Šatana uviedli do Siene slávy a jeho osemnástku zavesili pod strop: Cheechoo s rovnakým číslom strieľa góly

07. januára 2017, 08:30
Tip redakcii

Veľká pocta! Tá sa ušla bývalému špičkovému hokejistovi Miroslavovi Šatanovi (42), ktorého pred štvrtkovým zápasom belasých s čínskym Kunlunom (1:2 pp) pridali k nesmrteľným hráčom Slovana. Šarky sa stal ďalším členom Siene slávy, ktorého portrét s číslom 18 visí pod stropom haly. Zaujímavosťou je, že kým jeho osemnástku vyvesili, ďalšia sa preháňa po ľade. Čo k tomu a celkovo ku slávnosti prezradil bývalý dlhoročný reprezentačný kapitán?

Miroslav Šatan

Miroslav Šatan

Autor: Matej Kalina

Čo pre vás znamená uvedenie do Siene slávy Slovana?

Je to pre mňa niečo nové a vôbec po prvýkrát. To, že sa Slovan rozhodol ma zaradiť medzi svoje legendy a do svojej histórie, je pre mňa pocta.

Na kocke „bežalo“ viacero momentov z vašej kariéry. Ktorý bol taký naj?

Určite to bol zisk Stanley Cupu, určite momenty, kedy sme dostali pohár za majstrov sveta. Mám aj špecifické góly, na ktoré sa veľmi dobre spomína a pozerá. Naozaj, to video by som dokázal pozerať aj hodinu. Boli to všetko príjemné spomienky, ktoré sa viažu k nejakým úspechom, na ktoré mám naviazané pozitívne emócie.

Vymenujete góly, ktoré vám najviac utkveli v pamäti...

Videl som tam nesmierne veľa blafákov do bekhendu a prišlo mi to, že som inak góly ani nedával (smiech). Samozrejme, že to bola jedna z vecí, ktorú som vedel dobre urobiť, tak som to aj využíval častejšie. Z ostatných gólov to sú samozrejme, že tie, ktoré som strelil vo vyraďovacích fázach svetových šampionátov. Tie, ktoré posúvali tím ďalej.

Či už proti Švédom na MS 2002 v semifinále vyrovnanie na 2:2 alebo gól Rusom vo finále toho istého roku, rovnako aj gól Čechom na MS 2012 v semifinále. Vtedy sme mali striebro a dobre si spomínam, ako mi v oslabení Mišo Handzuš prihral a ja som z nájazdu skóroval. Na tieto momenty teda rád spomínam. Ale sú aj ďalšie a môžeme sa o tom baviť aj hodinu.

Bolo veľmi rozdielne vstúpiť na bratislavský ľad v topánkach a nie korčuliach?

Bolo. Samozrejme, že som naň chodil len v korčuliach. Je to skôr pocta ku kariére, ktorú som prežil a Slovan bol jej dôležitou súčasťou.

A čo fanúšikovia a atmosféra?

Je iná ako som zažil na iných štadiónoch. Je plná emócii. Vždy sa sem rád vraciam.

Je vám ľúto, že už nezažívate takúto atmosféru ako hráč?

To každému hráčovi, ktorý skončí kariéru, chýba. Hlavne tým, ktorí mali možnosť hrať pred takýmto publikom. Nebude mi chýbať cestovanie, boľačky, zranenia, prehry, ale také príjemné veci ako vyhrávať zápasy, strieľať góly a hrať pred takýmito vynikajúci fanúšikmi, to chýba. Rád by som to zažil každý jeden deň. Ale, bohužiaľ...

Vaša osemnástka putovala pod strop haly, ale ďalšia hrá za Slovan v podobe Jonathana Cheechooa. Ste s takým nasledovníkom spokojný?

Áno je! Myslím si, že Slovan mal osemnástky veľmi úspešné. Stačí, keď spomeniem Dáriusa Rusnáka alebo Riša Kapuša, ktorý tu dlho hral. To číslo osemnásť je pre fanúšikov Slovana určite obľúbené.

Myslíte si, že ešte niekedy na plochu bratislavského štadióna vykorčuľujete?

Neviem, možno jedine na nejakú exhibíciu, napríklad ako v lete, keď sa lúčil s kariérou Ľubo Višňovský. Inak to už nevidím.

Počas ďakovnej reči ste spomenuli hlavne troch trénerov. Prečo práve zazneli mená pána Nemca, Uličného a Šuplera?

Tréneri sú dôležitým článkom pri ceste za úspechom, rovnako ako rodičia. Jasné, že k nim treba aj prácu samotného hráča, prikloní sa aj šťastie, aby sa napríklad nezranil a napredoval. Čo sa týka týchto koučov, tak som ich nespomenul náhodou.

Dali mi dôveru, pretože vo mne niečo asi videli a verili mi. Myslím si, že som ich dôveru nesklamal, preto som ich vymenoval. Pán Nemec ma trénoval osem rokov v Topoľčanoch a zanechal vo mne asi najväčší rukopis. Neskôr ma vytiahol do Trenčína pán Uličný a pán Šupler, ktorý mi dal prvú šancu v reprezentácii.

Aké máte plány do budúcnosti?

Neviem, momentálne nemám plány sa do niečoho púšťať. Som vo fáze, kedy mám voľný čas, ktorý som vo svojej profesionálnej kariére nemal. Hovorím si, že som už skoro tri roky nemal deň voľna.

Ako to?

Vysvetlím. Keď som bol hráčom, tak sme sa vždy tešili, keď sme dostali deň voľna a teraz to tak nie je. Mám ho v podstate každý deň (úsmev). Môžem si však z dňami robiť čo len chcem a je príjemné byť pánom svojho vlastného času. Aktuálne sa najviac času snažím odovzdať svojim deťom a rodine. Občas vypomáham žiackemu mužstvu, v ktorom trénuje môj syn a snažím sa im odovzdať skúsenosti.

Nový prezident SZĽH pán Kohút prezradil, že s vami ráta do funkcie generálneho manažéra, či na iný post. Ako to teda vyzerá?

Budem sa snažiť novému vedeniu nejakým spôsobom pomôcť. Zatiaľ sme sa stretli a dohodli sme sa, že sa o tom budeme ešte baviť. Určite však nejakú formu spolupráce chceme nájsť, aby som vedel nejako pomôcť. Je to otvorené.

 
Autor: han


 
 
Aplikácie 7 plus