Zdroj: SITA
Dana Velďáková.
Obaja slovenskí trojskokani splnili v piatok na halovom svetovom šampionáte v katarskej Dauhe základný cieľ - postúpili do finálovej osmičky. Cesta k jeho dosiahnutiu však bola diametrálne odlišná.
Kým Dana Velďáková hneď v prvom pokuse výkonom 14,25 m o päť centimetrov bez väčších problémov prekonala limit na priamy postup, Dmitrij Vaľukevič tŕpol až do samého záveru kvalifikácie a napokon sa do bojov o medaily prešmykol ako posledný výkonom 16,55 m.
Doposiaľ iba jediný raz v ére samostatnosti sa dvaja Slováci na halových MS dostali na jednom šampionáte medzi osem najlepších. V roku 1999 v japonskom Maebaši si výškarka Mária Melová vybojovala piatu priečku a v behu na 60 metrov prekážok Igor Kováč skončil ôsmy. Na prvú medailu z vrcholného svetového podujatia pod strechou však slovenská atletika stále ešte iba čaká.
"Prvá úloha splnená. Som šťastná, že som postúpila do finále hneď ako prvá už úvodným pokusom. To veru u mňa nie je zvykom," vravela Dana Velďáková s úsmevom po štvrtej priečke v kvalifikácii. "Bolo dobré, že som skákala už ako tretia v poradí, pretože súčasne s našou sa začínala aj kvalifikácia výškariek a trochu sme si zavadzali. Vyhla som sa takto dlhému čakaniu na prípadné ďalšie pokusy. Pružný povrch v hale mi vyhovuje - nie je ani príliš tvrdý, a ani veľmi mäkký."
Bronzová z vlaňajších halových ME v Turíne priznala, že pred úvodným pokusom bola dosť nervózna. "V rozcvičke som nemohla trafiť dosku, odrážala som sa ešte pred ňou. Tréner ma upokojoval a poradil mi, aby som si rozbeh posunula kúštik dozadu. Preto som pred prvým súťažným skokom vôbec nevedela, ako mi vyjde rozbeh," opisovala atlétka banskobystrickej Dukly svoje piatkové vystúpenie v Dauhe.
Za úspešne zvládnutú kvalifikáciu pochválil svoju zverenkyňu aj tréner Radoslav Dubovský. "Presne takto sme si to predstavovali a urobíme všetko pre to, aby to vyšlo aj v sobotňajšom finále. Danke podklad v sektore sedí a čo je najdôležitejšie, je na šampionát dobre pripravená."
Dana Velďáková sa aj v druhom štarte na halových MS dostala do finále. V premiére v Moskve 2006 skončila senzačne ôsma a ani teraz horšia nebude. Bude to pre ňu už šieste finále na vrcholnom seniorskom podujatí. Trojskokanky začnú súboj o medaily v hale Aspire Dome v sobotu 13. marca o 14.00 h SEČ (16.00 h miestneho času).
Vaľukevičovo vystúpenie v kvalifikácii bola napínavá detektívka od začiatku až do konca. Po prvej sérii bol ešte šiesty (16,49 m), v druhej mal neplatný pokus a klesol na deviatu priečku a pred svojím záverečným skokom sa dokonca zosunul až na 11. priečku. Rodák z Petrozavodska však zabojoval a zlepšením o šesť centimetrov napokon ako posledný prekĺzol do elitnej osmičky.
"Mám dobrý pocit z toho, že som sa prebojoval do finále. Na druhej strane ma mrzí, že som sa cítil akoby bez energie a vnútorného chcenia. Verím však, že vo finále to bude úplne inak," uviedol Dmitrij Vaľukevič.
Do nedeľňajšieho finále o 15.40 h SEČ (17.40 miestneho času) dubnického trojskokana paradoxne posunul najslabší výkon v sezóne, keď predtým mal jeho najhorší pokus z januárového Memoriálu Ďjačkova a Ozolina v Moskve hodnotu 16,70 m a dosiahol ho zo skráteného, iba 12-krokového rozbehu.
"Prvý pokus, v ktorom som dal 16,49 m, mi nevyšiel. Vôbec som nerozumel sám sebe, nechápal som, čo to vlastne robím. V druhom som mal prešľap, ale potešilo ma, že som si so sektorom začal rozumieť. V záverečnom išlo o všetko. Vedel som, že nesmiem prešliapnuť a stačí skočiť iba priemerný výkon. Preto som išiel na istotu a teší ma, že to vyšlo," tešil sa Vaľukevič.
Slovenský rekordér môže v Dauhe hovoriť o poriadnom kusisku šťastia. Za ním totiž bola na nepostupových miestach poriadna tlačenica - deviaty Číňan Li Jan-si dosiahol iba o centimetrík menej (16,54 m), desiaty Jastrebov z Ukrajiny a jedenásty Grék Tsiamis si zapísali 16,53 m a dvanásty v kvalifikácii Sabino z Brazílie zaostal za Vaľukevičom výkonom 16,49 m iba o 5 cm.
Vaľukevič sa vo štvrtom štarte na halových MS v kariére tretí raz prebojoval do finále, pričom predtým bol vždy veľmi blízko k medaile. V roku 2004 na šampionáte v Budapešti - vtedy ešte reprezentoval Bielorusko - skončil štvrtý (17,22 m) s odstupom 14 cm za bronzovým Kubáncom Betanzosom. Pred dvoma rokmi už v slovenských farbách mu vo Valencii stačilo 17,14 m na 5. miesto (13 cm od bronzu) a nebyť prešľapu v poslednom pokuse na úrovni sedemnásť a pol metra, mohol mať striebro.
