Kandidatúra na ZOH 2022: Čaká nás tretia blamáž a vyhodené peniaze?!

17. novembra 2013, 00:00
Tip redakcii

Veľké plány, ešte väčšie peniaze, ale reálne hmatateľné výsledky nikde. Aj takto môžeme charakterizovať doterajšie naše kandidatúry na zimné olympijské hry v ére samostatnosti. Osud tej tretej, v ktorej ideme do bitky o ZO H 2022 spolu s Poľskom, nevyzerá lepšie.

Veľké plány, ešte väčšie peniaze, ale reálne hmatateľné výsledky nikde. Aj  takto môžeme charakterizovať doterajšie naše kandidatúry na zimné  olympijské hry v ére samostatnosti.

Veľké plány, ešte väčšie peniaze, ale reálne hmatateľné výsledky nikde. Aj takto môžeme charakterizovať doterajšie naše kandidatúry na zimné olympijské hry v ére samostatnosti.

Autor: profimedia.sk

Prvýkrát sme sa uchádzali o olympiádu v roku 2002. Poprad-Tatry vypadol po hlasovaní MOV už v prvom kole. Táto kandidatúra nás stála vyše milióna eur. Naše snahy to však neotupilo.

Kandidovali sme aj o pár rokov neskôr na ZOH 2006. Vtedy sme boli v priamom súboji aj s Poliakmi. Neuspeli oni ani my. Účet za túto kandidatúru bol v našom prípade ešte vyšší – 6,5 milióna eur.

A výsledky za to, čo daňoví poplatníci zacvakali? Okrem chabej reklamy nekvaplo tatranskému regiónu takmer nič. Fanúšik dodnes márne hľadá v okolí našich veľhôr novučičké hokejové štadióny alebo zjazdovky.

A čo naša kandidatúra s Poľskom? Kompetentní hovoria o výstavbe diaľnice či vybudovaní infraštruktúry v okolí lyžiarskeho strediska Chopok – Jasná.


REALITA: Aj takto dopadli naše športoviská po kandidatúrach na ZOH.
Foto: Stanislava Vdovcová/Plus JEDEN DEŇ

Nuž verme, že po skúsenostiach z minulosti tentoraz v prípade kandidatúry na ZOH 2022 neostanú iba spomienky funkcionárom, ako propagovali, cestovali na služobné cesty alebo prijali u nás na návšteve vedenie MOV.

Ako je známe, na takúto činnosť už naša vláda odklepla takmer 500-tisíc eur. A to je len začiatok. Celkové náklady sa odhadujú na dve miliardy a my by sme mali zatiahnuť minimálne pol miliardy.

„Je to nezodpovedný prístup voči Slovákom, ktorí to tiež budú v nemalej miere platiť,“ upozorňuje Richard Ďurana z ekonomického inštitútu na doterajší príbeh poľsko-slovenskej prípravy na kandidatúru.

Čakajú nás fofry

Podľa prezidenta Slovenského olympijského výboru (SOV) Františka Chmelára bude táto cifra známa až budúci rok v marci, teda v hodine dvanástej!

Najneskôr dovtedy totiž musia krajiny vyplniť takmer 250-stranový dotazník, kde budeme musieť predložiť aj niekoľko štúdií a konkrétne projekty. A ako sme zistili, mnoho z nich ešte nie je dokončených.

„V dotazníku budeme musieť okrem ekonomických otázok odpovedať aj na tie, ktoré sa týkajú infraštruktúry či životného prostredia. Priznávam, v ich vypracovaní meškáme, ale nie je to našou chybou. My tie svoje máme už vo finálnej fáze a mnoho z nich je už hotových, len ich treba aktualizovať,“ naznačil Chmelár, kde je pes zakopaný.

„My sme už v lete vytvorili prípravný výbor, ktorý pracuje na projektoch, no Poliaci ho ešte nemali. Museli sme pribrzdiť. Viete, kandiduje totiž Krakov. My sme v mnohých veciach závislí od nich, ako sa rozhodnú voči MOV. Oni dávajú prihlášku. My dávame len malé vyjadrenia,“ pridal Chmelár.

Tak či onak, prihláška na spoločnú poľsko-slovenskú kandidatúru na ZOH 2022 je už na ceste do Lausanne, teda sídla MOV. Bojovať o organizáciu tohto megapodujatia budú aj ukrajinský Ľvov, čínsky Peking, kazažská Alma-Ata, švédsky Štokholm a zatiaľ aj nórske Oslo. Nuž a my v júli 2015 uvidíme, či aj naša tretia kandidatúra skončí v koši, alebo nie.

Čím menej športov, tým cvakáme viac!


AKO DOMA: Adam Žampa na svahoch Chopka urobil svoje prvé lyžiarske oblúčiky.
Foto: archív

Na takmer dve miliardy eur sa odhadujú náklady na zorganizovanie Zimných olympijských hier v Krakove v roku 2022 a Slováci by mali do rozpočtu prispieť pol miliardou. Pri našich dvoch neúspešných samostatných kandidatúrach v roku 2002 a 2006 sa hovorilo v oboch prípadoch o sume tiež takmer dve miliardy eur.

Lenže vtedy sme mali byť dejiskom celých hier, teda všetkých disciplín, teraz by sme hosťovali len zjazdové lyžovanie (superkombinácia, zjazd, obrovský slalom, slalom a Super - G) a to nás vyjde na spomínanú pol miliardu, čo je veru poriadne veľa. Chvalabohu, že napokon nerobíme aj ten hokej, to by sme už zrejme cvakali až polovicu.

  • ZOH 2002 Poprad/Tatry - náklady 1, 8 miliardy eur = 7 športov a 78 disciplín
  • ZOH 2006 Poprad/Tatry - náklady 2 miliardy eur = 15 športov a 84 disciplín
  • ZOH 2022 Krakov/Chopok - náklady 0,5 miliardy eur = 1 šport a 10 disciplín

TERMÍNY KANDIDATÚRY ZOH 2022

- november 2013: zloženie zálohy vo výške 150-tisíc dolárov

- marec 2014: predloženie všetkých dokumentov a záruk

- júl 2014: po inšpekciách komisie pre ZOH 2022 oznámi MOV mená finalistov

- august 2015: voľba dejiska ZOH 2022 na valnom zhromaždení MOV v Kuala Lumpure

TATRANSKÝ REGIÓN NEUSPEL UŽ Trikrát

1984: Poprad-Tatry nezískal podporu vlády ČSSR, bez protikandidáta uspelo Sarajevo
2002: Poprad-Tatry vypadol po hlasovaní MOV v prvom kole, vyhralo Salt Lake City
2006: kandidovali Poprad-Tatry aj Zakopané, neuspeli v hlasovaní MOV, vyhral Turín

Náš účet za kandidatúry

ZOH 2002 – neuspeli sme, účet za kandidatúru milión eur
ZOH 2006 – neuspeli sme, účet za kandidatúru – 6, 5 milióna eur
ZOH 2022 – prebieha kandidatúra, doterajší účet za ňu 500-tisíc eur Výsledok: 0 nových štadiónov, areálov, zjazdoviek = 8 miliónov eur

Žiadne megalomanstvo

Slovenská vláda od chvíle, ako sa dostala na pretras téma poľsko-slovenskej kandidatúry o usporiadanie ZOH 2022, deklaruje podporu zrealizovať túto pre mnohých viac než odvážnu myšlienku.

„Myslite na Slovensko a na to, že tak ako každá krajina, aj Slovensko potrebuje úspechy,“ povedal premiér Robert Fico na tlačovej besede, na ktorej sa zúčastnil aj poľský premiér Donald Tusk.

Na margo hlasov o tom, že olympiáda je jeden z najriskantnejších megaprojektov sveta a popálili sa na ňom aj omnoho ekonomicky vyspelejšie krajiny, sa Fico vyjadril jednoznačne.

„Nechceme žiadne megalomanstvo. Čo je na tom zlé, že v stredisku Jasná postavíme nové parkovisko alebo vybudujeme cestné prepojenia s Poľskom, ktoré využijú ľudia aj potom, keď sa olympiáda skončí? My nejdeme stavať žiadny tunel popod Tatry.“

Podľa nášho premiéra Slovensko môže na kandidatúre s Krakovom len získať.

Chmelár VS. Ďurana: O ZOH 2022 zoči-voči šéf SOV s ekonómom

Od chvíle, ako Slovensko deklarovalo, že sa zúčastní na boji o usporiadanie zimnej olympiády v roku 2022, sa naša verejnosť rozdelila na dva tábory.

Jeden z nich zastupuje ekonóm Richard Ďurana a tú druhú šéf Slovenského olympijského výboru František Chmelár. Prostredníctvom Šport auto sa postavili zoči-voči a vyťahovali argumenty na tie najkontroverznejšie témy.


Šéf SOV František Chmelár (vľavo) a ekonóm Richard Ďurana.
Foto: Matej Jankovič/Plus JEDEN DEŇ

Po olympiáde klesá počet návštevníkov
Ďurana: Je to celkom reálne. Uvediem to na príklade ZOH v Turíne 2006, kde sa robili olympijské hry. Tu počet návštevníkov niekoľkonásobne klesol a klesal aj nasledujúce roky.
Chmelár: Olympiáda v Turíne nebola veľmi šťastná. No napríklad Vancouver bola iná kategória. Teraz sa robil prieskum a všetci boli nadšení z toho, ako to dopadlo, nielen zo stránky návštevnosti.

Zadlžíme sa až po uši
Ďurana:
Prečo by sme mali našim politikom veriť, že nezadlžia ešte viac našu krajinu. Rozpočet na olympiádu sa nepodarilo dodržať ani Anglicku či Kanade, kde je zodpovednosť politikov vyššia ako u nás. Európu stále sužuje kríza, štátny dlh Slovenska prepočítaný na jedného pracujúceho dosahuje 17-tisíc eur. A už teraz je jasné, že kandidatúra vyjde jedného občana SR minimálne na 60 eur.
Chmelár:
Olympiáda ako taká nebola ani jedna stratová. Iná vec je, ak štát robí veľké projekty, ktoré celkom nepatria k olympiáde. Sú to napríklad diaľnice a podobne.

Olympiáda je riskantný megaprojekt
Ďurana:
Oxfordskí vedci považujú olympiádu za finančne najriskantnejší vládny megaprojekt. Môžu si ju dovoliť buď veľmi bohaté, alebo veľmi nezodpovedné krajiny.
Chmelár: Do určitej miery je to pravda. Poľsko je veľká a bohatá krajina.

Negatívne vplyvy
Ďurana:
Chýba mi analýza, ako by sa tieto peniaze využili niekde inde, napríklad na nákup prístrojov, ktoré by zachraňovali ľudské životy. Treba sa pozrieť aj na to, čo nie je vidieť.
Chmelár: Ak sa kandidatúra urobí zodpovedne, nemusí byť veľa negatívnych vplyvov a vlastne nemusia byť žiadne.

Životné prostredie je časovaná bomba

Koledujú si. Ako sme zisťovali, nielen poľská strana, ale ani my nemáme ešte zďaleka všetko, čo sa týka prípravy na ZOH 2022 hotové. Chýba napríklad výsledok jednej z najdiskutovanejších štúdií, ktorou sú vplyvy na životné prostredie v prípade usporiadania ZOH 2022. A túto časť MOV veľmi prísne sleduje a pohoreli na nej už mnohí kandidáti.

„Ministerstvo nateraz nemá k dispozícii žiadny podnet na posúdenie vplyvov na životné prostredie, ktorý by sa týkal usporiadania ZOH 2022,“ odpovedal hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano na otázku, prečo doposiaľ žiadna štúdia neexistuje.

„Presne 5. septembra prípravný výbor poveril pani Janu Vršanskú, aby na tom pracovala. Takže to nie je celkom pravda, že tu nie je žiadny podnet,“ oponuje Chmelár. Nuž tak či tak, len aby nebolo neskoro.

„S tým, že Chopok padne za obeť hrám či turizmu, sa človek už zmieril. No bolo by plytvaním verejných a súkromných finančných prostriedkov, keby sa takéto zámery či projekty vypracovali a až následne by sa zistilo, že z rôznych dôvodov ZOH na Slovensku nemožno uskutočniť,“ apeluje poslanec a ochranár Mikuláš Huba, ktorý patrí medzi tých, ktorí sú od začiatku proti olympiáde na Liptove.

Čo na ZOH športové osobnosti

Nielen medzi verejnosťou, ale aj športovcami sa rôznia názory na poľsko-slovenskú kandidatúru o usporiadanie ZOH 2022. Pýtali sme sa ich, či sú za, alebo proti a prečo.

Pavol Hurajt (35), biatlonista

„Najprv som sa potešil, myšlienka je to super, ale v našom prípade by som vedel tie finančné prostriedky investovať inak. U nás je nefungujúci športový systém, nešportujúca mládež a podobne.“

Radoslav Židek (32), snoubordista

„Možno si niektorí prídu na svoje… Problém vidím aj v tom, že Tatry sú na rozdiel od ostatných dejísk, kde sa konala olympiáda, pomerne malé. Na druhej strane, časy sú také, že za peniaze sa dá urobiť všetko. Ak ich nájdeme a bude sa robiť na kandidatúre transparentne, som za to, aby sa konali ZOH u nás. Vybudujú sa tu chýbajúce športoviská či infraštruktúra."

Adam Malysz (35), skokan na lyžiach

„To je skvelá príležitosť nielen pre šport, ale aj propagáciu tatranského regiónu. Určite stojí za to skúsiť zabojovať o ZOH 2022, aj keď to jednoduché nebude. Poľsko si zaslúži zimné hry. A my na to máme.“

Zdeno Cíger (44), hokejista

„Myslím si, že je dobré, ak sa Slovensko uchádza o zimné hry. Je to dobrá propagácia a možnosť vybudovania športovísk. Ak uspejeme, treba dozrieť na to, aby sme si neurobili blamáž.“

Adam Žampa (23), zjazdový lyžiar

„Ja by som to bral. Mal by som 31 rokov a bol by to môj vrchol. Zažiť olympijský slalom s domácou podporou? To by bolo! Má to aj mínusy. Treba všetko dobudovať a vychovať športovcov, lebo s čím sa tu chceme prezentovať v roku 2022?!“

 
Autor: Plus JEDEN DEŇ Šport auto



 
 
Aplikácie 7 plus

 
 
Kandidatúra na ZOH 2022: Čaká nás tretia blamáž a vyhodené peniaze?!
Plus JEDEN DEŇ Šport auto