Svet sa s úžasom pozerá na synteticky vyrobený život. Prinesie objav ľudstvu viac úžitku alebo škody? „Pre spisovateľov je to dobrý námet na sci-fi,“ myslí si spisovateľ Michal Hvorecký.
Uznávanému americkému biológovi a podnikateľovi Johnovi Craigovi pravdepodobne doživotne prischne označenie tvorca umelého života. Po pätnástich rokoch výskumnej práce sa mu s tímom 46 spolupracovníkov podarilo v laboratóriu svojej spoločnosti J. Craig Venter Institute vložiť do už existujúcej bunky umelo vytvorenú DNA tak, aby sa úspešne rozmnožila. Použitá DNA má unikátny kód, ktorý nemá žiaden živý organizmus na Zemi. „Vzniknuté bunky ihneď po stvorení vytvorili vyše miliardy svojich kópií, ktoré obsahujú syntetickú DNA,“ povedal pre BBC a časopis Science Craig Venter. „Stvorili sme prvú syntetickú bunku, ale určite sme nestvorili život z ničoho,“ upozorňuje biológ.
Niektorí vedci varujú pred možnými rizikami, ktoré by mohli priniesť nové baktérie v prírode, iní hovoria o fantastickom posune vpred pri vývoji biopalív, v poľnohospodárstve a medicíne. Samozrejme, na svete je už aj strašiak nových biologických zbraní v podobe nových smrteľných vírusov. Kam sa pohneme, ukážu najbližšie roky.
Príhoda s hadom
Craig Venter má však pred životom zrejme veľkú pokoru. Dodnes má vo svojej pracovni v Rockville zarámovanú kožu hada, ktorý ho uštipol počas expedície. Vedec vtedy takmer zomrel. O tejto skúsenosti hovorí ako o bode zlomu, ktorý ho podnietil, aby sa začal intenzívne venovať aj výskumu ľudského genómu. Rozbehol projekt, v ktorom skúmal DNA piatich ľudí vrátane seba. Profit sa však nedostavil, a tak zmenil stratégiu – záujem upriamil hlavne na využitie mikroorganizmov.
Objav syntetickej baktérie, ktorá sa poslušne rozmnožila podľa programu, určite podnietil fantáziu ľudí, ktorí síce nerozumejú genetike, ale radi popustia uzdu svojej fantázii – spisovateľov alebo scenáristov. Keď sme sa opýtali slovenského spisovateľa Michala Hvoreckého, ktorý má k sci-fi blízko, či zaregistroval nový vedecký objav, hneď zareagoval: „Určite. A som hlboko presvedčený, že bude spracovaný. Moderná veda odjakživa inšipirovala spisovateľov, každý jej výdobytok sa hneď prejavil v literatúre, najčastejšie v románoch.“ Určite však treba čakať opäť silne negatívnu utópiu s katastrofou: „Optimistické vízie v tomto smere nehľadáme,“ dodáva s úsmevom. Pre Michala Hvoreckého by bola zaujímavá postava superčloveka: „Príbeh by sa však mohol zamotať tým, že by mu ostali naše problémy, s ktorými by sa nevedel vyrovnať,“ fantazíruje spisovateľ, ktorému práve vyšla kniha s námetom z reálneho prostredia. „Chuť na sci-fi ma však neprešla, v hlave mám už nový príbeh, v ktorom sa bude prelínať história so súčasnosťou.“
