V Prahe točíte nový film Lidice. Kedy ste začali?
Natáčať som začala uplynulú nedeľu. Predtým som však musela absolvovať veľmi dlhú kostýmovú a maskérsku skúšku, pretože ide o dobový film. Navyše som mala aj veľmi dlhú kamerovú skúšku, pretože to točí mexický kameraman. Jeho štýl práce je úplne odlišný od nášho. Kamerová skúška u neho trvala osem hodín. Svietil mi do tváre a hľadal si uhly, až kým nebol spokojný. Bolo to nesmierne namáhavé.
Zažili ste už aj predtým niečo podobné?
Nie. Aj ma to vydesilo... Keď som nedávno telefonovala so štábom, ktorý už natáčal nejaké scény, povedali mi, že tie obrazy sú výnimočné. Tak sa veľmi teším.
Koho si vo filme zahráte?
Bude to hlavná ženská rola, mužskú hrá Karel Roden. Film sa točí podľa skutočných udalostí. Scenár robil Zdeněk Mahler, s ktorým rád spolupracoval aj Miloš Forman. Príbeh hovorí o týchto dvoch ľuďoch, ktorí ako jediní prežijú vyvraždenie Lidíc, a to z úplne absurdných dôvodov. Síce dej nemôžem veľmi prezrádzať, ale moja postava je typ hrdinky Maleny. Ide proti konvenciám, no nakoniec ju divák vníma ako kladnú postavu. Je to naozaj pekná postava, takže musím povedať, že som zase mala šťastie (smiech).
Okrem tohto natáčania máte ešte nejaké pracovné plány?
Ja som ani tento film nemala v úmysle točiť (smiech), pretože mi to ponúkli tesne pred prázdninami. V septembri musím spraviť premiéru divadelnej hry Faust, čo je ešte dosť veľa práce. Bude to asi jedno z najťažších predstavení, aké sme robili. Ešte budem musieť dotočiť Keby bolo keby, ktoré som kvôli Lidiciam odložila. A potom by som chvíľu nechcela robiť nič (smiech).
Takže len tak...
No neviem, či sa po tomto „záhule“ dá byť len tak (smiech). Jednoducho by som sa chcela venovať zase rodine a hrať predstavenia.
V septembri sa objavíte aj ako kriminalistka v novom miniseriáli Kriminálka Staré Mesto.
A vidíte, ešte to budem musieť promovať (smiech). Čo sa vám na tom najviac páčilo? Nakrúcalo sa filmovým štýlom, všetko je to v exteriéri, v prirodzenom prostredí. Nepríjemné bolo, že sa skoro všetko točilo v noci a zime. Takže som mala dlho obrátený biorytmus. Tá práca bola nesmierne náročná. Keďže je záujem aj o ďalšie časti, so štábom sme sa zhodli, že nie sme schopní natočiť to ešte raz v zime a noci. Navyše tým, že to bolo pre mňa fyzicky náročné, veľa som jedla a pri nakrúcaní som pribrala šesť kilogramov. Našťastie som sa už štyroch zbavila (smiech). Myslím si, že to mojej postave aj prospelo a pôsobí hodnovernejšie.
Aj ste absolvovali nejaký špeciálny tréning so zbraňami?
Na pľaci sme mali stále policajtov, pretože sme robili aj so zbraňami, aj s policajnými autami. Je fajn, že som spoznala asi pätnásť policajných jednotiek. Zistila som, že sú úplne normálni, milí, perfektní a väčšinou unavení a premrznutí (smiech). Naopak aj oni prišli na to, že herecká práca vôbec nie je taká jednoduchá.
O policajtoch sa kadečo aj vtipné hovorí. Zmenil sa váš názor na nich?
Neviem. S nimi to podľa mňa máte tak isto ako s blondínkami a ostatnými. Niektorí sú naozaj prototypom vtipov, ktoré sa o nich hovoria. Iní sú zase normálni. V každom prípade som sa osobne spoznala s Dominkom Dánom (pozn. red. pôsobil počas natáčania ako odborný poradca), keďže som čítala jeho knihy. Pár nocí mrznúc v zime som strávila pri rozhovoroch, ktoré boli pre mňa obohacujúce.
