Šéf Slovana Kmotrík šokuje: Hráči si také vysoké platy nezaslúžia!

13. apríla 2016, 06:00
Tip redakcii

V Slovane prevzal žezlo po otcovi. Je mladý a ambiciózny. Do klubu však prišiel v turbulentnom období. Reč je o synovi majiteľa futbalového klubu z Bratislavy Ivana Kmotríka (56), Ivanovi mladšom (26). Exkluzívne pre Plus JEDEN DEŇ prehovoril o odvážnych ambíciách v klube, ale tiež o spolupráci s otcom či nekompromisných zmenách, ktoré pripravuje.

Viceprezident futbalového Slovana Ivan Kmotrík mladší má s klubom jasný cieľ.

Viceprezident futbalového Slovana Ivan Kmotrík mladší má s klubom jasný cieľ.

Autor: Miro Gasidlo

Vy a futbal. Ako ste sa k nemu vlastne dostali?
- História je veľmi dlhá. Od malička som ho hrával a bol to môj hlavný koníček. Vždycky ma k futbalu viedli. Hral som a chodil som aj na športové školy.

Chodili ste aj na našu ligu?
- Samozrejme. Aj keď bol otec majiteľom Artmedie, často sme chodievali aj na Slovan.

Priznajte, ktorý klub je vaším najobľúbenejším, samozrejme, okrem Slovana.
- Vždy som fandil Realu Madrid

Bude raz aj zo Slovana slovenský Real Madrid?
- Ja verím, že raz bude z neho tím úspešných hviezd.

Kedy vás chytila „funkcionárčina“?
- Futbal vždycky vo mne bol. Snom každého futbalistu, ktorý nebol úspešný, je ostať pri ňom. Kamaráti sú z futbalového prostredia. Futbal mi je najbližší. Práca, ktorú momentálne vykonávam, je vlastne splnenie môjho sna, túžim v nej niečo dosiahnuť.

Otec vás brával na futbal?
- Samozrejme, na Petržalku. Pamätám si starého Vlada Weissa alebo Lukáša Hartiga. Bol mojím obľúbencom, vždy sa totiž vedel v zápase správne pobiť za klub.

Váš otec chodieva aj teraz v Slovane na každý zápas. Komunikujete s ním o fungovaní klubu alebo je to skôr tak, že po výsledkoch vás zhodnotí a skritizuje?
- Viac je to o tom druhom. Otec je už menej vo futbale aktívny. Mojím cieľom a snom je, aby si futbal užíval, bol v pohode, bol usmiaty, videl, že to funguje a futbal mu robil radosť. Snažím sa ho čo najmenej zaťažovať tým, čo sa deje v klube. Ak sa nájde čas a má chvíľu, veľa sa o ňom bavíme. On futbal vždy miloval a stále ho má rád, preto je veľa našich debát práve o tomto športe číslo jeden.


Majiteľ Slovana Ivan Kmotrík.
Foto: Július Dubravay

Ste mladý, progresívny. Aká je vlastne vaša filozofia, aby sa zo Slovana stal úspešný klub, ktorý bude fungovať?
- Chcem vytvoriť silný európsky a hlavne stabilný klub, aby sme dobre a na úrovni reprezentovali Slovensko, boli dôstojným partnerom pre súperov a hrali pravidelne Európsku ligu a Ligu majstrov. Samozrejme, nie predkolá, to nepovažujem za súťaž. A ďalšou mojou veľkou ambíciou je predávať hráčov do top klubov, aby si AC Miláno vybralo hráča priamo od nás, a nie ako je to teraz, že hráči zo Slovenska chodia do priemerných zahraničných klubov. A chcem, aby Slovan hral atraktívny futbal, ktorý bude zabávať ľudí a nielen jednu sezónu, ale dlhodobo.

Zatiaľ sa to však veľmi nedarí.
- Stále budujeme a pracujeme. Snažíme sa hráčov donútiť, aby hrali v tom systéme, ktorý bude produkovať atraktívny futbal. Vybudovanie nového herného systému vyžaduje trpezlivosť a čas. Stačí, keď sa pozrieme na našu priamu konkurenciu z Trenčína, tí na tom napríklad pracovali vyše 5 rokov. Keďže my sme Slovan, nemôžeme tomu obetovať toľko času. Verím však, že už v lete bude iný nový Slovan.

Pomôže štadión?

Vy ste prišli do klubu, keď to v ňom vôbec nešlo.
- Je tu viac roboty, ako som si myslel. Preto klub prešiel viacerými zmenami. Od bezpečnosti, marketingu i športovej časti. Výsledky však hneď neprídu, všetko chce svoj čas. Všetko je to o ľuďoch. Nie je ľahké na Slovensku ich nájsť.

Hovorí sa, že všetky problémy by mohol vyriešiť štadión…
- Ten je prvoradý, ale ani ten nie je všetko. Máme tu príklad z Trnavy, ktorá hazardovala a hazarduje s tým, že dostali čerešničku, ale nepodriadili tomu napríklad vybudovanie mužstva. Preto chceme v  priebehu roka a pol zložiť tím, ktorý bude dobre reprezentovať Slovan a aby jeho vrchol prišiel práve na novom štadióne. Teraz ešte nie sme na to pripravení. Na prvý zápas by prišlo 20-tisíc ľudí, ale neudržali by sme ich. Dôveru je ľahké stratiť, ale ťažko získať.


Ivan Kmotrík mladší (vľavo) s generálnym riaditeľom klubu Richardom Trutzom na zimnom sústredení v Turecku.
Foto: Miro Gasidlo

Fanúšikovia volajú po tom, aby za Slovan hrali odchovanci. Čo vy na to?
- Bolo by to krásne, keby sme mali 25 odchovancov, s ktorými by sme boli úspešní aj v Európskej lige. Je pre nás priorita vychovávať talenty, no podla mňa to nie je celkom možné.

Žiline sa to však začalo dariť.
- Keby to bolo aj v Žiline ideálne, tak by mali 12-tisíc ľudí na štadióne. Plný štadión nemali, ani nepamätajú kedy. V tabuľke sú štvrtí… My si navyše nemôžeme dovoliť ísť touto cestou. Veď už druhé miesto je pre Bratislavčanov neúspech.

Nechajú si len najlepších

Káder v Slovane prešiel viacerými či už personálnymi, alebo štrukturálnymi zmenami. Bude sa ešte meniť?
- Ako som už spomínal, pred týždňom a pol dostali hráči ultimátum, majú dva mesiace, aby zabojovali, či tu ostanú. Necháme si len najlepších a doplníme ich. Nikomu neukrátime boj o miesto. Skautujeme veľké množstvo hráčov. Viem, kde nás tlačí topánka, aby zmena bola citeľnejšia a viditeľnejšia aj pre ľudí.

Verejnosť však Slovanu vyčíta aj vysoké platy hráčov, predovšetkým nepomer napríklad medzi výplatou hráča Zlatých Moraviec 1 000 eur a vášho, ktorý atakuje aj sumu 10 000 eur.
- Budeme to prehodnocovať. No rozdiel sa bude ešte navyšovať. Platy hráčov musia narastať, aby sme sa vyrovnali s našimi súpermi. Kebyže totiž porovnáme Slovan a silnejší európsky klub, my sme tie Zlaté Moravce.

Ale také sumy v našej lige?
- Samozrejme, je dôležité, aby boli pomerné ku kvalite.

Takže súhlasíte, že hráči v Slovane sú preplácaní?
- Posledné zápasy ukázali, že si až také vysoké platy nezaslúžia.

Čo s tým teda?
- To som zdedil z minulosti. Je mojou veľkou prioritou zmeniť tento status. Zmluvy, ktoré sa raz podpísali, sú nemenné. V zime už viacerí takíto hráči odišli a budeme pokračovať v tomto trende. Plat môže byť vysoký, ale kvalita nemôže byť priemerná!

Ako vyzerá vlastne váš deň?
- Vstávam o šiestej ráno, idem si zacvičiť a o ôsmej som už v robote. Vo futbale nie je pracovný čas do štvrtej či do piatej, takže mám džob, ktorému sa venujem 24 hodín denne. Telefón mi zvoní aj o polnoci. Aktívne sa venujem okrem futbalu aj ostatným podnikateľským aktivitám môjho otca, snažím sa zaúčať aj v iných firmách, aby som bol platný do budúcnosti.

 
Autor: Pluska.sk/Jozef Šatara



 
 
Aplikácie 7 plus