Kým ekonomika rýchlo rastie, platy nestačia: Naše HDP vás prekvapí

09. júla 2016, 10:00
Tip redakcii

Dobrá správa? Slovenský hrubý domáci produkt (HDP) rastie a v prepočte na jedného obyvateľa už dosahuje 77 % európskeho priemeru. Problém je, že rovnakým tempom nerastie aj blahobyt Slovákov. Práve naopak, mnohí nezarábajú ani priemernú mzdu.

Na raste našej ekonomiky sa podieľajú aj automobilky.

Na raste našej ekonomiky sa podieľajú aj automobilky.

Autor: Getty Images

Rebríček krajín podľa HDP na obyvateľa zostavil Eurostat, štatistický úrad EÚ. Vyplýva z neho, že Slovensko si za posledných 10 rokov výrazne polepšilo. Kým v roku 2005 sme dosahovali iba 59 % európskeho priemeru, v roku 2015 to bolo už 77 % európskeho priemeru. Dotiahli sme sa tak na Portugalsko, ktoré malo predtým veľký náskok. Podobný nárast ako my zaznamenali aj pobaltské krajiny a Poľsko. Výrazne si polepšilo aj Luxembursko na prvom mieste rebríčka.

Naopak, veľký pokles postihol najmä Grécko, Cyprus, Taliansko a Španielsko, ale i Veľkú Britániu. „Najvýraznejší prepad životnej úrovne za posledných 10 rokov zažilo Grécko, ktoré zrazila na kolená hospodárska a dlhová kríza,“ povedala analytička Poštovej banky Jana Glasová. HDP prepočítaný na jedného obyvateľa patrí podľa nej do skupiny ukazovateľov odzrkadľujúcich výkonnosť ekonomiky a životnú úroveň jej obyvateľov.

Čím je HDP na hlavu vyšší, tým výkonnejšia je aj ekonomika krajiny, a tým lepšie sa môžu mať aj jej obyvatelia. Glasová však zároveň upozorňuje, že ukazovateľov vyjadrujúcich životnú úroveň v krajine je viacero. „Tými najdôležitejšími sú mzdy a ceny v obchodoch. Pocit blahobytu totiž najčastejšie meriame podľa toho, koľko zarábame a čo si zo svojho platu môžeme dovoliť kúpiť,“ hovorí Glasová a dodáva: „Bez vetra sa však ani lístok nepohne a jedine, ak sa ekonomike darí, rastie jej výkonnosť, tak sa môže lepšie dariť aj jej obyvateľom.“

Sociologička a bývalá premiérka Iveta Radičová tiež poukazuje na to, že samotný rast HDP nemá automatickú väzbu na zlepšenie životnej úrovne. „Hrubý domáci produkt z hľadiska štruktúry v sebe zahŕňa všetko, čo sa v danej krajine v danom štáte nachádza. To znamená celú infraštruktúru, cesty, diaľnice, verejné budovy, firmy, továrne, proste všetko vrátane nerastných surovín, minerálnych vôd atď. Takže výsledkom je, že môžete mať bohaté krajiny s chudobnými občanmi a, naopak, môžete mať bohatých občanov v chudobných krajinách. Všetko potom záleží od konkrétnej hospodárskej a sociálnej politiky v danom štáte,“ povedala nám Radičová.

Ako sa teda rast našej ekonomiky prejavil na životnej úrovni bežných Slovákov? Pravda je taká, že len minimálne. V štatistikách platov sme na tom výrazne horšie ako v rebríčku HDP. Kým v roku 2012 bola priemerná hrubá mzda v Európskej únii 2 746 eur, na Slovensku to bolo 818 eur, čiže iba 29 % európskeho priemeru. V porovnaní s HDP je tento výsledok žalostný.

Mnohí Slováci pritom môžu iba snívať aspoň o tejto priemernej mzde. Tá bola vlani 883 eur, až polovica našincov však zarába menej ako 800 eur v hrubom. Ďalších 18 % sa pohybuje v pásme 800 až 1 000 eur. Nie je ničím prekvapujúcim, že v platoch vedie Luxembursko, ktoré obsadilo prvú priečku aj v rebríčku HDP.

Ľudia si tam zarobia v hrubom vyše 4 400 eur, v čistom 3 150 eur. Rovnako dobre sú na tom v platoch aj ďalšie krajiny z horných priečok rebríčka HDP - Švédsko, Dánsko, Holandsko či Nemecko. Z „nových“ členských krajín EÚ, kam patrí aj Slovensko, sa nad priemerný HDP Únie neodstala ani jedna.

 
Autor: Plus JEDEN DEŇ/ bar, db, mn



 
 
Aplikácie 7 plus

 
 
 
Kým ekonomika rýchlo rastie, platy nestačia: Naše HDP vás prekvapí
Plus JEDEN DEŇ/ bar
db
mn