Niekedy sa dám uniesť novinkami, ktoré čítam o ľudskom mozgu. Vstrekneme mužom do nosa hormóny a oni nám lepšie porozumejú. Alebo im úderom do temena aktivujeme centrum spirituality. Čo si však o tom myslí vedec Fedor Jagla, ktorý roky skúma ľudské mozgy?
Na dvere MUDr. Fedora Jaglu, CSc., z Ústavu normálnej a patologickej fyziológie Slovenskej akadémie vied som zaklopala s fantastickými predstavami. Naštartovali ma bombastické správy o ľudskom mozgu z rubriky veda, ktorú má väčšina denníkov. Vďaka nim mám vždy pocit, že ľudstvo smeruje k lepšiemu. Veď napreduje nielen liečba ťažkých mozgových ochorení, napríklad schizofrénie či Parkinsonovej choroby, no vedci nachádzajú kľúč aj k ľudskému správaniu a dokážu ho pozitívne ovplyvniť.
Sprej porozumenia
Nedávno sa napríklad objavila správa o nemeckých a britských vedcoch, ktorí na mužoch testovali účinok oxytocínu, čo je hormón, ktorý sa tvorí v mozgu. Okrem iného posilňuje väzbu medzi matkou a dieťaťom alebo vernosť. Dvadsiatim štyrom mužom vstrekli do nosa malú dávku hormónu a ukázali im fotografie, ktoré zachytávali emocionálne vypäté situácie, napríklad plačúce dieťa. No a muži sa rozcitliveli ako baby. Na rozdiel od druhej skupiny, ktorá oxytocín nedostala.
Hneď som si predstavila, aký pozitívny dosah by mohol mať takýto sprej na zlepšenie vzťahov medzi mužmi a ženami. Možno by stačilo, keby uštvané ženy na materskej okolo ľahostajného manžela nenápadne nastriekali oxytocín. Vzápätí by ich poslal oddýchnuť si a postaral by sa o domácnosť aj deti. Neverník by asi potreboval väčšiu dávku, aby zabudol na milenky. Nebolo by to úžasné? A keby sme si pomohli aj čerstvým objavom talianskych vedcov, už by sme mužom nemohli nič vyčítať. Taliani totiž našli v mozgu centrum spiritualizmu. Sídli v temene, ale nie všetci ho majú aktívne. Naštartovať ho však môže náhoda, napríklad „správne“ mierený úder. Jedna moja kamarátka hovorí, že muži podvádzajú manželky, rýchlo jazdia a púšťajú sa do rôznych rizík, lebo radi pokúšajú Boha. Možno keby im fungovalo centrum spirituality, nenapadlo by im to.
Alebo azda vedci vyvinú sprej, vďaka ktorému ženy získajú mužský pohľad na vec. Myslím si, že by bolo skvelé, ak by sme si vďaka tomu navzájom lepšie rozumeli.
Mužské a ženské hlavy
Skončime však s fikciami a nechajme hovoriť odborníka. Kam v skutočnosti smerujú bádania o ľudskom mozgu? Prospelo by ľudstvu, keby sa vďaka podobným pomôckam ako oxytocínový sprej zmiernili rozdiely medzi mužskou a ženskou psychikou? „K takýmto správam som dosť skeptický, lebo sú často vytrhnuté z kontextu. Možno ide len o prvý krok výskumu, navyše, vzorka štyridsiatich ôsmich ľudí mu nedodáva serióznosť. Aby sa dal brať vážnejšie, musel by sa preukázať na stovkách ľudí,“ myslí si Fedor Jagla. „Navyše, ani si nemyslím, že by to bolo dobré, lebo príroda je múdra a vie, prečo rozdiely medzi nami zariadila. A asi to ani nepôjde tak ľahko, že niečo okolo seba nastriekate a získate ženský alebo mužský pohľad na vec. Po čase si totiž na vôňu privyknete a prestanete ju vnímať napriek tomu, že by ste koncentráciu účinnej látky zvyšovali.“ Aj nad mojou predstavou aktivovania údajného centra spiritualizmu sa vedec len pousmeje. Má totiž minimálne jeden háčik – ako dosiahnuť „správnu“ silu úderu?
Rozdiely medzi mužmi a ženami sa však do istej miery už prirodzene vyrovnávajú. Muži pomáhajú s domácimi prácami, ženy sa zase viac orientujú na kariéru, ktorá kedysi bola výsadou mužov. Môže to mať časom vplyv na zmeny v našich mozgoch?
„Na zmeny z anatomickej stránky určite nie, ale možno na funkčné prejavy. To znamená, že možno bude reagovať pohotovejšie a presnejšie na podnety, ktoré boli donedávna typické pre druhé pohlavie. Mnoho z nášho správania je dané geneticky a meniť genetiku v priebehu pár rokov nie je možné. Na to musí uplynúť veľmi veľa rokov. Modely správania sú totiž veľmi hlboko zakorenené a vymazať ich je ťažká práca. Pozrite sa len na fajčiarov. Hoci je na škatuľkách cigariet uvedené, že fajčenie škodí zdraviu, len máloktorým to pohne. Aby si človek odvykol od fajčenia, treba pracovať na zmene jeho správania.
A to je neľahký proces, ktorý musíme veľmi starostlivo pripraviť, kontrolovať a trvá určitý čas.“
Storočná pamäť
Vedci predpovedajú, že za pár desaťročí dokážu spomaliť starobu a budeme sa bežne dožívať stovky. No spomalia aj starnutie mozgu?
„Spôsoby, ako oneskoriť fyziologické zhoršovanie zraku, sluchu či pamäti, už vedci hľadajú. Pravdepodobne je to len otázka niekoľkých rokov, kým ich nájdu. A možno sa budú dať spomaliť aj nejakým jednoduchým kuchynským spôsobom, napríklad pomocou liečivého extraktu z rastlín,“ uvažuje Fedor Jagla a spomína, ako s kolegami získali zaujímavé výsledky, keď v ústave testovali extrakt látok z červeného vína, ktoré sú zdraviu prospešné. „Je známe, že červené víno môže spomaliť nástup zvýšenia krvného tlaku. No tlak stúpa, aj keď sa človek rozčúli. Uvedomil som si, že účinky biologicky aktívnych látok, ktoré červené víno obsahuje, sa neprejavujú len na srdci a cievach, ale musia súvisieť aj s centrálnou nervovou sústavou. Mohli by mať pozitívny vplyv napríklad aj na pamäť. Pri testoch sa to skutočne potvrdilo.“
Vedec upozorňuje, že zdraviu prospešné látky sú v mnohých druhoch ovocia a zeleniny, takže aj správna výživa má na mozog a zdravie blahodarný účinok. A že starnutie sa dá spomaliť aj ďalším prirodzeným spôsobom – pravidelnou telesnou aktivitou. „Vo vyspelých západných krajinách ako Nemecko či Francúzsko už dávno vedia, že ak do zdravotnej prevencie zamestnancov investujú jedno euro, vrátia sa im dve. Preto im zabezpečujú plávanie, squash, tenis, fitnescentrum... Európskej únii sme sa zaviazali, že odchod do dôchodku budeme odďaľovať. V tomto smere by sme si teda mali vziať príklad od Nemcov a Francúzov.“
S robotom v hlave
V medicíne sa pripisuje čoraz väčší význam „nanorobotom“, ktoré majú veľkosť molekuly a dajú sa dopraviť k poškodenému orgánu napríklad krvou. Mohli by pomôcť aj pri liečbe mozgu? „Pravdaže. A ani to nemusí dlho trvať. No aj rozmermi väčšie technické pomôcky môžu pomôcť, napríklad nahradiť poškodené funkcie. Ako už dostupná bionická ruka, ktorá nahrádza amputovanú časť ruky a vďaka tomu, že je riadená nervovými impulzmi z mozgu, má aj samostatne pohyblivé prsty. Bionická ruka je teda napojená na nervy v zostávajúcej časti ruky.“
Vedec opisuje aj inú fascinujúcu novinku – umelé oko, ktoré „vidí“ vďaka zabudovanému počítaču s vývodmi implantovanými do mozgu. Nevýhoda je, že ho môže zatiaľ používať iba človek, ktorý sa nenarodil ako slepec, ale zrak stratil. Navyše je také veľké, že musí byť umiestnené na temene.
Mysľou vo virtuálnom svete
V posledných rokoch sa však s ľuďmi udiala jedna podstatná zmena. Začali žiť virtuálne životy. Inými slovami, kým stáročia sme sa hýbali a stretávali, teraz nás čoraz viac len sedí a kontaktuje sa cez facebook. V záplave správ o tom, aké je to škodlivé, som narazila aj na opačnú. Vraj u mladých internet podporuje empatiu a toleranciu. Kde je teda pravda?
„Keďže hromadne máme počítače k dispozícii zhruba len pätnásť rokov, všetky dôsledky ešte nevieme predpokladať. Už dnes je však isté, že dlhodobé vysedávanie škodí chrbtici a celkom určite má vplyv aj na správanie. U mnohých sa totiž vyvinie závislosť od počítačových hier alebo od četovania. Vedie však aj k nedostatku pohybovej aktivity, ktorú v roku 2002 Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila za jeden zo siedmich najvážnejších rizikových faktorov civilizačných ochorení – telesných aj mentálnych.“ Neznamená to však, že počítače majú rovnaký vplyv na všetkých. Ľudia sú individuality, na internete vyhľadávajú rozdielne témy, a kým u niekoho môžu zvýšiť agresivitu, u iného empatiu.
Slovenský objav v Amerike
Z priehrštia nových správ o mozgu však Fedora Jagla najviac zaujala jedna, ktorá priamo súvisí so Slovenskom. Nedávno v Chicagu otvorili lekársky ústav, v ktorom sa zameriavajú na štúdium pohybov ľudských očí. „No prvý vedecký výstup o tom, že určitý druh pohybov očí je špecifickým prejavom mentálneho procesu, vyšiel z ústavu, v ktorom pracujem. Už v roku 1964 môj učiteľ profesor Vladislav Zikmund zistil, že človek má schopnosť živo si predstavovať so zatvorenými očami pohybujúcu sa scénu. Napríklad ako ubieha krajina pred oknom vlaku, v ktorom sedí, oči sa mu pohybujú charakteristickým spôsobom, ktorý sa nedá vôľou napodobniť. Takže predstava, že vidím pohybujúce sa predmety, aktivuje také pohyby očí, aké sú pri tom, keď túto scénu skutočne pozorujeme. A tiež signalizujú, že ju jedinec má,“ vysvetľuje odborník a dodáva, že profesor Zikmund svoje zistenia publikoval a neskôr na ne viacerí vo svete nadviazali. „Aj my sme registrovali pohyby očí zvlášť u pravákov, zvlášť u ľavákov, a to vtedy, keď si niečo predstavovali blízko očí alebo vo väčšej vzdialenosti od nich, keď bol pohyb rýchlejší alebo pomalší. Poukázali sme na to, že aj pri predstave náš mozog spracúva viaceré informácie rovnako ako pri skutočnom vnímaní.“ Okrem iného tiež potvrdili, že pri predstave pohybu napríklad ruky sa aktivujú tie isté štruktúry mozgu aj tie svaly, ktoré sa aktivujú, keď rukou pohnete alebo keď vidíte, ako rukou hýbe iný človek. Dnes takéto techniky využívajú napríklad športovci – keď si opakovane predstavujú rýchly štart, dokážu aj v reáli rýchlejšie vyštartovať. Alebo ľudia pri poúrazovej liečbe, ktorým sa zhoršila pohyblivosť končatiny. Okrem jej rehabilitácie pomáha aj to, keď si predstavujú, že ňou hýbu.
A aký problém, ktorý sa týka mozgu, by bolo treba rozlúsknuť podľa Fedora Jaglu najskôr?
„Podstatu neurodegeneratívnych ochorení, ako sú Alzheimerova choroba a rôzne druhy demencií, ale aj podstatu ťažkých psychických porúch, ako je schizofrénia. Aby tých, ktorí nimi trpia, bolo čoraz menej.“
