Večný vtipkár Michal Kubovčík: Ponúkal pohrebné služby

15. marec 2015, 14:00
Tip redakcii

Miláčik divákov, ktorý je už odmalička domácim bavičom a takmer prepadol z chémie. Herec Michal Kubovčík (35) nedávno prijal pozvanie do šou „Na kus reči“ Jozefa Banáša v Stredisku kultúry Bratislava a doslova zo seba vychrlil zážitky z detstva, zo školských čias a dokonca aj to, kde zbalil herečku Zuzanu Šebovú a odkiaľ berie svoju nevyčerpateľnú inšpiráciu.

Herci Michal Kubovčík a Zuzana Šebová po ľavej strane a napravo Kubovčík a Marek Majeský zo seriálu Horná Dolná.

Herci Michal Kubovčík a Zuzana Šebová po ľavej strane a napravo Kubovčík a Marek Majeský zo seriálu Horná Dolná.

Autor: Plus JEDEN DEŇ/Robo Homola,Matej Jankovič,TV Markíza

■ Odkiaľ pochádza hviezda sitkomu Horná Dolná?

„Od roku 1981 som vyrastal v Rači, ale až od môjho prvého roka. Dovtedy sme bývali v starej Petržalke. Dokonca na tom dvore vyrastal aj Štefan Hríb. Samozrejme, ešte dávno predo mnou.“

■ Prídete si občas do Petržalky zaspomínať?

„Moja babka s dedkom mali v Petržalke predajňu Otex - odevy, a keď v sobotu bývali inventúry, tak sme sa tam všetky vnúčatá hrávali schovávačky medzi figurínami dole v sklade. Pred jedenástimi rokmi som sa tam išiel pozrieť, keď som išiel náhodou okolo a povedal som si: „Tu som vyrastal. Tu boli saká. Tu boli kabínky, kde sme sa hrali. Vojdem dnu a opäť vidím kabínky... No odrazu vraj erotická požičovňa videokaziet.“

■ Ovplyvnilo vás v niečom miesto, kde ste vyrastali?

„Vinobrania v Rači - to bol jeden z veľkých vplyvov, ktorý ma nasmeroval k herectvu, pretože v rámci nich bývali veľké ľudové zábavy. Každý rok tam vystupoval Lojzo a všetci tí zabávači, imitátori, ľudoví rozprávači ako Ivan Krajíček, Oldo Hlaváček, Ivan Krivosudský, kapela Drišľak a odmalička som to všetko veľmi vnímal.“

■ Aké sú vaše najlepšie spomienky z detstva?

„Mám ich mnoho. No najlepšie sa mi spomína na bláznovstvá, ktoré som vystrájal s mojimi dvoma sestrami. Napríklad s mladšou sestrou sme mali súťaž s názvom Nemáš na to. Súťaž spočívala v tom, že jeden obliekol druhého podľa jeho gusta a ten druhý musel splniť nejakú úlohu. Moja sestra tak raz musela ísť von za bieleho dňa v lodičkách, v ktorých mala horolezecké ponožky a na hlave plynovú masku a dostala za úlohu zastepovať na lavičke uprostred sídliska. A suseda na ňu kričala… Si hviezda!“

■ Na čo ešte s humorom spomínate?

„Na to, ako som raz v telefónnom zozname našiel číslo na pohrebníctvo a ponúkal som pohrebné služby cez telefón. Akože zvýhodnené zľavy na vence.“

■ Vy ako herec nemáte vyštudované konzervatórium. Akú strednú ste navštevovali?

„Na strednú školu som išiel ovplyvnený mojím starým otcom, ktorý bol spoluzakladateľom umeleckých remesiel a bol na Slovensku považovaný za jedného z najväčších kamenárskych majstrov. A ako jediný vnuk som po ňom prebral remeslo a vyučil som sa za kamenného sochára. No skončil som ako kamenár s prihláškou na herectvo. Na časy strednej však spomínam veľmi rád. Telocvikára nám robil Jožo Pročko.“

■ A čo bolo po strednej? Vieme o vás, že ste vystriedali viacero škôl.

„Na umeleckú strednú školu som sa dostal až o rok neskôr, a tak som zatiaľ išiel na železničné učilište. A pred VŠMU, na ktoré som sa dostal až na tretí pokus, som chodil ešte na pedagogickú fakultu.“

■ V čom bol problém, že taký talentovaný herec sa na VŠMU dostane až na tretíkrát?

„Bolo to v tom, že som račkoval. Do dvadsiatich rokov som nevedel povedať ,r‘. A na prijímačkách mi povedali, že ak budem mať od logopéda papier, že ten stav je zvrátiteľný, tak ma prijmú aj s logopedickou chybou, ak si ju dám do nástupu do školy do poriadku. Trvalo mi to rok a pol, kým som sa ,r‘ naučil hovoriť. Naschvál som chodieval na miesta a do predajní, kde ma nepoznali a kupoval som si zásadne tovar, ktorý toto písmenko obsahoval. Takže tresku a tri rožky. A na herectvo ma napokon zobrali.“

■ Patríte medzi najlepších súčasných slovenských komikov. Kto je vašou inšpiráciou?

„Moje dve sestry. To sú ľudia, ktorí ma zakaždým doženú k slzám, čo sa týka smiechu. Čo vymyslím ja, to je dobré, ale čo vymyslia moje sestry, tak to sa nedá porovnať. Nevenujú sa umeniu, ale ony sú moja nekonečná inšpirácia. A tak vyzeralo aj naše detstvo, keď som napríklad sestre pokreslil tvár centrafixkou a na čelo napísal: ,I love Havel‘.

■ To, že tvoríte pár so Zuzkou Šebovou, nie je žiadne tajomstvo. Ako ste sa však zoznámili?

„So Zuzkou sme sa prvýkrát stretli v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade, keď som ako záchranár vošiel do bytu, kde rodila. Takže vlastne ja som ju odrodil a potom som sa s ňou zoznámil. ,Placentu odrodíme v nemocnici, ty si Šebová? Teba poznám, ty si z Trnavy.‘ To bolo moje džentlmenské zoznámenie.“

■ A kedy medzi vami preskočila povestná iskra?

„To už tak iskrilo medzitým, lebo ona bola v divadle GUnaGU a ja som mal dobré vzťahy s režisérom Karolom Vosátkom, s ktorým sa poznala aj Zuzka, a tak nejako sme sa dali dokopy.“

 
Autor: Plus JEDEN DEŇ/Diana Drobuliaková

 
 
Aplikácie 7 plus