Smutná spomienka! Milovaný Michal Dočolomanský († 66) by včera oslávil 67. narodeniny, jeho najbližší mu však nemali kde vzdať úctu. Najväčšia legenda slovenského herectva odpočíva na utajenom mieste v Pieninách, ktoré nepoznajú ani jeho deti. A pamätná tabuľa, o ktorej sa hovorilo, ešte neexistuje. Možno sa to však už čoskoro zmení!
Michal Dočolomanský podľahol zákernej chorobe koncom augusta. Nikto iný nezanechal po svojom odchode v národe a kolegoch toľko smútku ako práve Dočko. Spomienky a nezabudnuteľné okamihy si však nemajú jeho obdivovatelia ani blízki priatelia kde pripomínať. Včera, v deň jeho narodenín, sme preto pátrali po pamätnej tabuli, ktorú mu chceli urobiť jeho rodáci v poľskej Niedzici.
„Bolo by to veľmi pekné, pretože práve tu sa narodil a prežil prvé roky svojho života,“ povedal nám starosta obce, Jan Nowak. Podľa neho však musíme tabuľu vyrobiť u nás na Slovensku a priviezť k nim.
Táto myšlienka sa pozdáva aj hercovej exmanželke Marte (64). Je jej ľúto, že Michal Dočolomanský nemá pamätnú tabuľu dokonca ani na Slovensku. Preto je ochotná skontaktovať sa so starostom Niedzice. „Musím sa ešte dohodnúť s deťmi,“ potvrdila nám včera svoj záujem Marta Dočolomanská. Obzvlášť rozporuplne preto znie stanovisko ministerstva kultúry, ktoré by malo za pamätník pre umelca Dočkovho kalibru najviac bojovať. Rezort sa odvoláva na grantový program a úspech alebo neúspech návrhu v komisii.
Kamaráti nezabudli!
Uctiť si dlhoročného kamaráta a kolegu nezabudli ani hercovi najbližší z divadla. Menovka s jeho menom stále visí na šatni a miesto v nej je neobsadené. „My mu s Oldom Hlaváčkom určite v šatni zapálime sviečku,“ povedal nám včera popoludní jeden z najbližších Dočkových priateľov, Juraj Slezáček.
Bude mať Dočolomanský pamätník v Poľsku?
Hrob má utajený! Michal Dočolomanský († 66, na fotografii), s ktorým sa Slovensko navždy rozlúčilo vlani v auguste, našiel večný pokoj na neznámom mieste v Pieninskom parku. Žiaľ, včera, v deň nedožitých 67. narodenín legendárneho herca, mu obdivovatelia nemohli zapáliť sviečku. Netušia totiž, kde spočinuli jeho pozostatky. A to chcú Dočkovi rodáci z poľskej Niedzice zmeniť.
Ľudia z dediny Niedzica, kde sa Michal Dočolomanský narodil, by si radi uctili svojho slávneho rodáka aspoň pamätnou tabuľou. Myšlienku podporuje aj poľský starosta. „Bolo by veľmi pekné, keby v škole, kde bývala rodina Dočolomanských, bola spomienková tabuľa, že práve tu sa narodil a prežil prvé roky svojho života. Určite by to privítali všetci naši ľudia, ktorí Dočolomanských osobne poznali,“ myslí si starosta Niedzice Jan Nowak (58). „Keby na Slovensku vyrobili takúto pamätnú tabuľu, radi ju tu umiestnime,“ dodal.
|
|
|---|
|
NIEDZICA: Rodná dedina M. Dočolomanského. |
|
|
|
STAROSTA NIEDZICE JAN NOWAK (58): „Keby na Slovensku vyrobili pamätnú tabuľu, radi ju u nás umiestnime.“ |
Spomínajú stále
Asi dva mesiace po smrti legendárneho herca sa nám exmanželka Marta (64) posťažovala, že Dočkove sestry roztrúsili jeho spopolnené pozostatky niekde v Pieninách. Kde však presne, to sa od nich nedozvedela nielen ona, ale ani ich spoločné deti, Michal (40) a Marta (38).
|
|
|---|
|
Marta Dočolomanská |
Napriek tomu, že ich o to prosili! Rodáci nad tým len krútia hlavami. „Je to smutné. Keby mal Miško hrob alebo asp o ň pamätnú tabuľu, určite by si ho prišlo uctiť veľa ľudí, ktorí ho ako herca i človeka milovali,“ zhodli sa. „Veľká škoda, že Michal neprišiel na stretnutie rodákov do Košíc, ktoré bolo asi pred desiatimi rokmi. Tešili sme sa na neho. Mal vtedy predstavenie v divadle a ospravedlnil sa telegramom. Do Niedzice sa už nikdy nevrátil... Tak veľmi radi by sme sa s ním stretli,“ smútila babička Mária Olejarčíková (78). Z tých, čo si na rodinu Dočolomanských pamätajú, zostala v Niedzici už len hŕstka. Aj keď Michal odišiel z Niedzice už ako trojročný chlapec, v ich spomienkach zostane so svojou rodinou navždy. „Sú ľudia, na ktorých sa zabudnúť nedá a takou bola práve rodina Dočolomanských,“ vyhlásil Jozef Ivančák (77), ktorý bol žiakom hercovho otca Rudolfa.
|
|
|---|
|
RUDOLF DOČOLOMANSKÝ (VĽAVO): Bol všestranný. Učil na miestnej škole a režíroval ochotnícke divadlo. |
|
|
|
BÝVALÁ ŠKOLA: Na prízemí (vľavo) žila rodina Dočolomanských. |
Stanovisko Ministerstva kultúry SR:
Michal Dočolomanský patrí medzi slovenské herecké legendy. Ministerstvo kultúry je preto v rámci svojho grantového programu, ak dostane kvalitný projekt a ten uspeje v hodnotení grantovej komisie, pripravené podporiť každú podobnú aktivitu majúcu za cieľ pripomenutie si pamiatky Michala Dočolomanského.
Jozef Bednár, hovorca
Spomienky rodákov
 |
Žofia Bogačíková (77): „Malého Michala som kočíkovala ako 10-ročná. Bol to pre mňa zážitok, lebo kočíkov vtedy nebolo. Pani Dočolomanská nedovolila ísť s Miškom ďaleko, bála sa o neho. Kočíkovala som ho teda len blízko školy, kde bývali a kde bol Miškov otec Rudolf riaditeľom.“ |
 |
Helena Poremská (86): „Pamätám si na Michalovu mamu Florianu. Bola to pekná, tmavá žena. Bola skromná a obetavá, všetok čas venovala svojim deťom. Jej manžel viedol naše ochotnícke divadlo, ktorého som bola členkou.“ |
 |
Jozef Ivančák (77): „Michalov otec Rudolf ma učil asi dva roky a bol veľmi prísny. Som mu však za to vďačný. Všetci, čo vyšli spod jeho ruky, boli naučení a disciplinovaní.“ |
Mária Olejarčíková (78):
„Keď tu bývali, tak som im každý deň nosila čerstvé mlieko, ktoré si od nás kupovali. Mali veľa detí. Miškov otec bol všestranný – učil, hral na organe, postavil dokonca pri kostole kaplnku.“
Valent Olejarčík (83):
„Dočolomanskí boli veľmi dobrí ľudia. Keď sme neskôr videli Michala v televízii, ukázalo sa, že viac sa podobal na mamu. Pamätám si, že jeho otec bol od nej nižší. Som rád, že mám s ním fotku aj s naším súborom ochotníkov.“
