„Takto som vyzerala pred liposukciou podbradku a takto rok a pol po nej,“ ukazuje Jana fotky a v očiach má slzy bezmocnosti. Pretrpela bolesť, stálo ju to tisíc eur a výsledok je nulový. Napriek tomu na vrátenie peňazí nárok nemá.
Keď nám Jana zavolala do redakcie, skoro plakala: „Príďte sa na mňa pozrieť. Chcem vyrozprávať svoj príbeh, aby som varovala ostatné naivné ženy, ktoré uvažujú o plastickej chirurgii. Aby si pozreli, za čo som zaplatila tridsaťtisíc niekdajších korún. No hlavne, aby si preverili kliniku, na ktorú sa obrátia, a sľuby lekárov pred zákrokom. Keď už moja operácia nemala žiadny zmysel, chcem byť aspoň odstrašujúcim príkladom!“
Samozrejme, že sme prišli...
Sen o malej brade
Jane neprekážalo, že má predispozície na postavu „bacuľky“. Čo ju však naozaj trápilo, to bola dvojitá brada, ktorú nezamaskuje žiadny voľný sveter ani padavá blúzka. Dokonca ani šál. Navyše, dvojitý podbradok mnohých ľudí inšpiruje k zlomyseľným poznámkam, ktoré bolia a zraňujú sebavedomie.
Nie div, že keď na internete narazila na článok o tumescenčnej liposukcii, skrsla v nej iskrička nádeje. Bolo jej jasné, že tento zákrok nadváhu nevyrieši, lebo odsať možno iba obmedzené množstvo tuku. Na bradu by to však stačiť mohlo, nie? Hneď zavolala na kliniku estetickej chirurgie, kde jej milý, ochotný hlas potvrdil, že to naozaj nebude problém. Nech len príde na osobnú konzultáciu. A tak Jana začala snívať o tvári bez podbradku. A hlavne šetriť.
Žiadny problém
„Viete, predtým by mi ani nenapadlo, že niekedy podstúpim skrášľovaciu operáciu. Ale toto vyzeralo lákavo. Tumescenčná liposukcia je vraj takmer bezbolestná. Navyše suma, ktorú na internete uvádzali, nebola až taká závratná. Zákrok mal stáť zhruba devätnásťtisíc korún, tak som si povedala, že toľko dám dokopy.“
V ordinácii ju privítal milý a ústretový chirurg, za ktorým prišla na konzultáciu. Bradu si prezrel, zmeral potrebné parametre a ubezpečil ju, že liposukciou ju nenávideného podbradku zbavia.
„Vravel, že mi urobia iba maličký zárez na brade, zavedú doň kanylu a tuk odsajú. Vraj sa to dá bez problémov vydržať, najmä keď oblasť lokálne umŕtvia. Potom budem asi mesiac nosiť špeciálny elastický pás, aby sa stiahla povolená koža a problém bude navždy zažehnaný.“
Tak sa na to dala. Realita však bola trochu iná.
Nulový efekt
„Po prvé, keby som vedela, ako to bude bolieť, poriadne si to rozmyslím. Na stránke kliniky
sa píše, že pri tumescenčnej liposukcii si môže človek čítať alebo pozerať televíziu. Tak to si naozaj neviem predstaviť! Bola to strašná bolesť! Telka na operačke síce bežala, ale to si pán doktor dal pustiť športový kanál.“
Druhá vec, ktorá Janu prekvapila, bola konečná suma.
„Keď spočítali všetky náklady, zrazu to nebolo devätnásť-, ale viac než tridsaťtisíc korún. A doma som nebola štyri, ale sedem týždňov. Jednak som bola celá žlto-modrá, no najmä, stále to strašne bolelo. Vôbec som nemohla jesť, manžel ma kŕmil malou lyžičkou.“
Aj toto by však ešte prehltla, ženy predsa oddávna trpeli pre krásu. Ona však trpela pre nič.
Namiesto ochoty nezáujem
„Za všetko hovorí fakt, že ani jediný človek z môjho okolia si nevšimol, že som podstúpila skrášľovaciu procedúru!“ vraví sklamane.
Spočiatku však verila lekárovi, že efekt sa dostaví časom. „Na prvej kontrole ma ubezpečil, že hojenie je normálne a povolená koža sa stiahne, len nech nosím obvínadlo. Lenže nestiahla sa ani po pol roku. To som mu už však nemohla ukázať, lebo keď som v septembri pricestovala zo stredného Slovenska do Bratislavy na ďalšiu kontrolu, už sa neobťažoval prísť. Slečna na recepcii mi lakonicky oznámila, že pán doktor tu nie je. Tak som mu rovno nechala list, že zákrok reklamujem a žiadam, aby mi vrátili peniaze.“
Peňazí sa však nedočkala. Ani žiadneho vysvetlenia, o ospravedlnení nehovoriac. Jediné, čo klinika ponúkla, bolo, že zákrok môžu urobiť znova.
„Na to som im povedala, že v žiadnom prípade. Takú bolesť znova nepodstúpim, navyše si nemôžem dovoliť chýbať v práci ďalšie dva mesiace. No hlavne, už som im nedôverovala.“
Diabolský úpis
Jana teda druhú liposukciu odmietla a trvala na vrátení peňazí. A odvtedy je ticho. Hoci na kliniku pravidelne telefonuje aj píše, nereagujú. S lekárom sa jej už skontaktovať nepodarilo. Obrátila sa preto na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Odtiaľ jej odpísali, že klinika postupovala v súlade s platnými právnymi predpismi.
„Vraj som bola poučená o rizikách, dala som písomný súhlas, že tumescenčná liposukcia zredukuje objem tukového tkaniva, ale nepôjde o redukciu prebytku kože.“
Bohužiaľ, naozaj to podpísala. Ale prečo? „Operácia začínala o dvanástej a o päť minút dvanásť mi priniesli troj-, či dokonca štvorstranovú zmluvu, aby som ju podpísala. Samozrejme, že som nemala čas podrobne ju preštudovať. Navyše už som mala strach z toho, čo ma čaká... Je to moja chyba, ale podľa mňa to nebol seriózny prístup. Na konzultácii totiž nepadlo ani slovo o tom, že bude treba ešte chirurgické odstránenie kože. Keby mi to povedali, na liposukciu nejdem, pretože facelifting by som nechcela. To je už veľká operácia, a stála by ďalšie nemalé peniaze.“
Jana je presvedčná, že chirurg ju úmyselne zavádzal. „Teraz sa odvoláva na to, že bez liftingu sa podbradok odstrániť nedá. Prečo mi teda po mojich sťažnostiach ponúkol, že liposukciu spraví ešte raz? Musel vedieť, že by to bolo zbytočné.“
Jana už vie, že za dôverčivosť, bohužiaľ aj niektorým lekárom, sa platí. Nechce sa s tým zmieriť a je odhodlaná ďalej bojovať. Aj preto sa rozhodla zverejniť svoju trpkú skúsenosť. Aby čitateľky nedopadli ako ona – bez peňazí, zato s podbradkom...
