22.10.2014
Meniny má Sergej

Eva Rysová z Búrlivého vína: Zvádzali ma aj ženáči

10.03.2013 06:00|Zdroj: Plus JEDEN DEŇ magazín/MARTINA KORBAŠOVÁ
Herečku EVU RYSOVÚ (80) netreba predstavovať asi ani najmladšej generácii. Za prastarou mamou Annou z Búrlivého vína, ktorou je už tri týždne aj v súkromí, sme sa vybrali rovno do štúdia.
EVA RYSOVÁ hrala ešte v čiernobielych filmoch. „Začínala som v televízii v Prahe, pretože Bratislava ešte nevysielala.“
Foto: Plus JEDEN DEŇ/MATEJ KALINA

Hneď na začiatku nám bolo jasné, že táto dáma, ktorá si získala obdiv fanúšikov všetkých vekových skupín, na rolu dôchodkyne ani nepomyslí.

Dnes nie je zvykom obsadzovať do seriálov herečky a hercov vo vašom veku. Vám však ponúkli úlohu starej mamy Anny, ktorá má úspech u všetkých divákov bez rozdielu veku. Asi je to príjemný pocit, hrať opäť kľúčovú úlohu.
Posledných dvadsať rokov, čo televízie prestali robiť filmy a inscenácie, som mala pocit, že nič nerobím, preto som veľa učila. Vždy si niečo nájdem, aby som len tak nesedela. Čo sa týka obsadzovania, hlavne pre staršie ženy nie sú príležitosti. Za toto ďakujem Pánu Bohu a televízii, že sa našli autorky, ktoré vymysleli a napísali takúto podarenú postavu. To sa nestalo už roky.

Čo si myslíte o tom, že nové programy úplne vytlačili z obrazoviek starších hercov?
Veľmi sa tomu čudujem, pretože kto sedí pri televízoroch? Matky s malými deťmi a staré ženy. Starí chlapi pozerajú šport a politiku, nie seriály ani inscenácie. A kto by mohol byť najzaujímavejší pre scenáristov? Stará žena, pretože buď má problém s osamelosťou, alebo so vzťahom k mladšej generácii, napríklad vzťah nevesty k svokre. Čudujem sa televíziám, že sa tak upriamujú na vek od 15 do 25. Títo ľudia predsa chodia na rande, na pivo, športujú, majú iné záujmy, ako sedieť pri televízii. Teraz sa čudujem s otvorenými ústami, že moja postava zabrala od detí cez mladých, až po starých ľudí. V jedných kúpeľoch vraj kvôli seriálu zmenila aj čs večere. Som za ňu veľmi vďačná.

Herečky, ktoré sú od vás o generáciu a viac mladšie, v dnešných filmoch a najmä seriáloch tvorcovia obsadzujú do úloh tých najstarších postáv. Mnohé z týchto dám podstupujú omladzujúce zákroky, možno aj preto, aby mohli byť na obrazovke čo najdlhšie. Aký máte vzťah k týmto záležitostiam?
Našťastie som nikdy nebola zaškatuľkovaná do úloh naiviek alebo iba dám z vysokej spoločnosti. Hrala som všetko – naivné dievčatká, prostitútky, staré Cigánky už ako mladá. V jednej sezóne som hrala 16-ročnú Kleopatru aj lekárku, ktorá mala 60 rokov, ešte k tomu bola aj bláznivá. Preto keď prišiel ten vek, vrásky som nepovažovala za problém. Napriek tomu som začala nad liftingom uvažovať. Vybavila som si zákrok, bolo to ešte za socializmu a mohla som to mať zadarmo. Môj syn bol veľmi proti tomu. Vravel mi, že to už nebudem ja, že budem vyťahaná a bude to vidno, keď sa budem usmievať. Môj muž bol lekár, síce ma neodhováral, ale ani nebol za. Nakoniec som sa rozhodla, že nepôjdem. Myslím, že som urobila dobre.

Keď vás vaše vrásky netrápili, prečo ste chceli ísť na lifting tváre.
Mala som vtedy okolo 50 rokov, možno menej. Hrala som úlohy, v ktorých zopár vrások neprekážalo. Začalo to prekážať až vtedy, keď prišli časy, že sa v televízii málo robilo, nakrúcalo sa najmä pre mládež. Vtedy som aj ja začala uvažovať nad liftingom.

Ktoré roky boli pre vás tie najlepšie?
Podľa mňa pre ženu je najlepší vek okolo 40-ky. Nemá problémy mladých a ešte ani starých ľudí. Má odrastené deti, ešte dobre vyzerá, nerieši, nepátra... jednoducho žije rokmi, ktoré práve má. V práci už má tiež svoje miesto, čiže tento vek považujem za najlepší.

Váš syn Michal býva v Kanade, ako často sa vídate? Kedy ste boli spolu naposledy?
Z Kanady som sa vrátila asi pred mesiacom.

Cestujete sama? Ovládate nejaký cudzí jazyk?
Samozrejme, sama. Ešte aj keď manžel žil, chodili sme každý zvlášť. On si mohol zobrať dovolenku, kedy chcel, ja som mohla ísť iba cez veľké prázdniny, keď sú najdrahšie letenky. Spolu sme tam boli iba na Luckinej, vnučkinej, svadbe. Po anglicky neviem, to je moja obrovská chyba, že som sa nikdy neučila cudziu reč. Nejako sa však na tých letiskách vždy vymotám.

Chceli by ste ostať v Kanade pri synovi?
Ale kdeže. Ja som doma tu. Tentoraz som tam bola takmer dva mesiace a povedala som si, že to už nikdy lifting neurobím A pritom som nebola len u syna, ale aj u neterí v Toronte. Odtiaľ som letela do New Yorku. Netere mi totiž darovali pobyt k mojej 80-ke, tak som tams trávila štyri dni. Odtiaľ som išla naspať do Toronta a zase k synovi do Vancouvru. Potom zase do Toronta, lebo odtiaľ mi letelo lietadlo naspäť do Viedne. Fakt je, že čím som staršia, tým je to ťažšie. Napríklad teraz som si, pre časový posun, zvykala až týždeň.

Ako komunikujete so synom, keď nie ste spolu? Ovládate počítač, internet...?
So synom si každý deň skypujeme, píšeme, telefonujeme. Facebookovskú stránku mi založil jeden môj žiak, občas si tam pozriem, čo píšu. Pravidelne mailujem, viem si bez problémov posťahovať fotky, čo mi posiela syn.

S manželom ste boli spolu 52 rokov. Máte nejaký návod na to, ako vydržať v jednom vzťahu celé polstoročie?
Som proti včasným manželstvám. Ľudia si zakladajú manželstvá na nesprávnych základoch. Zapáčia sa sebe, sadnú si zo sexuálnej stránky a myslia si, že toto je základ šťastného vzťahu. Áno je, aj. Určte aj toto je dôležité. Pokiaľ je rôzna intelektuálna úroveň, záujmy, keď sú chcenia odlišné, asi to nebude fungovať. My s manželom sme obaja mali napríklad záujem o výtvarné umenie. Veľa sme cestovali a vždy sme navštívili obrazárne, kostoly, veľa sme fotili.

Za tie roky ste zrejme zažili aj rôzne krízy. Ako ste ich zvládali?
To je o tom, že ľudia musia vzťah zakladať na tom, čo majú spoločné, nie na tom, čo majú rozdielne. Samozrejme, aj my sme mali názorové rozdiely, napríklad v postavení ženy a muža v domácnosti. Tak sa musel jeden z nás prispôsobiť a ja som dosť prispôsobivá. Manžel bol najstarší zo súrodencov a bol vychovávaný tak, že celá domácnosť je ženská robota. Snažil sa aj trošku prispôsobiť, ale to sa nedá už zmeniť. Dnešní muži sú už úplne iní. Keď vidím tých manželov, vždy sa pýtam, kde ste boli, keď som sa vydávala?! (smiech)

Neprekážali manželovi vaše večerné divadelné predstavenia?
V tomto bol môj muž veľmi fajn. Bol detský lekár a vedel si bez problémov so synom poradiť. Okúpal ho, či uspal. Ale, samozrejme, cez deň, keď sme boli obaja v práci, som k malému mala paniu na stráženie. Ale večer som sa mohla na manžela úplne spoľahnúť, aj keď sme chodili s divadlom na zájazdy. Človek musí vzťah založiť na plusoch, nie na mínusoch. Toho druhého nikdy nezmeníte, ani my sme sa navzájom nezmenili, len sme sa možno trošku vzájomne obrúsili. Príťažlivosť totiž päťdesiatdva rokov nevydrží.

Patríte k tým herečkám, ktoré boli vždy veľmi atraktívne. Museli ste mať veľa nápadníkov. Nežiarlil na vás manžel?
Čo ja viem? Pokusy boli, ale nestálo to za to, aby som si pokazila manželstvo.

Takže ste nikdy nepodľahli pokušeniu?
(Smiech) Boli také pokušenia, ale ja som nikdy nebola typ pre bulvár.

Vtedy ani tento typ časopisov nebol?
Ale ani keby bol. Jednoducho, ja som nebola ten typ, o ktorom sa šepkalo alebo niečo podobné.

Kto bol najvytrvalejší ctiteľ, ktorým by ste sa možno mohli pochváliť?
(Smiech) Nechválim sa, pretože sú to aj mená, ktoré sú veľmi známe a nebudem im robiť problémy.

Veď to bolo už dávno.
Bolo to síce dávno, ale oni majú manželky, rodiny. Nikdy som nemala slabosť pre mladších ako ja. Síce boli aj starší...

A teda manžel žiarlil?
Keď žiarlil, tak vedľa. Nikdy nie na toho, na koho by mohol alebo mal (smiech). Vždy úplne mylne. Niekedy ma to pobavilo a niekedy zlostilo, že ako ma vôbec môže podozrievať z takého vzťahu. Ale nikdy o nič nešlo. Niekedy možno pocítite nejakú príťažlivosť ku kolegovi, s ktorým hráte na javisku, ale to vyšumí. Je to taký vzťah poloskutočný a poloneskutočný. Potom zase hráte s niekým iným, ktorý vám nie je vôbec sympatický, ale musíte hrať.

Zdá sa, že v Búrlivom víne budete mať aj milostnú zápletku s Ivanom Letkom.
Áno, vraj budem mať. Vraj cítiť, že moja postava má v sebe dva protipóly, čo sa týka tohto vzťahu. Je na neho naštvaná preto, že ho má vlastne rada. Bola by som rada, keby to z tej postavy bolo aj naozaj cítiť.