Jozef Mihál: Na mesiac potrebujem šesťtisíc eur

26. júla 2010, 14:20
Tip redakcii

Matematik, ktorému zachutilo hrabať sa v zákonoch a hľadať súvislosti. Až tak, že vedel, ako ich obchádzať. Dnes z pozície ministra práce, sociálnych vecí a rodiny chce tomu zabrániť. Jozef Mihál (45).

Jozef Mihál tvrdí, že patrí ku konzervatívnemu
krídlu SaS, marihuanu ani neskúšal.

Jozef Mihál tvrdí, že patrí ku konzervatívnemu krídlu SaS, marihuanu ani neskúšal.

Autor: MICHAL SMRČOK

Pred vstupom do politiky ste radili občanom, ako obabrať štát, respektíve ako neplatiť odvody. Teraz ste na druhej strane. Čo s tým urobíte, aby ľudia nemuseli obchádzať zákony?
– To, že som poskytoval rady, ako povedzme znížiť legálnym spôsobom výšku odvodov alebo ako dosiahnuť čo najvyššiu materskú, to obsahovalo podtext skrytého výsmechu tomu, ako tie zákony vyzerajú. Teraz je to čisto v mojich rukách a tie diery, na ktoré som upozorňoval, chcem zalepiť. Verím, že už novelou zákona o sociálnom poistení, ktorá bude účinná od nového roka.

Využívali ste legislatívne diery aj vy?
– Samozrejme, že áno. Nech sa mi nikto nečuduje, že som platil len zdravotné odvody vo výške 29 eur mesačne. Som krásnym príkladom toho, ako zle to u nás funguje.

Vyštudovali ste matematicko-fyzikálnu fakultu. Ako ste sa dostali k daniam a odvodom?
– Začínal som v roku 1988 vo veľmi progresívnej firme, ktorej šéfom bol Karol Martinka, známy privatizér piešťanských kúpeľov. On mal možnosť podnikať a bola to zaujímavá škola života. Myslel som si, že skončím ako programátor vo výskumnom ústave a budem žiť ako správny socialistický občan.
Prišla však revolúcia. Po nej sme s kolegami z vysokej školy založili softvérovú firmu. Vymýšľali sme ekonomický softvér a mne prischla úloha programátora a analytika pre mzdy a personalistiku. Učil som sa zákony a zistil som, že ma baví nachádzať súvislosti medzi nimi. Postupne som začal robiť školenia, písať do odborných časopisov. Dôležitým impulzom bol vznik stránky porada.sk, kde som sa aktívne zapojil. Následne som sa odpútal od práce so softvérom a perspektívu som videl v poradenskej činnosti a legislatíve.

Tým, že vidíte súvislosti komplikovaného sociálneho a zdravotného systému, viete, čo by ste chceli zmeniť?
– Odvody alebo zdravotné poistenie by mali prejsť pod gesciu ministerstva financií, lebo sú to financie. Sociálne veci a zdravotníctvo sú si veľmi blízke, prelínajú sa, a preto je veľmi prirodzené, aby sa v budúcnosti spojili. Je to však nereálne v tomto volebnom období, pretože sa to nedostalo do programového vyhlásenia vlády. Takáto ambícia by tu však mala byť a diskusia by sa mala živiť.

Ako vnímate existenciu sociálnych podnikov?
– Rozdeľujem ich do dvoch kategórií. Tie malé pri obciach, ktoré sú dotované z eurofondov a ktoré pomáhajú napríklad v obecných zariadeniach sociálnych služieb, sú dobrou myšlienkou. No sociálne podniky typu Arvik, tak to je jednoducho tunel.

Mimochodom, čo je zlé na Zákonníku práce, ktorý chráni zamestnanca?
– Nič, no ja sa na Zákonník práce pozerám ako na základnú dohodu zamestnanca a zamestnávateľa. Ako bude vyzerať, je ich vec. Ja budem iba rozhodcom, ktorý prípadné spory medzi nimi rozhodne. Samozrejme, moje nastavenie je liberálne, teda trochu uvoľníme opraty, ktoré sú v Zákonníku práce.

Ľudia sa obávajú, že potom ich zamestnávateľ môže ľahšie prepustiť ...
– V prvom rade je to problém konkurencie v tých našich hladových dolinách. Sekundárny problém je, že ľudia sú vydieraní, to áno. Napríklad v Michalovciach sú traja zamestnávatelia pre automobilový priemysel a všetci akoby sa dohodli, že mzda robotníka bude 400 eur hrubého. Bodka. A tí ľudia nemajú inú možnosť. Môžu ešte ostať doma alebo vycestovať. Musíme zlepšiť podmienky pre podnikanie, nie je rozhodujúce, či výpovedná lehota bude dvoj- alebo trojmesačná a odstupné dvoj- alebo trojmesačné.

Viete si predstaviť, že by ste žili zo 400 eur mesačne?
– To v žiadnom prípade. To je nonsens a viete, mrzí ma, že takto žijú desaťtisíce či státisíce ľudí na Slovensku. Mám však pocit, že síce nadávajú, ale že sa prispôsobili. To nie je dobré. Mali by niečo urobiť, keď nič iné, tak aspoň vycestovať do zahraničia. Samozrejme, pre starších ľudí to nie je riešenie. Minimálne mladí ľudia by však mali pohnúť rozumom. Mali by si vybrať také školy, ktoré ich vychovajú pre prax. Tiež nie je jedno, či sa učia cudzie jazyky.

Koľko potrebujete peňazí na mesiac?
– Mám rodinný rozpočet kvôli vysokej hypotéke okolo 5- až 6-tisíc eur. Takže tých 400 eur mám na deň, dva. Platím hypotéku 2 700 eur mesačne.

Aké nehnuteľnosti vlastníte?
– Jeden dom, v ktorom bývame, a dva byty. Jeden v Bratislave a jeden v Nitre.

Keď sme spomínali cudzie jazyky, ako ste na tom?
– Práveže veľmi zle. Vyrastal som v socializme. Počas štúdia som si hovoril, že načo, potom som mal to šťastie aj smolu, že sme v našej firme robili pre slovenský trh. Nasledovala práca s legislatívou. Opäť som si povedal, že načo. Čiže ja som v tomto smere taký typický Slovák, ktorý veľmi dobre pozná Slovensko, ale bohužiaľ, z hľadiska ovládania cudzích jazykov je to so mnou biedne. Mám tlmočníkov, ale naozaj, je to trochu hanba.

Chystáte sa na dovolenku?
– Práve som mal byť v Chorvátsku, no padlo to. Možno v auguste. V prvom rade sa chcem zorientovať v úrade a do 20. augusta musíme pripraviť návrhy zákonov.

Manželku netrápi, že vám funkcia ovplyvňuje súkromie?
– Trápi, samozrejme. Mám dvoch chalanov v puberte, ktorých treba ťahať za uši, a malú päťapolročnú dcéru, ktorá potrebuje mať pri sebe otca. Prioritou je pri práci aj rodina.

Môžete prezradiť, ako ste sa s manželkou spoznali?
– Prišiel som zavádzať softvér do firmy, kde pracovala. Potom sme išli na diskotéku, a keďže nebola z Bratislavy, cez víkendy som za ňou chodil. Robili sme výlety do hôr.

Fajčili ste niekedy marihuanu?
– Nie, nikdy. Patrím do konzervatívneho krídla v SaS. Veľmi veľa ľudí v SaS je proti, ale ako liberálna strana chápeme, že sú ľudia, ktorým to súčasné nastavenie prekáža.

Máte nejakú inú neresť?
– Možnože o športe iba hovorím, ale sám sa mu nevenujem.

 
Autor: MARTINA KUBÁNIOVÁ, BRAŇO KARVAŠ



 
 
Aplikácie 7 plus