„Posledné roky sme s Lacom neboli spolu. Vyrastali sme však na jednej ulici. Spolu sme začali hrávať futbal v Hlohovci. Bože, akoby to bolo včera, je ho veľká škoda,“ spomína pán Mokoš, ktorý býval na jednej ulici už s nebohým futbalistom.
Položiť veniec na rakvu mu prišlo vyše sto ľudí. Medzi nimi nechýbali viaceré osobnosti.
„Nedávno zomrel Janko Popluhár, teraz Laco. Uj, veru už rúbu v našom lese,“ povzdychol si ďalší z velikánov nášho futbalu Ladislav Petráš, ktorý celý obrad prechodil v treskúcej zime vonku.
„Ja takéto nemôžem. Je tam nadýchané a je mi zle,“ povedal Petráš.
Do poslednej chvíle sa mu snažil pomôcť Venglošovci, Jozef Adamec, prezident SFZ či iní naši velikáni sa taktiež prišli rozlúčiť s futbalovou legendou. Posledné zbohom mu bol dať aj jeho trnavský futbalový spolubojovník Vladimír Poór. Práve on bol jedným z tých ľudí, ktorí sa snažili do poslednej chvíle bývalému prezidentovi Spartaka pomôcť pri ťažkej liečbe. Až z Ameriky mu nosil vzácne špeciálne lieky, ktoré na Slovensku nebolo dostať. Žiaľ, nepomohlo ani to.
„Pomáhal som mu, ako som vedel. Ale tam hore vo futbalovom nebi ho asi chceli viac, ako my tu dole,“ so slzami v očiach nám prezradil Poór. Potom zazvonili zvony a na záver rozlúčkového obradu zaznela trnavská hymna zvaná Silencio.
