Dátum: Utorok 27.09.2016 Dnes oslavuje: Cyprián Zajtra: Václav

Práve číta: 24114

 

 
  • Poslať e-mailom
  • Vytlačiť článok
  • Facebook
  • Napíšte nám
  • Zdielať s ostatnými

Miroslava z Vyvolených: Vďaka súťaži môže získať späť svoje deti

Zdroj: ŠARM/ Galina Lišháková 17. august 2013, 09:00
Foto: Archív Súd jej neodobral len najmladšieho syna Alana.

Miroslava Janovčíková (34) prešla s troma synmi troma krízovými centrami. Práve preto jej dvoch starších odobrali, ale víťazstvom vo Vyvolených by ich mohla získať späť. Na čas súťaže sa však musí zriecť aj tretieho syna.

Miroslava Janovčíková prichádza na stretnutie s kočíkom – dvojročný syn Alan v ňom pred chvíľou zaspal, takže máme na rozhovor asi hodinku. Nenalíčená, s vlasmi uviazanými do chvosta, v rifliach, tričku a teniskách pôsobí dievčensky. Netipovala by som, že je matkou troch detí a prežíva najťažšie obdobie v živote. Ušla od partnera, pretože ju ml á til, dva roky sa pretĺkala s deťmi po krízových centrách pre osamelé matky, a od začiatku júna jej súd odobral dvoch synov, Filipa (11) a Adama (7). Sudkyňa vyhodnotila, že im bude lepšie u otca ako v centrách a Miroslava uznala, že má pravdu.

Keď videla reklamu na známu reality show, v ktorej sa súťaží o dom s pozemkom v hodnote takmer dvestotisíc eur, rozhodla sa do nej prihlásiť. Kvôli synom. Ak ju vyhrá, zariadi si vo vile nielen bývanie pre seba a svoje deti, ale vraj aj krízové centrum pre mamičky s podobným osudom.

Sfinga

Ruky si podávame pred bratislavským „Pentagonom“, obytným domom s neslávnou povesťou, útočiskom kriminálnikov a drogovo závislých. Je v ňom však najlacnejšie nájomné v Bratislave. S príjmom dvestodvadsať eur mesačne, ktorý tvoria prídavky na dieťa a rodičovský príspevok, si nemôže vyberať. O byt sa delí s kamarátkou – tá má dve dcéry a partnera. Miroslava žije len so synom Alanom (2).

Keď rozpráva o svojich životných turbulenciách, pôsobí ako hovoriaca sfinga – ani sa nepohne, aj tie najdramatickejšie situácie opisuje monotónnym hlasom, akoby sa ten strašný príbeh odohrával niekomu inému. Takto vystupujú ľudia, ktorí prežívajú či prežili strašnú traumu, ale aj ľudia, ktorí niečo urputne taja alebo klamú. Mám pocit, že Miroslava je ten prvý prípad, na traumu má dosť dôvodov. Veď posúďte sami.

Ambiciózna

Jej život sa rozkolísal, keď sa rozhodla pre rozvod. „S otcom Filipa a Adama sme už dlho iba žili vedľa seba. On si predstavoval, že budem žena v domácnosti, ja sa však v tejto úlohe nevidím. Svoju prácu milujem, zvládala som robiť obchodnú zástupkyňu vo dvoch zamestnaniach súčasne, navyše som ambiciózna – kedysi som snívala o vlastnej kaviarni...“ Na rozchode sa vraj dohodli slušne a súd zveril deti bez problémov jej. „Peniaze, ktoré mi ostali po rozvode, som investovala v rámci predkupného práva do stavby nízkoenergetického bungalovu. Niečo sa však stalo s jeho majiteľkou, takže nám ho zapečatili a už niekoľko rokov sa o ne súdim. Hoci nádej, že ich uvidím, je mizivá, nevidím to čierne, veď peniaze sa vždy dajú nejako zarobiť.“

Láska a násilie

V tom čase ešte nič nenasvedčovalo tomu, že jej osud sa zvrtne zlým smerom. Skôr naopak. „Zoznámila som sa s mužom, ktorý sa správal veľmi pekne ku mne aj k mojim deťom. Po troch mesiacoch som otehotnela, ale ani chvíľu som neuvažovala o interrupcii. Veľmi sme sa na bábätko tešili.“ Lenže... „Z ničoho nič ma začal mlátiť. Prichádzalo to naňho asi ako na ženu menštruácia – raz v mesiaci. Bitke vždy predchádzalo to, že si vypil, ale nikdy som si nevšimla, kedy s alkoholom začal. Zrazu ma len začal tĺcť po hlave alebo do mňa sotil tak, že som pristála na radiátore s krvavými kolenami – také to boli ,šupy‘.“

Snažila sa brániť, zápasila s ním a hlavne, chránila si brucho pred kopancami. „Deťom nikdy neublížil, vždy som si to odniesla ja a jeho vyčíňanie zakaždým trvalo zhruba dvadsaťštyri hodín. Keď vytriezvel, nastal zvrat – ospravedlňoval sa mi, vravel, že sám nevie, prečo to robí. Ani jeho najbližší, ktorým som sa postupne zdôverovala, tomu nerozumeli. Možno má nejakú traumu z toho, že ich s bratom v detstve opustila mama? Otec so starými rodičmi však chlapcov vzorne vychovávali...“

Zlom

Celé tehotenstvo prežila v napätí, lebo nikdy nevedela, kedy sa jej drahý zmení na netvora. „Zbil ma ešte aj deň pred pôrodom, myslím si, že preto prišiel Alanko na svet dva týždne pred termínom, no ako zázrakom je úplne zdravý.“ Keď mal štyri mesiace, v Miroslave sa čosi zlomilo. „Partner ma tak strašne mlátil, že som ušla s deťmi z domu. Dlho sme sa túlali po uliciach. Bála som sa vrátiť. Napokon som zavolala policajtov.“

Násilník skončil za mrežami, aj keď Miroslava naňho trestné oznámenie nepodala. „Dohnala ho minulosť – sedí za neplatenie výživného na dcéru z predchádzajúceho vzťahu... Ešte donedávna som naňho čakala a verila som, že jeho psychický problém s odborníkom vyriešime. Viem, že nás miloval, ale preňho som prišla o svoje dve deti a chcem ich späť.“

Netypická obeť

Miroslava nie je typická obeť domáceho násilia – tá býva neistá, zakríknutá, bezmocná, zo situácie, v ktorej sa ocitla, obviňuje samu seba... Miroslava však pôsobí sebavedome, dôstojne, nič neľutuje a je presvedčená, že všetko vyrieši, chce to len čas. Myslím si, že aj preto to bude mať vo vile ťažké. Navyše, isto sa v nej nájde dosť ľudí, ktorí ju budú odsudzovať za to, že opustila dvojročného syna. S kým vlastne Alan strávi čas bez mamy? A nebojí sa, že za ten čas, čo bude vo vile, môže byť aj tri mesiace, bude syn prežívať traumu, že mama zmizla? Jemu, na rozdiel od Filipa a Adama, nemôže vysvetliť, prečo to robí.

„Kamarátka, ktorá sa oňho bude starať, je krásna mamička dvoch krásnych dcér. Viem, čo hovorím, lebo sme boli päť mesiacov spolu v krízovom centre. Nebojím sa oňho. Alan je ako cigánske dieťa v tom, že každej osobe povie mami... Hoci odkedy odišli starší synovia, je viac upnutý na mňa... Ale mám inú možnosť, ako ísť do vily?

Skúška šťastia

Prečo sa s prosbou o pomoc neobráti radšej na najbližšiu rodinu – otca, mamu alebo sestru? „Rodičia sú dôchodcovia, hoci mama ešte pracuje. Sestra má zdravotné problémy. Všetci bývajú spolu a ja som rada, keď mi postrážia Alanka na dve-tri hodiny. Viac od nich nemôžem žiadať. A ani nasťahovať sa k nim už nechcem. Po úteku od partnera som štyri mesiace strávila s Alankom v ich obývačke, zatiaľ čo boli starší chlapci u ich otca, a napokon som doslova utiekla do krízového centra – tam som mala aspoň záchod a kúpeľňu len pre seba a deti. Chcem už svoju domácnosť, svoju kuchyňu... Ak by som nešla do vily, určite by som už nastúpila do práce a všetko by sa pohlo k lepšiemu. Ale takto sa to vyvinulo a ja chcem skúsiť šťastie.“

Lepšie pravidlá

Je pripravená na ponorkovú chorobu, aká medzi ľuďmi v dlho uzavretých priestoroch nastáva, a na drobnohľad všadeprítomných kamier? „Krízové centrá sú o tom istom – v jednom sme mali dokonca v každom rohu kamery. V ostatných zamestnanci osobne sledujú, čo varíte, či máte peniaze, či má dieťa všetko zabezpečené, či je o ôsmej v posteli... Je to tam trochu ako v base. Na jednej strane to chápem, bez pravidiel by nefungovali, na druhej strane mi prekáža, že v nich ženy vnímajú len ako matky, nie ako ľudské bytosti, ktoré majú aj iné potreby, napríklad si na chvíľu osamote oddýchnuť alebo nastúpiť do zamestnania. Veď bez práce sa v takejto situácii nemáte šancu pohnúť ďalej. Z príspevku dvestodvadsať eur mesačne, z ktorého platíte centru stoštyridsať eur nájomné, určite nezaplatíte päťstoeurové jasle. Lacnejšie neexistujú a aj keby ste mali neviem koľko peňazí, opatrovateľku dieťaťa nemôžete do centra priviesť – také sú pravidlá. Môžete tam bývať šesť mesiacov, potom musíte ísť ďalej. Ale ďalej v takýchto prípadoch znamená len nastúpiť do ďalšieho centra. Preto dúfam, že Vyvolených vyhrám a založím vlastné centrum pre mamičky s deťmi v kríze, v ktorom budú platiť také pravidlá, ktoré im umožnia ich situáciu nielen prečkávať, ale aj riešiť.“


 

Naj z glancu

Partnerský horoskop

Hodíte sa k sebe?

Zistite čo hovoria hviezdy na váš vzťah s partnerom. Našli ste sa?
 

Pluska video

Koniec nudy v saune!