad, keď muž ovládaný túžbou zjesť svoj sexuálny objekt, našiel proťajšok, ktorý zase umieral túžbou, aby ho niekto rozrezal a zjedol.“
Tajomstvá sadomasochizmu
Stretla sa Sylva pri zbere materiálu aj s takýmito ľuďmi?
„Vstúpila som s niekoľkými submisívnymi mužmi do virtuálneho rozhovoru, trvalo to niekoľko mesiacov. Dokonca som s nimi mala aj zopár osobných schôdzok. Mala som teda možnosť spoznať, ako reagujú, priamo od nich počuť, čo ich vzrušuje, aké majú predstavy. Okrem toho som sa ešte rozprávala s niekoľkými profesionálnymi dominami. Ony však nie sú veľmi zdieľne a svoje tajomstvá si nechávajú pre seba. Najviac informácií som preto čerpala z netu. Našťastie viem po anglicky a po nemecky, takže som mohla sledovať niekoľko sadomasochistických fór, kde submisívni muži opisujú svoje sny a príbehy, kde sú kvantá fotografií, z ktorých až mrazí. Normálne na to človek nenarazí, ale keď sa do toho ponoríte, zistíte, že tých webových stránok sú kvantá a ‚vyznavačov‘ je oveľa viac, ako si myslíme.“
