„Bývali sme blízko Dočolomanských. Dokonca som malého Michala kočíkovala,“ prezradila Žofia Bogačíková (77). „Michalov otec, Rudolf Dočolomanský, bol v našej škole riaditeľom a učil všetky predmety. Bol prísny, ale mali sme ho radi. To, čo nás naučil, si doteraz pamätám,“ povedal Jozef Ivančák (77).
|
|
|---|
|
DEDINKA NEDEC: Tu prežil Dočko prvé tri roky svojho života. |
Boli vážená rodina
„V obci okrem richtára a farára nebol významnejší človek ako Rudolf Dočolomanský. Bol všestranný. Učil, hral v kostole na organe a dokonca režíroval dedinské divadlo. Miško mal nadanie po ňom,“ zaspomínala Ž. Bogačíková. „Učiteľ Dočolomanský dokonca vlastnými rukami pomáhal stavať kaplnku pri kostole,“ doplnil ju Jozef, ktorý vo vlastnom dome urobil historickú slovenskú miestnosť a výstavu fotografií zo slovenského obdobia. „Mám ho dokonca na fotke ako režiséra predstavenia,“ dodal hrdo.
|
|
|---|
|
SLOVENSKÁ IZBA: Ukrýva historické veci, ktoré mohli patriť aj Dočolomanským. |
Záhadné gumovanie v matrike
U nedeckého farára sme nazreli aj do matriky. Záznam z roku 1942 nám prezradil viac zaujímavostí. Známy herec dostal pri narodení dve krstné mená – Michael Gabriel Dočolomanský. „Každé narodené dieťa v plnej kresťanskej rodine má v matrike napísané registrovaný.
|
|
|---|
|
ŽOFIA BOGAČÍKOVÁ (77): Michala kočíkovala veľmi rada. |
|
|
|---|
|
ŠKOLA A BYT DOČOLOMANSKÝCH: Tu učil Rudolf a teraz je z nej materská škola. |
Nasilu ich vysťahovali
„Slovenská škola bola v dedine od roku 1940 do 1945, keď všetkých Slovákov vysťahovali poľské vojská. Dočolomanský robil riaditeľa od roku 1941 a v roku 1942 sa narodil Miško. Rodina žila v škole v dvoch miestnostiach,“ prezradil Jozef. „Keď ich poľské vojská vyhnali, môj otec vyviezol celú Michalovu rodinu aj s nábytkom na voze na Slovensko,“ dozvedeli sme sa od Žofie. „Potom sme už stratili kontakt. Dočka sme videli len v kine alebo televízii,“ dodala. „Miško mal rakovinu a zomrel?“ vydesene sa pýtali starší obyvatelia, ktorí si na rodinu Dočolomanských pamätajú. Smutnú správu sme im prezradili až my. „Je ho veľká škoda, bude nám chýbať. Bol to pán umelec,“ zhodujú sa Dočkovi rodáci.
|
|
|---|
|
KOSTOL: Chodila doň na modlitby celá dedina a aj rodina Dočolomanských. |
Vypukne zlatá horúčka?
Nedec/Niedzica – Rodisko nezabudnuteľného Miša Dočolomanského ukrýva veľké tajomstvo. Na nedeckom hrade má byť ukrytá časť bájneho pokladu Inkov.
Indiánske skvosty tam vraj doniesol v 18. storočí majiteľ hradu, uhorský šľachtic Sebastian Berzevczy (Šebastián Berzevický). Dobrodružná povaha ho doviedla k brehom jazera Titicaca až do rodiny posledného vládcu Inkov. Vystupoval tam ako anglický lord. Tatko kráľ Inka usúdil, že pôjde o dobrú partiu. Dal mu teda za ženu svoju dcéru. Dobrodruh od Dunajca v Južnej Amerike strávil dvadsať rokov. Pátral po poklade Inkov. Na území terajšieho Peru však Španieli dostali tiež chuť na poklad. Vraždili miestnych obyvateľov v snahe rozviazať im tak jazyk. Šľachtic od Dunajca sa preto s princeznou Uminou vrátil domov. Berzevický si mal so sebou vziať aj časť bájneho pokladu, ktorý mu dal do opatery jeho kráľovský svokor. Testament uhorského šľachtica z roku 1797, ktorý bol určený synovi Antonovi, uložili na hrade. Obsahoval informácie o poklade Inkov.
|
|
|---|
|
ZÁMOK V NEDECI: Vypína sa nad riekou. |
Vroku 1946 prišiel na hrad potomok Šebastiána Berzevického a jeho ženy, Andrej Benezs. Na hrade našiel olovené puzdro s uzlovým písmom Inkov, ale nikto ho nevedel vylúštiť.
Reči o bájnom poklade budú mať reálny základ. Prečo by na hrad ku kastelánovi pred niekoľkými rokmi zavítala skupina Peruáncov a slušne, ale dôrazne pripomenuli, že ak by sa zlato našlo, patrí iba republike Peru?





