Žaluď straší aj po smrti

04. august 2009, 08:49
Tip redakcii

Ešte aj dnes, presne desať rokov od smrti obávaného bosa Petra Steinhübela († 34), vyvoláva toto meno strach a rešpekt! Susedia, ktorí bývali a stále bývajú v blízkosti jeho rodinného domu v Pezinku, pri vyslovení prezývky Žaluď s vydeseným výrazom v tvári zatvárajú okná a zabuchávajú dvere. (NA FOTOGRAFII - PETER STEINHÜBEL: Z veksláka sa vypracoval na úspešného podnikateľa.)

„Prepáčte, k tomuto človeku vám nemôžem nič povedať,“ zatvorila bránu svojho domu staršia pani, ktorá býva len pár metrov od neslávne známej nehnuteľnosti, ktorá v minulosti patrila práve Žaluďovi. Dovtedy s nami komunikovala uvoľnene a s úsmevom. Keď sme sa na Steinhübela pýtali ďalšieho pána na tej istej ulici v Pezinku, okamžite stuhol a odbil nás slovami „nechcem mať problémy“. Než sme sa stihli čo len nadýchnuť, jeho okno už bolo zatvorené. 
Dom v súčasnosti patrí žene, ktorej meno na ulici vôbec nepoznajú. Isté však je, že bola so Steinhübelom vo firmách, ktoré sídlili na rovnakej adrese ako Bratislavské mraziarne, kde bol mafiánsky bos popravený. V dvoch z nich ešte stále figuruje ako spoločníčka.

 

 DRÁHA STRELY: Išla z areálu bývalého Milexu. Dnes tu stojí obchodné centrum.

 PO VRAŽDE: Pred Bratislavskými mraziarňami sa striedali luxusné autá. 

Dum-dumka nesklamala

Strach Pezinčanov z mena Peter Steinhübel vyzerá paradoxne, keďže mu strela dum-dum s trhacím efektom rozpárala vnútornosti už pred desiatimi rokmi. O jedenástej večer 4. augusta 1999 sa priviezol do objektu Bratislavských mraziarní na Trenčianskej ulici, ktorých bol polovičným vlastníkom, vo svojom luxusnom Ferrari. Nasledoval ho Volkswagen Golf s ochrankármi. V momente, keď chcel prestúpiť z kabrioletu do opancierovaného Mercedesu, vzduchom zasvišťal projektil a trafil ho do chrbta priamo pod ochrannú vestu. 
Nemal šancu na prežitie, pretože strela dum-dum je nesmierne účinná. Jej olovená špička sa narezáva do kríža alebo sa naplní ortuťou. Keď zasiahne cieľ, roztrhá všetko, čo jej príde do cesty. A tak už Žaluďovi nepomohol ani rýchly prevoz do nemocnice v Ružinove vzdialenej asi jeden kilometer. Traduje sa, že posledná veta, ktorú povedal svojim ochrankárom, bola: „Hovoril som vám, že máte stáť blízko pri mne.“ 
Pušku značky Sauer a Sohn našla polícia deň po vražde v bývalom areáli Milexu oproti Bratislavským mraziarňam. Je prinajmenšom zvláštne, že ju tam vrah nechal mužom zákona ako na tanieri. Nám sa podarilo zistiť jednu z posledných verzií, s ktorou vtedy zamestnanci kriminálky pracovali. Podľa nej vrahmi mohli byť českí legionári, ktorí spolupracovali so Žaluďvými ochrankármi. Niektorí z nich záhadne zmizli a jeden si odpykáva trest v českom väzení. 
Dodnes nebol za vraždu Steinhübela nikto odsúdený. „V roku 2000 bolo trestné stíhanie prerušené, keďže sa nezistili skutočnosti oprávňujúce trestne stíhať určitú osobu,“ povedala nám bratislavská policajná hovorkyňa Tatiana Kurucová.

Zničili mu pomník

Steinhübela pochovali v bratislavskej Petržalke na Starom cintoríne. Pohreb sa odohrával za prísnych bezpečnostných opatrení. Luxusné autá so značkami z celého Slovenska dávali tušiť, že zomrel niekto skutočne mocný. K hrobu novinárov nepustili hrubokrkí chlapci. Žaluď nemá pompézny pomník. O tom, že mal veľa nepriateľov, svedčí, že z náhrobku ktosi strhol fotografiu aj písmená jeho mena. Tak po smrti z obávaného muža ostal len Pete Steinhüb.

 

ŽALUĎOV HROB: Nachádza sa na starom petržalskom cintoríne.  

POHREB: Zúčastnili sa ho len vybraní ľudia.


Z VEKSLÁKA „VEĽKÁ RYBA"

Petra Steinhübela († 34) mohli Bratislavčania stretávať pred hotelom Kyjev ako obyčajného veksláka! Časom sa však vypracoval na bohatého podnikateľa s vlastným vrtuľníkom či 12-miliónovým Ferrari.

 

 BORIS KOLLÁR: Podnikal so Žaluďom.

„Spomínam si, ako sme ho zatkli, pokúšal sa nám dokonca utiecť,“ dozvedeli sme sa od bratislavského policajta. Ako vekslák okrádal cudzincov tak, že peniaze stočil do rúrky a jednu bankovku odpočítal dvakrát alebo bankovky vymenil za papiere. To boli začiatky Petržalčana Žaluďa po roku 1989, keď sa vykašľal na kariéru nástrojára v Závodoch ťažkého strojárstva. Začalo sa mu dariť pri vymieňaní východných mariek za západné v čase zjednocovania Nemecka. Jedna 6-korunová východná za jednu 20-korunovú západnú, čiže mal zisk viac ako 200 percent. Nepohrdol ani obchodovaním so striebrom. V roku 1991 sa dala v nemeckom Frankfurte za 5 miliónov korún kúpiť tona striebra. On kúpil rovno šesť ton a potom predal v klenotníctvach v Bratislave a Prahe tonu za 7 miliónov korún. Jeho zisk sa tak za pár dní vyšplhal na neuveriteľných 12 miliónov.

Podnikal aj s Poórom

Zrazu sa zo Žaluďa stal seriózny podnikateľ, aj keď mnohí tvrdia, že jeho spôsoby vagabunda sa na povrch predierali pričasto. Patril mu autoservis v Pezinku a pustil sa aj do biznisu s nehnuteľnosťami. Spolumajiteľom popradskej Tatravagónky sa stal až vtedy, keď bol jeden z najdôležitejších majiteľov Vladimír Bachleda nezvestný. V deň, keď Bachleda zmizol, s ním údajne Steinhübel rokoval. 
Vo firmách so Žaluďom sa objavovali zvučné mená ako napríklad podnikateľ Boris Kollár či bývalý privatizér Vladimír Poór. „Nechcem sa k tomu vyjadrovať,“ povedal nám Kollár, keď sme sa ho na Steinhübela opýtali. Od Poóra stihol ešte pred smrťou kúpiť krachujúcu televíziu VTV. Kúpil aj licenciu na súťaž krásy Queen of Slovakia, kde spolupracoval s vtedajším poslancom za HZDS Vlastimilom Vicenom. Ten má dodnes na Žaluďa pekné spomienky. „Myslím na neho s úctou,“ vyjadril sa pre náš denník Vicen.


Bol na mladé baby

O Steinhübelovom libide Bratislavčania dodnes rozprávajú. Tento muž totiž nemal problém „užiť si to“ denne aj s piatimi rôznymi dievčatami.

 HNIEZDO NERESTI?: Tu si mal Steinh¨ubel užívať s mladými slečnami.

Mladé slečny vyhľadával po bratislavských diskotékach alebo na Zlatých pieskoch. Ich maximálna veková hranica však nesmela prekročiť 18 rokov. Najlepšie boli pätnástky a šestnástky. Ak sa však priplichtila aj nejaká 13-ročná, určite ňou nepohrdol. Dnes už ženy, ktoré si na neho spomínajú, vravia, že mal úžasný šarm, iné zase tvrdia, že k jeho príťažlivosti výrazne prispelo luxusné červené Ferrari. 
Svoje úlovky si vodil do rodinného domu v Pezinku, kde sa vraj usporadúvali neskutočné orgie. Niektoré mladé dámy boli nesmierne naivné a mysleli si, že k Žaluďovi idú na obyčajnú párty. Keď však zistili, že skutočný dôvod ich návštevy je sex, chceli utiecť. Dvom sa to skutočne aj podarilo. 
Partnerku Steinhübel nikdy nemal. Ale ženami dokázal byť posadnutý. Známy je napríklad incident so sedemnásťročnou modelkou Paulou H., za ktorou dokonca vycestoval do Paríža a vyhrážal sa jej nožom v ruke, lebo chcel, aby sa k nemu vrátila. Po tomto cirkuse ho z Francúzska vyhostili. Dievča sa skrývalo aj v Mníchove. Keď prišlo opäť na Slovensko, za zvláštnych okolností zomrelo pri autonehode. 
Posmešne za Žaluďovu priateľku označovali jemu blízki ľudia mladú Veroniku. Ona jediná spomedzi stoviek dievčat sa na Steinhübelovom sexuálnom zozname objavovala pravidelne. Vraj jej ani neprekážalo, že ju nechal čakať vo svojom dome, kým si odbehol „zmeniť chuť“ do jednej zo svojich firiem s inými študentkami.


BOL TO DOBRÝ CHLAPEC!

Na Prokopovej ulici v bratislavskej Petržalke, kde Peter Steinhübel vyrastal, na neho spomínajú len v dobrom.

 

 SUSEDKA: Na Žaluďa spomína ako na dobrého človeka.

Chceli sme nájsť aj Žaluďovú matku. Dom, v ktorom sa ako dieťa hrával, je však opustený. „Dcéra odviedla jeho mamu Máriu do Stupavy k známym, aby sa o ňu postarali, pretože má už veľa rokov a je chorá,“ dozvedeli sme od panej, ktorá býva vo vedľajšom rodinnom dome. „Prenajali to nejakej firme, ale nikto sem nechodí, záhrada je spustnutá,“ posťažovala sa nám susedka. Keď sme zvrtli rozhovor na Steinhübela, hneď sa usmiala. „Bol to milý, dobrý chlapec. Svojej mamičke pomáhal aj neskôr, keď už bol dospelý,“ zaspomínala si. Vinu za to, do akých vecí sa zaplietol, hádže na Žaluďovho otca. „On nebol dobrý človek, stále s ním boli problémy. Preto bol taký aj Peťko,“ dodala. O jeho otcovi totiž ľudia hovoria ako o priekupníkovi so zlatom. To, že Mária Steinhübelová (80) je už dlhší čas odsťahovaná, potvrdil aj ďalší sused. „Je preč minimálne pol roka, bola zničená zo smrti syna. Tu si nikto nemyslí, že si zaslúžil zomrieť, mali sme ho radi,“ dodal.


Žaluď prežil päť útokov

Predtým, než Steinhübela dostal ostreľovač v Bratislavských mraziarňach, prežil už 5 útokov. Najznámejšou je streľba v roku 1993 pred domom Steinhübelovych rodičov v Petržalke. Žaluď vtedy dostal „olovo“ z pištole kalibru 9 milimetrov zo sedemmetrovej vzdialenosti. Zo zranení sa liečil takmer 12 mesiacov. V roku 1994 vybuchla nálož pod jeho autom pred bratislavským Queens Pubom pri Istrocheme práve v čase, keď sa k nemu blížil. Nálož explodovala pravdepodobne predčasne a Žaluď mal zranenú iba ruku. Na jeho obrnený Mercedes v máji 1999 ktosi spustil paľbu zo samopalu.

Zbraň ukradli z auta Nemcovi

Polícia zistila, že zbraň, ktorou bol Peter Steinhübel popravený, bola ukradnutá z auta Mitsubishi Pajero, ktoré patrilo občanovi Spolkovej republiky Nemecko a parkovalo v Petržalke. Spolu s ňou vraj dňa 6. októbra 1998 zlodej z kufra zobral aj väčší obnos peňazí. Nemec prišiel na Slovensko na poľovačku. (pk)

Vystupoval ako falošný diplomat

Peter Steinhübel sa dokonca v roku 1998 vydával za honorárneho konzula Albánskej republiky. Nikdy však nebol stíhaný za falšovanie úradnej listiny, lebo falošné doklady vraj nikdy nepredložil. Neskôr sa však stal pravým libérijským diplomatom v Poľsku. Čím si získal dôveru predstaviteľov africkej republiky, skutočne ťažko povedať. Bolo tiež podozrenie, že údajný mafiánsky bos disponuje viacerými falošnými dokladmi. (pk)

 
Autor: PETRA KLIMEŠOVÁ, Foto: MATEJ KALINA


 
 
Aplikácie 7 plus