Mastné odškodné a problémy: Hrozí Slovensku pre mastenec obrovská arbitráž?

05. marec 2014, 15:00
aktualizované 06. marec 2014, 06:30
Tip redakcii

Slovensko si pravdepodobne dopomohlo k ďalšej arbitráži. Americkej firme zastavilo ťažbu mastenca, no podľa niektorých zdrojov išlo o priemyselnú špionáž. Ak by sme tento spor prehrali, zaplatiť musíme 1,65 miliardy dolárov (takmer 1,2 miliardy eur).

Spoločnosť EuroGas mala u nás ťažiť mastenec, teraz žiada odškodné.

Spoločnosť EuroGas mala u nás ťažiť mastenec, teraz žiada odškodné.

Autor: ILUSTRAČNÉ- VSK Mining

Mastenec z Gemerskej Polomy je príznačný svojou vysokou čistotou. Výsledky geologického prieskumu predpokladajú, že sa v ložisku nachádza niekoľko miliónov ton mastenca.

A práve jeho ťažbu mala mať na starosti dcérska firma spoločnosti EuroGas s názvom Rozmin.

Prídeme o miliardy?

Slovensko tak môže v arbitráži prísť o 1,65 miliardy dolárov (takmer 1,2 miliardy eur). Predseda predstavenstva spoločnosti Wolfgang Rauball tvrdí, že súvisí s korupciou a priemyselnou špionážou.

Podľa dokumentu, ktorý do redakcie pluska.sk poslal nemenovaný zdroj, sa chce podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír stretnúť s právnymi zástupcami firmy, aby prerokovali možnosti zmierovacieho konania.

S touto arbitrážou má súvisieť aj ďalší spor na košickom súde ohľadom priemyselnej špionáže. Spoločnosť Rozmin tu stojí proti VSK Mining (v septembri 2013 premenovaný na Eurotalc s.r.o.) a Ing. Petrovi Čorejovi.

Ten mal podľa žaloby ako bývalý akcionár Rozminu spolu s manželkou ukradnúť tajné, citlivé, technické a finančné dokumenty, ktoré mali byť výhradným majetkom Rozminu.

Tieto informácie mali následne ilegálne použiť v možnom spolčení s Banským úradom Slovenska v Spišskej Novej Vsi, a to v oficiálnom výberovom konaní v apríli 2005, aby získali novú banskú licenciu na ťažbu mastenca v Gemerskej Polome.

„Dokumenty previedla Čorejová do svojej účtovnej firmy, ktorá nemala absolútne žiadnu banskú ani ťažobnú minulosť, a ktorá nemala finančné zázemie, aby mohla spustiť ťažbu gemerského mastenca,“ uvádza Rauball v dokumente a dodáva, že „fakt, že Banský úrad udelil ťažobné práva na tento obrovský depozit svetového významu práve malej účtovnej spoločnosti (Economy Agency s.r.o.) je škandál“.

Súd rozhodol, úrad to nerešpektoval

Najvyšší súd mal v máji 2011 rozhodnúť, že vyvlastnenie licencie spoločnosti Rozmin bolo ilegálnym krokom a zároveň porušením ústavných práv spoločnosti.

Rovnako mal dvakrát nariadiť Úradu opraviť ich rozhodnutie z roku 2004, ktoré pripravilo Rozmin o licenciu na Gemerskú Polomu. „Napriek tomu doteraz Úrad nerešpektuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,“ dodáva v dokumente Rauball.

Rožňavská polícia sa síce mala začať zaoberať nekalými praktikami a korupciou, no prípad mala nakoniec uzavrieť bez záveru. Rovnako nemala zohľadniť ani dôkaz, že žalovaný mal previesť 1,2 milióna dolárov (871-tisíc eur) na účet v Lichtenštajnsku.

Práve preto sa mala firma Rozmin rozhodnúť o začatí arbitráže proti Slovensku pred Medzinárodným strediskom pre riešenie investičných sporov vo Washingtone D.C.

"Arbitráž na pôde ICSID by pre Slovensko znamenala, že proti nálezu tribunálu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok, okrem možnosti jeho zrušenia z dôvodu vážnych procesných chýb," uviedla advokátka Jana Martinková.

Za zmarenie investície v Gemerskej Polome žiadala spoločnosť najskôr v roku 2011 odškodné 500 miliónov eur. O rok sa k nároku na odškodné pridala aj spoločnosť EuroGas Inc., ktorá je registrovaná v USA. Celková suma požadovaného odškodného sa vyšplhala na 1,65 miliardy dolárov (takmer 1,2 miliardy eur).

Stanoviská ministerstiev

Poslednú výzvu na dohodu pred začatím arbitráže adresovala firma prezidentovi, predsedovi vlády, ministrom hospodárstva a financií SR a predsedovi Banského úradu v Banskej Štiavnici 23. decembra.

Ministerstvo hospodárstva reagovalo na otázky pluska.sk tak, že vlastne odpovedať ani nemôže. "Problematika arbitráže spadá do kompetencie Ministerstva financií SR, preto sa k nej Ministerstvo hospodárstva SR nemôže/nebude vyjadrovať," informoval hovorca Stanislav Jurikovič.

Tlačový odbor ministerstva financií už bol zhovorčivejší.

"Ministerstvo financií SR komunikuje a postupuje štandardným spôsobom v súlade s príslušnými dohodami o vzájomnej podpore a ochrane investícií so spoločnosťou EuroGas Inc., ako aj so spoločnosťou Belmont Resources Inc, ktorá v decembri 2013 pristúpila do tohto sporu. Medzinárodná investičná arbitráž v tejto veci doposiaľ nezačala. Ministerstvo financií SR sa vzhľadom na súčasnú situáciu nebude bližšie vyjadrovať k prípadnej arbitráži. V súvislosti s nárokmi spoločnosti EuroGas Inc. si dovoľujeme pripomenúť vyhlásenie, v ktorom Slovenská republika odopiera výhody spoločnosti EuroGas, Inc. v zmysle bilaterálnej investičnej dohody medzi Slovenskou republikou a USA," uviedol pre portál pluska.sk.

Hlavný banský úrad nás odkázal na ministerstvo financií, keďže podľa vlastných slov nie je kompetentný sa k tejto veci vyjadriť.

Mastenec má široké uplatnenie v mnohých odvetviach priemyslu, hlavne vo  farmaceutickom, chemickom, kozmetickom a papierenskom priemysle, ale aj pri výrobe veľkého množstva produktov každodenného využitia.

Odborníci považujú gemerské ložisko za jedno z najvýznamnejších na svete. V súčasnosti je najväčším producentom v ťažbe mastenca Čína, významné ložiská sú aj v USA, Brazílii a Indii, z európskych štátov výraznejšie prispieva k svetovej produkcii Fínsko.

Vzhľadom na široké priemyselné využitie mastenca spotreba ako aj dopyt po tejto surovine na trhu neustále rastie.

 
Autor: Pluska.sk/mab, TASR


 
 
Aplikácie 7 plus