Vdova po Karolovi Duchoňovi (†35): Všetci sa naňho vykašľali

16. marca 2009, 12:00
Tip redakcii

O zbytočnej smrti jedného z našich najtalentovanejších speváckych velikánov sa hovorí dodnes. Karol Duchoň († 35) neodolal metle ľudstva a podľahol cirhóze pečene. Po 23 rokoch od skonu slovenského Karla Gotta sa rozhodla jeho manželka prelomiť mlčanie. O ťažkom boji s chorobou, lekároch, dlhoch a posledných chvíľach speváka porozprávala pre náš denník.

Alena Duchoňová (56) si zobrala Karola osem mesiacov pred jeho smrťou. Už vtedy vedela o chorobe, ktorá mu ničila život. Verila, že sa z nej dostane a robila pre to všetko. „Doktor mi povedal, že už nemôže ani rumovú pralinku. Kamaráti ho však nahovorili na koncerty a to bolo zle,“ hovorí pani Duchoňová. Po šoku, keď sa Karolovi Duchoňovi nafúklo telo vodou, prišla ďalšia rana. Primár v bratislavskej nemocnici na Bezručovej odmietol speváka hospitalizovať. Prijali ho až v Prievoze. Ani tam sa však alkoholu nevyhol a pašovali mu ho rovno do izby. Po mesiaci sa legendárny spevák dostal na Kramáre. „Lekári k nám neboli ohľaduplní. Mysleli si, koľko máme peňazí, čo však nebola pravda,“ vysvetľuje Alena Duchoňová. Svojmu manželovi kupovala drahé lieky zo zahraničia. „Proti sklerotizácii ciev ich vpichovali Karolovi do žíl. Keď mu odchádzala pečeň a obličky, potreboval novú krv. Lekári povedali, že nemajú a aby som ju pýtala od Karolových kamarátov. Jediní, ktorí vtedy pomohli, boli hokejisti Slovana,“ spomína rozhlasová zvukárka dnes. 
V posledných chvíľach pred odchodom dostal Karol Duchoň životnú silu. „Vravel mi: Maminka, poď, zatancujeme si spolu. Ja už budem poslúchať,“ prezrádza okamihy nádeje.

Spor pred pohrebom

Nechcela veriť doktorovi, ktorý jej povedal, že stav jej manžela je beznádejný. O to ťažšie bolo nasledujúce ráno a následný spor s Duchoňovou mamou. Tá totiž chcela svojho syna vystaviť v truhle. „Bola som proti. Dohodli sme sa, že sa teda pôjde naňho pozrieť do márnice. Keď Karola uvidela, nespoznala ho a ušla. V tvári schudol a vystúpil mu nos,“ vraví pani Duchoňová.

So mnou nepil SILNÁ žena!

Manželka po zosnulom Karolovi Duchoňovi († 35), Alena (56), roky mlčala. V živote ju stretá jedna tragédia za druhou, napriek tomu sa nevzdáva. S uctievaným spevákom prežila intenzívne posledný rok jeho života. Nášmu denníku porozprávala o jeho posledných chvíľach, chorobe, ťažkých rodinných vzťahoch aj šťastí, ktoré ju malo s manželom čakať.

 IDOL: Karol Duchoň v časoch najväčšej slávy okúzlil všetky generácie.

 

 ŠŤASTNÍ: Karol Duchoň si zobral Alenku po triapolmesačnej známosti.

Ako ste Karola Duchoňa vnímali predtým, než ste ho spoznali? Počúvali ste jeho pesničky? 
– Samozrejme. Poznali sme sa dvanásť rokov z rozhlasu. Často som bola veľmi smutná a on ma vždy rozveseľoval vtipmi. Vedel ich úžasne rozprávať.

Smútok zrejme pramenil z tragédie, ktorú ste prežili. 
– Áno... Keď som mala 14 rokov, moja mama a sestra zomreli pri autohavárii. Ja som v tom aute sedela tiež. O deväť rokov som prišla aj o otca, ktorý dostal infarkt.

– Áno. Pozval ma na stretnutie, no vôbec som nevedela, čo si mám o tom myslieť. Karol mi na ňom o sebe všetko porozprával. O rodine, o tom, že je chorý aj o ďalších veciach.

Kedy ste sa dali dokopy? 
– Celé sa to zbehlo veľmi rýchlo. Chodili sme spolu 3 a pol mesiaca a potom sme sa vo februári vzali. Rok nato Karol umrel. (plač)

Ako na vás pôsobil ako muž? Bol pre vás príťažlivý? 
– Samozrejme. Bol veľmi šarmantný, vtipný a citlivý.

Spievaval vám pán Duchoň doma pesničky? 
– Áno. Raz sme aj s mojím bratom Jarkom išli na prechádzku na Ahoj do Vinohradov. Jaro si ho doberal, či vie spievať aj vonku. A Karol spustil. Hneď vedľa však stál dievčenský internát a baby začali šalieť: „To je Karol, to je Karol!“ kričali z okien a rozbehli sa k nám. Podľa mňa bol najlepším spevákom na Slovensku.

Zvykol si pospevovať napríklad v sprche? 
– To nie.

Počas svojej kariéry spolupracoval s Evou Kostolányiovou, Marcelou Laiferovou, so svojím veľkým kamarátom Dušanom Grúňom, ale aj s Vladom Valovičom. Koho najčastejšie spomínal? 
– Raz mi hovoril príhodu s Karlom Gottom, ktorý usporadúval také programy, kde vystupovali jeho kamaráti. Zavolal tam naozaj všetkých, len Karola nie. A tak sa ho raz pýta: Karle, prečo ma nikdy nezavoláš? A Gott hovorí: Pretože keby si to tu rozbalil, všetci by zistili, že si lepší ako ja. Na návšteve sme boli iba raz u Laiferovcov.

Pesničku Karola Duchoňa, V dolinách, prespieval Kuly z Desmodu. 
– Pred Kulym ju chcel naspievať aj pán Tásler. Opýtal sa ma, či s tým súhlasím. Keďže sa mi pán Tásler páči, súhlasila som, no nesúhlasil textár Ľubo Zeman. Kuly ma však ani len neoslovil. Možno sa opýtal Ľuba Zemana, neviem. Keď ju už však naspieval, mal ju poňať originálnym spôsobom. Teraz, keď ju počujem v rádiu, niekedy neviem, či ju spieva on, alebo Karol. A viete, akú pesničku zložil Ľubo Zeman o mne?

Čardáš dvoch sŕdc? 
– Ja by som ťa dievča ľúbil, keby si sa trochu smiala...

Aký bol váš vzťah ku Karolovej dcére Danke vtedy a aký je dnes? 
– Vtedy sme spolu chodievali na chatu a výborne sme si rozumeli. Po Karolovom odchode ostali všetky ťarchy na mne.

Myslíte tým to, že ste museli splácať dlhy? 
– Bola som jeho manželka, takže som musela niesť svoj kríž. Šesť rokov som chodila po súdoch a jedla zasmaženú polievku.

Ako vznikli tie dlhy? 
– Hovoril mi, že nejaké peniaze stratil a skupinu Zajačikovcov vraj nevyplatil za účinkovanie v Sovietskom zväze. Tiež som zaplatila výživné za jeden rok na Karolovu dcéru Danku. Manžel dával na dcérku veľa, ale bez papiera. Tým sa nezaťažoval.

Poznali ste sa s Karolovou exmanželkou? 
– Keby Karol žil, možno by sa z nás stali kamarátky. V niektorých veciach bol naivný a všetko videl v ružových okuliaroch.

Prvá manželka Karola Duchoňa hovorila o viacerých ženách, ktoré mal počas ich manželstva. 
– So mnou jej neverný nebol. Ja som s Karolom prežila 11 mesiacov a to už bola situácia trošku iná. Hľadal vo mne oporu.

No to, že ho obletovalo veľa obdivovateliek, zrejme nemožno odškriepiť. 
– To určite nie. Mal vždy najnovšie auto v celej Bratislave, a to počas socializmu. Keď prišiel pred rozhlas na Jakubovo námestie, všetky fanúšičky boli úplne hotové.

Plánovali ste spolu deti? 
– Samozrejme, túžili sme ísť spolu na Makarsku. A Karol mi hovoril, že tam mi urobí dieťatko. Tak veľmi by som chcela, aby bol pri mne... 

Pána Duchoňa ste si zobrali rok pred jeho smrťou. Vedeli ste vtedy, že je chorý? 
– Áno, rozprávala som sa s lekárom. Povedal mi, že Karol má dobré vyhliadky. Nemôže si však dať už ani rumovú pralinku. Málokto vie, že v detstve prekonal aj silnú žltačku.

V čom bol najväčší problém? 
– Keď bol Karol pri mne, tak nikdy nepil. Istý čas sme bývali aj s mojím bratom na Hálkovej. Tam Karola vypátral pán Velčovský a nahovoril ho na koncerty. A viete, ako to tam chodí... Bolo mu potom veľmi zle, vždy mi zavolal a hovoril: Maminka, ja už budem dobrý. A ja som už vedela, že budeme robiť čajíky a chystať diétu. Jeho mamina však vedela výborne variť. No všetky jedlá boli veľmi ťažké a to mu tiež nerobilo dobre.

Čo ste prežívali, keď manžela hospitalizovali? 
– To sa nedá opísať. Niektorí lekári hovorili, že je to už zbytočné, iní sa mu snažili pomôcť. Primár na Bezručovej odmietol Karola prijať. Hospitalizovali ho teda v nemocnici v Prievoze a potom na Kramároch. Navštevovala som ho dvakrát denne. Každý večer som sa chodila do kostola modliť. Veľmi som chcela a verila, že vyzdravie. Niektorí lekári si mysleli, že sme bohvieako zabezpečení, no vo voľnom povolaní, ako mal Karol, keď nepracujete, nemáte, a ja som robila len zvukárku v rozhlase.

– Na Kramároch určite nie. Ležal na JIS-ke a tam som sa k nemu ledva dostala ja a mama. Za nemocnicu v Prievoze však neručím, tam to je možné.

Ako znášal ťažkú chorobu? 
– O smrti nikdy nehovoril a nepripúšťal si ju. Na oddelení žartoval, vždy mi hovoril, ako pôjde z nemocnice. No v poslednom čase začal o sebe pochybovať. Hovoril, že prišli noví speváci, Elán, Peter Nagy, a nevie, čím poslucháčov osloví. Hovorila som mu, že môže vyučovať...

Pamätáte sa na posledný Karolov deň? Čo vám povedal?
– Bolo to večer v deň jeho menín. Akoby chytil druhý dych. Povedal mi: Maminka, chcem si s tebou zatancovať. A prial si, aby som mu urobila takú banánovú kašičku. Keď som tam bola, zavolal si ma doktor a povedal mi, aký je stav. Nechcela som mu veriť. Dodnes neviem, prečo vtedy Karol chcel, aby som prišla na druhý deň ráno.

To ste ho už nevideli. 
– Nie, náš známy lekár, ktorý mal práve službu, ma dovnútra nepustil a dal mi upokojujúcu injekciu.

Ako ste vychádzali so svokrou – mamou Karola Duchoňa? 
– Karolova rodina bola trošku zvláštna. Jeho mama sa za ním prisťahovala do Bratislavy, zbožňovala ho, no bola to čiastočne opičia láska. Keď som sa vrátila z liečenia, na ktoré som išla po manželovej smrti, náš byt na Námestí 1. mája som našla vybielený. Jednoducho ma okradla. Zvláštne sa zachovala aj neskôr. Ešte za svojho života si vybavila, aby ju pochovali ku Karolovi. A to bez môjho vedomia.

Ako sa postavili v ťažkom období k manželovi jeho kamaráti? 
– Veľa ľudí na Karola zabudlo. Na pohreb sa s ním prišlo rozlúčiť len zopár kamarátov, napríklad nebohý spevák Jozef Kuchár. Môžem vám povedať, že ani Dušan Grúň za ním nebol. To, čo hovorí, že ho navštívil v nemocnici, nie je pravda.

Pokúsili ste sa po smrti Karola Duchoňa začať nový život, s novým vzťahom? 
– Áno, moju prvú lásku sme sa pokúsili oživiť, no nevyšlo to. Veľmi mi chýba aj môj brat.

Čo sa stalo? 
– Pred štyrmi rokmi sa zabil na aute. Išiel osemdesiatkou a niekto do neho narazil 140-kou.

 
Autor: KAROL BUSTIN ml., Foto: TASR



 
 
Aplikácie 7 plus

 
 
 
Vdova po Karolovi Duchoňovi (†35): Všetci sa naňho vykašľali
KAROL BUSTIN ml.
Foto: TASR