Tip redakcii
 

Šéfkuchár Massimo rozdiely nevidí: V Taliansku je však Silvester hlučnejší

Rodený Neapolčan Massimo Attanasio (43) sa v rodinnej firme venoval gastronómii odmalička. Na pár rokov však z odboru odišiel. Prečo sa vrátil späť do kuchyne a čo hovorí na slovenskú kapustnicu?

30. decembra 2015, 00:00
Chutí mu aj slovenská kuchyňa.

Chutí mu aj slovenská kuchyňa.

Autor: Archív M.A.

Sympatický šéfkuchár prišiel na Slovensko prvýkrát v roku 1992. Čo ho sem priviedlo? Priatelia z jeho rodnej krajiny, ktorí tu mali rozbehnuté podnikanie. „Cítili sme sa tu ako králi. Všetko sa po páde komunizmu budovalo od začiatku, bolo tu veľa možností, srdeční a pohostinní ľudia,“ spomína s úsmevom Massimo.

Dvanásťtisíc jedál denne

Už desať rokov vedie vlastnú reštauráciu, ale na Slovensku začínal podnikať so spodnou bielizňou. Hoci vyrastal v otcových reštauráciách a má aj hotelovú školu, s dospievaním v ňom rástlo presvedčenie, že on sa gastronómii venovať nebude.

„Odmalička sme otcovi aj s mladším bratom chodili pomáhať. Nechcel, aby sme sa len tak flákali po ulici. Otec mal tri reštaurácie aj firmu, ktorá pripravovala dvanásťtisíc jedál denne, napríklad pre školy a hotely. Stále pracoval. Preto som to nechcel robiť,“ priznáva porotca kulinárskej šou Moja mama varí lepšie ako tvoja. Lenže obchod so spodnou bielizňou nešiel podľa jeho očakávania...

Foto: Archív M.A.

Slovenská kuchyňa mu síce chutila, rád navštevoval koliby, no tá jeho talianska bola doslova v plienkach. „Najskôr ma oslovil kamarát, či by som mu nepomohol v jednej bratislavskej reštaurácii. Mal som na starosti gril. Neskôr som pracoval ako manažér v podniku v centre mesta,“ spomína na svoj návrat do kuchyne.

Som prísny šéf

Prvú reštauráciu otvoril asi pred desiatimi rokmi v uličke pod Bratislavským hradom. Massimo však nebol len tvorcom jej filozofie, vlastnoručne sa podieľal aj na príprave interiéru. Hovorí: „Vymaľoval som ju, urobil obklady. Pomáhal mi len jeden murár.“

Reštaurácia sa rýchlo uchytila. Zo začiatku v nej ponúkali iba pizzu, neskôr ryby a cestoviny. Všetko z kvalitných a pravých talianskych surovín. Pred piatimi rokmi dostal Attanasio ponuku, aby svoju reštauráciu presťahoval do komplexu na nábreží Dunaja.

A hoci má vo svojom tíme šikovných ľudí, sám sa zapája do prípravy jedla. Pred naším rozhovorom ešte stihol nachystať zeleninu na gril. Priznáva: „Aký som šéf? Prísny. Ale to som aj sám na seba. Záleží mi na tom, aby bolo všetko dobre urobené.“

Massimo si uvedomuje, že jeho reštaurácia nie je pre každého, hoci by bol rád, keby mohol variť pre všetkých bez rozdielu. „Myslím si, že na to, čo ponúkame, nie sme drahí. Viem však, že obed v mojej reštaurácii si nemôže dovoliť každý,“ hovorí šéfkuchár.
Na druhej strane vôbec neodsudzuje ľudí, ktorí vyhľadávajú čo najlacnejšie ponuky obedového menu. „Keď má niekto nízky plat, čo má robiť? Skôr ma mrzí, že podľa mňa by sa aj za nižšiu cenu dalo variť lepšie,“ uvažuje nahlas.

Láska z wellnessu

Najlepším relaxom je pre Massima reštaurácia plná ľudí. Keď má čas, zájde do fitnescentra alebo do wellnessu. A práve v takomto zariadení stretol svoju životnú partnerku Alexandru, ktorá v ňom pracovala. „Máme spolu triapolročného syna Luca. Aj keď nie sme manželia, je to moja žena,“ usmieva sa šéfkuchár.

Veľké rozdiely medzi vianočnými sviatkami či lúčením so starým rokom v Taliansku a na Slovensku nevidí. „Robíme rybu. Vy kapra, my morského vlka. Pripravujeme aj zemiakový šalát, aj keď iný ako ten slovenský,“ hovorí Massimo a dodáva, že nášmu jedálnemu lístku sa prispôsobil. Veľmi mu chutí aj kapustnica, no jedáva ju s mierou. Vysvetľuje: „Je pre mňa veľmi ťažká.“  Podotýka však, že Silvester v jeho rodnej krajine je oveľa hlučnejší. „V porovnaní s ním sú oslavy tu úplne pokojné,“ smeje sa Massimo Attanasio.

A čo slovenčina?

Massimo s úsmevom tvrdí, že ani nevie, ako sa naučil po slovensky. Začiatky mal ťažké a kostrbaté, nechodil na žiadne jazykové kurzy. Ako vraví, našu reč sa naučil na ulici. Dopĺňa: „Ani neviem ako. Často sa pristihnem pri tom, že rozmýšľam či rátam v slovenčine, hoci by mi to po taliansky možno išlo ľahšie.“

Massimov silvestrovský recept

Spaghetti alle vongole – Špagety s mušľami srdcovkami

Suroviny: 400 g špagiet č. 12 (hrúbka), 1 kg čerstvých mušlí srdcoviek, 2 mladé cibuľky, 1 strúčik cesnaku, 3 lyžice olivového oleja, 100 ml bieleho suchého vína, 1 viazanička čerstvej petržlenovej vňate hladkej, jemná morská soľ

Postup prípravy: Čerstvé mušle namočíme do slanej studenej vody – na liter vody dáme 22 g morskej soli, prikryjeme a necháme odstáť 30 minút. Tento proces je nutné dodržať, aby sa mušle pootvorili, a môžeme skontrolovať, či sa v mušli nenachádza piesok. Odstáte mušle po jednej opatrne hádžeme do misky. Tie, ktoré sa otvoria a je v nich ešte piesok, vyhodíme. Prebraté mušle poriadne prepláchneme pod prúdom studenej vody a scedíme.

Medzitým uvaríme špagety v slanej vode. Popri tom na väčšej panvici s olivovým olejom opražíme jarnú cibuľku a cesnak nakrájané na tenké kolieska. Pridáme odkvapkané mušle, premiešame, zalejeme bielym suchým vínom a prikryjeme. Necháme dusiť asi 3 minúty, aby sa mušle pootvárali. Odkryjeme a k mušliam pridáme špagety uvarené al dente. Za stáleho miešania chvíľu povaríme na panvici, kým cestoviny neabsorbujú šťavu. Odstavíme, pokvapkáme olivovým olejom a pridáme posekanú vňať. Dôkladne premiešame a ihneď podávame.

Autor: BÁJEČNÁ ŽENA/ 
Alena JURISOVÁ

video