Ticho a plač...

Herecká legenda odchádzala potichu. Bolo to posledné želanie, ktoré Michalovi Dočolomanskému jeho najbližší splnili. Po včerajšej pietnej spomienke v Slovenskom národnom divadle v hlavnom meste nasledovala popoludní rodinná rozlúčka v krematóriu. V tichosti, bez slov, len v sprievode smútočnej hudby vyprevádzalo umelca na poslednej ceste niekoľko desiatok ľudí. Podľa našich zistení organizátorka pohrebu na začiatku poznamenala, že herec si v posledných chvíľach želal, aby smútoční hostia na pohrebe neplakali. Chcel, aby si na neho spomenuli s úsmevom na tvárach. Prítomní však napriek snahe Michalovi Dočolomanskému vyhovieť, nedokázali zadržať slzy.

Rodina spojila sily

Nad rakvou zosnulého herca spoločne smútila najbližšia rodina. Dočolomanského deti Marta (38) a Michal (40) spoločne podopierali zronenú mamu Martu (64). Medzi najbližšími nechýbal ani hercov priateľ Alexander Godo (42). Po tom, ako dohrala hudba, odchádzali z krematória zadným vchodom. Kondolenciám sa vyhli. 

Pri rakve sprava dcéra Marta, hercov priateľ Alexander Godo, sestra Petronela a  syn Michal.	Posledné pohľady prítomných na klesajúcu rakvu.
Zľava Martin Huba s Emíliou Vášáryovou spolu so svojími manželskými partnermi Dagmar Hubovou a Milanom Čorbom.	Zuzana Cigánová
Marián Labuda	Oldo Hlaváček
Mária Kráľovičová	Štefan Skrúcaný

Posledný potlesk Miškovi

Počas pietnej spomienky na Michala Dočolomanského sa hlavná sála SND zaplnila do posledného miesta. Desiatky vencov a kytíc zaplavili pódium, na ktoré zasadli jeho najbližší kolegovia. Herci, ktorí spolu s Miškom, Dočkom či Dočolom, ako mu hovorili, prežili kus života a zahrali si množstvo divadelných postáv. 

Ďalšie fotografie hereckých kolegov z rozlúčky s Michalom Dočolmanským si pozrite vo fotoreportáži. 

Posledný odkaz: Usmievajte sa!

Plačlivý vzlykot takmer tisícky fanúšikov, hercov a blízkych priateľov striedali úsmevy. Vždy vtedy, keď jeden z hereckých kolegov ukončil príhodu, ktorá rozveselila sálu. Presne tak, ako si to Michal Dočolomanský prial.
„Keď si na mňa spomeniete, nežiaľte, ale usmejte sa,“ reprodukoval hercove slová priateľ a kolega Juraj Slezáček, ktorý sa s Dočolomanským niekoľko desaťročí delil v divadle o spoločnú šatňu. 
Zastupujúci riaditeľ činohry SND trasúcim sa hlasom priznal, že Michal Dočolomanský bol so svojím osudom zmierený: „Priniesol mi do kancelárie svoju výpoveď z divadla. Ja som ju namieste roztrhal a povedal mu, že pokiaľ budem v divadle ja, bude aj on členom činohry SND. Bohužiaľ, nestalo sa. Ja som tu a Mišo odišiel,“ dodal zronený Slezáček. 
Dušan Tarageľ pripomenul, že v časoch hlbokého socializmu si dokonca založili spoločnú živnosť: „Bol veľmi ochotný. Nepoznal slovné spojenie nedá sa. Niekoľkokrát mi dokonca opravil auto. Málokto však vie, že v roku 1975 sme s Mišom založili firmu na lepenie podláh, ktorú nazval DočoTara.“ Spoločne tak položili základ dnes už legendárnej hercovej chaty v Studienke, ktorá mala vtedy podobu vyradeného železničného vozňa. „Začali sme uňho na chate, potom sme podlahu lepili v mojom lamačskom byte a s firmou sme sa rozlúčili u Františka Dibarboru, ktorý nám za prácu dal ako honorár fľašu kvalitnej whisky.“ 
Spomienky Ladislava Chudíka, Jozefa Vajdu, Božidary Turzonovovej, Maroša Kramára, Olda Hlaváčka, Jána Kronera, Kamily Magálovej, Sone Valentovej, Zdeny Studenkovej, Milky Vášáryovej, Františka Kovára, Emila Horvátha mladšieho a desiatok ďalších ostanú ako posledné veľké predstavenie herca Michala Dočolomanského. 
Opona za Michalom Dočolomanským padla včera v divadle naposledy za zvukov piesne z muzikálu Na skle maľované Zbohom buď, lipová lyžka. Celé národné divadlo v tej chvíli tlieskalo a plakalo.

Takto sa lúčili a spomínali

Pri jeho slovách behali po chrbte zimomriavky. S Dočolomanským boli spolu od nástupu do Národného divadla v roku 1963, spolu študovali, bývali na internáte, aj mali 44 rokov spoločnú šatňu. „Nepoznal noty a vedel spievať, ja som noty aj partitúry poznal, no spievať som nevedel. Závidel som mu. Mišovi stačilo zaspievať Zbohom buď a za jeden deň mal na vrátnici od fanúšičiek 50 listov, ja tak dva do roka,“ zavtipkoval Slezáček. „Nepadali sme si do náruče, ale rešpektovali sme sa, on mňa ako svojho šéfa, ja jeho ako profíka, ktorý nikdy nesklamal,“ opísal ich vzťah. 
Žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru mu Dočolomanský priniesol do kancelárie v júni tohto roka. Mal pocit, že berie plat a nič nerobí, napriek tomu, že odohral všetky plánované predstavenia. Len v tých pripravovaných už nevládal. „Papier“ síce roztrhal, no žiadosť napokon musel akceptovať. „Nechal si totiž u notára potvrdiť výpoveď, a tak mi neostávalo nič iné, len napísať: Beriem na vedomie...“

Ján Kroner:
Prezradil, čo si na Michalovi Dočolomanskom najviac váži. „V divadelnom klube si Dočko so všetkými potykal, len ja som vtedy chýbal. Veľmi ma to mrzelo. Počas najbližšieho predstavenia, kde som hosťoval, som začal Mišovi vykať a on mi hovorí: ‚Čo mi vykáš? Ja som Mišo...‘ A odvtedy bol pre mňa stelesnením ľudskosti.“ 
Jožo Vajda: 
Pod kamarátovým portrétom sedel skľúčený a smutný. Odchod Michala Dočolomanského sa ho ťažko dotkol a počas celej rozlúčky sa neubránil záplave sĺz. „Naposledy prišiel na skúšku predstavenia, kde hral ducha a zapálil si. Vedel som, že bojuje so zákernou chorobou a pýtam sa ho: Miško, ty fajčíš? A on mi odpovedal: Teraz to je už aj tak jedno... A ja mu hovorím, fajčiť by si nemal, čo tu budeme bez teba robiť? Michal mi odpovedal: Neboj sa, ako mŕtvy budem môcť hrať aspoň toho ducha.“ Vajda mu nakoniec odkázal, že na ich javisku je vždy vítaný. 
Martin Huba: 
Spolužiak Michala Dočolomanského si spomenul na príhodu, keď v začiatkoch chodili k Hubovcom opekať a robiť živánku. „Mišo ako obvykle všetkých zabával a moja mama cez okno vraví: Ako ten Michal dobre rozpráva po francúzsky, má výborný akcent! O chvíľu sa ozvala Hubova sestra a hovorí: Miško má fantastický anglický akcent a do tretice ju nakoniec doplnila omama: Kde sa ten Dočolomanský naučil tak výborne po maďarsky?“ Podľa Martina Hubu dokázal neuveriteľne zaujať a ovládal mnoho rečí. 
Milka Vášáryová: 
„Bol odvážny človek a čestný muž. Ničoho a nikoho sa nebál, ani pekla a čerta, ani anjela strážneho, nikoho,“ povedala herečka, ktorá bola Dočolomanského anjelom strážnym v muzikáli Na skle maľované a naposledy mu zaspievala „Hajaj, buvaj...“ 
Kamila Magálová: 
„Za tie roky bolo veľa dievčat, ktoré nemali možnosť dostať sa ani len do Miškovej blízkosti. Ja som mala to šťastie, že som hrala jeho sestru, kamarátku aj milenku. A bolo to úžasné.“ 
Božidara Turzonovová: 
„Miškovi som vďačná za všetky predstavenia a roly, ktoré sme spolu odohrali,“ lúčila sa so svojím hereckým partnerom.