Alojz Hlina: Deťom nalejú tvrdé aj u Kaliňáka a Počiatka

07. septembra 2013, 18:30
aktualizované 11. septembra 2013, 11:10
Tip redakcii

Hlina tvrdí, že Martvoňa majú aj v Smere plné zuby a mladistvým nalievajú aj v Kaliňákových a Počiatkových podnikoch.

ALOJZ HLINA: Pred rokom doviezol pred Biľakov dom tank, minulý týždeň sa pobil v parlamente, po Bratislave chodil na koni. Vraj chce iba upozorniť na problémy.

ALOJZ HLINA: Pred rokom doviezol pred Biľakov dom tank, minulý týždeň sa pobil v parlamente, po Bratislave chodil na koni. Vraj chce iba upozorniť na problémy.

Autor: Emil Vaško/ Plus JEDEN DEŇ

Enfant terrible slovenského parlamentu. Netají sa tým, že volil Mečiara. Po Bratislave sa premáva na koni, pred Biľakovu vilu dotiahol tank, urobil si bilbord zo snehu. Zdá sa, že poslanec ALOJZ HLINA je nevyčerpateľná studnica bláznivých nápadov. Tvrdí, že chce iba upozorniť na problém.

Po našom rozhovore musel ísť na zastávku, pretože najnovšie s megafónom priamo v autobusoch upozorňuje na ich konštrukčné chyby. Zakladá politickú stranu s názvom Občania. Naposledy chcel poslanca Antona Martvoňa (Smer) v parlamente fyzicky prinútiť, aby sa mu pozeral do očí a mlčal za rečníckym pultom, aby donútil ministra vnútra Roberta Kaliňáka zúčastniť sa interpelácií.

Hrdo sa hlási k tomu, že interiér svojho podniku, sám navrhol a nakreslil. K procesu tvorby vraj nepotrebuje architekta, tak ako manželia nepotrebujú architekta k tvoreniu potomstva. Vraví, že má kýble nápadov. A hoci na Orave ako chlapec čistil kanály, biedu teraz rozhodne netrie.

Čím vás tak vytočil poslanec Anton Martvoň?

„Nestalo sa to iba teraz, je to dlhodobé. Napríklad raz som mal prehodené sako cez stoličku v parlamentnom bufete a on mi ho otáčal a vykrikoval, že akej značky mám oblek. Vôbec som nemal oblek tej značky, ale chcel navodiť atmosféru, že mám drahé oblečenie. Nad tým sa človek ani nepozastaví. Ale ak niekto skonštatuje, že som zbohatol predajom alkoholu mladistvým, to už je priveľa.“

Máte pocit, že Martvoň zavádzal a použil neférový argument? Narážal na informáciu z tlače, že vo vašom podniku naliali alkohol aj neplnoletej.

„Spravila to vaša redakcia, nekomentujem to. Do môjho podniku prišli starší pán, redaktorka a dievča, ktoré síce na to nevyzeralo, ale malo 16. Objednali si dve vodky. My sme to potom prešetrovali. Boli traja a objednali si dve vodky. Prísne vzaté, čašník nevedel, pre koho je vodka. Ale ja som presne vedel, že toto je voda na mlyn ľuďom typu Martvoň. My sme spravili taký záložný modul. Starší pán, pani a slečna, ktorá mala 16, ale nevyzerala na to, išli do Kaliňákových a Počiatkových reštaurácií. Objednali si tri alkoholické nápoje a dostali ich. Máme video, máme fotky. Ale ja som to nikomu nikde nepodsúval. Takže ten chlap, ten človek s iniciálmi A.M., ten hrdina, nech zaradí do nášho „klubu“ aj Kaliňáka, aj Počiatka.“

Myslíte si, že čašníci bežne nalievajú mladistvým?

„Mám dcéru, ktorá má 16 a keď s ňou idem po meste, tak si možno niekto povie: Aha, somár Hlina si narazil frajerku. Máme skoro 2000 stoličiek, ľudí sa tu premelie veľa. Špeciálne Slovak Pub je však známy medzi mladými ľuďmi tým, že - tam ti nenalejú. Sú prevádzky, ktoré sú odkázané na to, že v piatok večer im prídu deti na alkohol. Nikto mi, dúfam, nechce povedať, že Slovak Pub je na to odkázaný.“

Chcete povedať, že ste urobili test Kaliňákových a Počiatkových podnikov a nikde ste to nezverejnili?

„Nie.“

Prečo ste to teda robili?

„Pre vnútornú potrebu. Včera som to Robovi Kaliňákovi povedal, lebo mi vykrikoval, že Martvoň má pravdu. Ja mu hovorím: Nech sa páči. Keď má Martvoň pravdu, tak poď ku mne do klubu.“

Teda nahnevalo vás, že Martvoň informáciu o naliatí alkoholu zovšeobecnil a použil ju zavádzajúcim spôsobom?

„No jednoznačne zavádzal. A ja som bol bezmocný. Dnes som sa o tom rozprával aj s pánom Procházkom, že v občiansko-právnom konaní nemám šancu na úspech. Napríklad predseda mandátového a imunitného výboru je z Banskej Štiavnice. Čiže ja z toho môžem usudzovať, že zbohatol pašovaním zlata. Prečo nie? Však v Štiavnici sa zlato ťažilo. Alebo môžem pritvrdiť a povedať, že niekto chodí v župane po Námestí slobody večer a ukazuje sa. Lenže to by som musel byť sketa, chrapúň. Ale teraz to v parlamente môžete hovoriť a môžete sa vytešovať, ako ste niekomu ublížili.“

Ste impulzívny človek? Lebo ako poslanec by ste sa mali vedieť ovládať, aj takéto názory sú medzi ľuďmi.

„Legitímne. Pozrite sa, ovládol som sa, a nie raz, nie dvakrát, nie dokonca trikrát. Miera ovládania je v určitom čase a priestore, odtiaľ potiaľ. Viem, že v tejto krajine to niekomu neprekáža, ak sa niekto dotkne jeho cti. Ale v mojom svete platia iné pravidlá. Mám asi 16 rokov to isté číslo telefónu. V mojom svete to, čo sa povie, platí a vážime slová. A slovo vie ublížiť niekedy viac ako šíp. A možno som aj z takého prostredia, u nás na Orave platilo, že si nemôžte koledovať.“

Čo sa vám premlelo hlavou? Že idem k nemu a strelím mu?

„Nie, nie, pozor. Nestrelil som mu. Keď si pozriete video, tak vidíte, že som mu iba povedal, nech sa mi pozerá do očí a nech to zopakuje. A nech dobre zváži, čo hovorí. Neprišiel som s útokom. Nič v zlom, ale keby som ho napadol, tak by vyzeral inak.“

Takže ste ho nechceli zbiť?

„Nie. Chcel som len, nech sa mi pozerá do očí, keď to tvrdí, lebo vtedy zvyknú tie viečka sklapnúť, odvaha sa zvykne stratiť, a v jeho prípade sa aj stratila. Však neviem, či aj stoličku nevymieňali, lebo si cvrkol. Takýchto falošných hrdinov ja obchádzam.“

Vy ste sám v minulosti kritizovali Jána Slotu za jeho nevyberané spôsoby. Nebolo toto podobné?

„Niekto si to môže myslieť. To mi je ľúto. V prípade, že sa to niekoho dotklo, sa ospravedlňujem. Nemám s tým problém. Ale poprosil by som o trošku empatie. Neviem, čo som mal robiť. A nejde len o mňa. Na Osuského povedal, že je univerzitný šašo.“

Čiže poslanec Martvoň vás už dlhodobo provokoval?

„Určite. A nielen mňa.“

Spravili by ste to znovu?

„Všetko zlé je na niečo dobré. Z výrazov, ktoré zaznievajú v parlamente, som niekedy prekvapený. Napríklad že potkan.“

To patrilo vám?

„Paška povedal, že - utekáte ako potkani. Martvoň vyslovil vážne tvrdenia. Na druhý deň mi volal jeden pán z východu, že je zo mňa sklamaný. Tá informácia, že som zbohatol nalievaním alkoholu mladistvým, dôjde niekde na východ. Keď to vytrhnete z kontextu, tak si poviete, že čo to je za obludu. Použiť takýto argument tak zákerne, bezškrupulózne, na to treba nie žalúdok, ale plech. A kolega Martvoň -. žiaľ, musím povedať „kolega“ - on ho má. Ale nie som jediný v parlamente, ktorý si to o ňom myslí. To by ste neverili, ale tri štvrtiny jeho klubu si to myslia.“

Alojz Hlina v stredu v parlamente napadol poslanca Antona Martvoňa za zmienku o alkohole.

Zdroj: screenshot TA3

Myslíte?

„Určite. Tam sú ľudia, ktorí sa s ním nezdravia, ktorí mu ruky nepodajú.“

Je taký arogantný?

„On na svojich ľudí posiela sms-ky, že kto kde ide. Bonzuje na svojich ľudí. To je celé zle.“

Považujete to za chybu jeho charakteru?

„Učí na vysokej škole. Nič v zlom. Ja som vyrástol zo súkromného sektora, mne nikto nič nedoplácal. Ale on učí na verejnej škole, verejnosť má právo sa zamýšľať, kto tam učí. Pokiaľ učí na vysokej škole človek takýchto kvalít, študentom by som odporúčal, že majú právo vzbúriť sa. Veď je tu dlhší prípad pani Zuzany Melicherčíkovej. A to neuveríte, aká je to obludnosť. To je obludnosť par excellence.“

Tento prípad bol aj medializovaný. Môžete ho priblížiť?

„Pani Melicherčíková robila na študijnom oddelení Univerzity Komenského na Právnickej fakulte a zistila, že tam vymieňajú testy. Robí sa to všade, v tejto krajine. Vymieňali testy, šmejdili s nimi a boli tam ľudia, ktorí sa okolo toho motali. Okrem iného sa tam vyskytovalo meno Antona Martvoňa. Zuzana Melicherčíková podala trestné oznámenie na machinácie a oni ju mobingom vyštvali. Napokon dala výpoveď. Išla robiť do McDonaldu do Lamača. Právnická fakulta je na Šafku. Martvoň chodil do McDonaldu do Lamača napchávať sa hamburgermi kvôli tomu, aby sa nechal ňou obslúžiť, aby ju ponížil, aby ju pokoril. A ešte jej hovoril: Zuzka, bolo ti to treba? Povedzte, čo je to za kvalitu? Že ja idem pokoriť ženu takýmto spôsobom. Možno som zo starej školy, ale väčšiu úbohosť si neviem ani predstaviť. To je megaúbohosť. A to už nehovorím o trestnom konaní z jej podnetu kvôli ohováraniu. Lebo po tom všetkom sa začali o nej množiť hnusné ohováračské maily. A jeden z počítačov, ktorý odoslal takýto mail, plný obludných klamstiev, bol z IP adresy pridelenej Antonovi Martvoňovi. Ale polícia záhadne prestala konať v tejto veci. A on učí budúcich sudcov, prokurátorov, právnikov. Nech sa páči. Neviem, či sme na tom tak zle, že nie je iný odborník na správne právo. Opakujem, overiteľnou pravdou je, že existuje X poslancov v poslaneckom klube Smeru, ktorí mu nepodajú ruku. Pre mňa je kľúčové, ako silno sa zaňho budú biť. Lebo buď je na tom Smer tak zle, že im Martvoň neprekáža, alebo ešte nie je na tom tak zle a Martvoňa si učešú. Ja by som bol mimoriadne opatrný v tom nastavovaní hrude, ktoré včera v parlamente predvádzal Kaliňák, keď si kvôli Martvoňovi nechcel splniť svoju povinnosť z ústavy.“

Myslíte interpelácie?

„Boli interpelácie a minister tam má byť. Hotovo. Povedal, že tam nebude, kým sa Martvoňovi neospravedlním. Ale on ma nemôže úkolovať, on nemôže niečím podmieňovať svoju ústavnú povinnosť. Nabudúce mi čo povie? Že si ho mám dať zarámovaného do obývačky a potom tam bude? To je precedens.“

Preto ste mlčali za rečníckym pultom?

„Počas interpelácií tam má byť celá vláda. Nebola tam celá, ale povedal som si, že budem konštruktívny, veď sú tu tí ministri, ktorých chcem interpelovať. Interpeloval som pani Zvolenskú, pána Malatinského a pána Počiatka a išiel som interpelovať pána Kaliňáka. Ten sa zdvihol a odišiel. A zakričal mi, že sa mám ospravedlniť Martvoňovi. To bola komunikácia, no štvrtá trieda. Nech sa na mňa nikto nehnevá, ja sa Martvoňovi neospravedlním, to garantujem, lebo nemám za čo. Má sa ospravedlniť Martvoň pani Melicherčíkovej, pánovi Osuskému a mne, potom môžem nad niečím chvíľku rozmýšľať. Ale nebudem. Minister ma nemôže úkolovať. A nech to nepreženú s Martvoňovou ochranou, lebo mu veľmi rastie ego. A ako mu bude rásť, tak o chvíľku začne nepočúvať. On už má také tendencie, nehlasoval na výbore, Paškovi niečo odvrkol. Jeho majú v zuboch hrozným spôsobom. Smer je pomaly na úrovni sekty, im ešte nikto neodišiel. Lebo zo siekt sa neodchádza, odchádza sa iba tak, že už sa nepostavíte na nohy. Ale vyzerá to tak, že Martvoň by sa mohol trhnúť. To bude potom taký krik, že to bude počuť až do Nitry.“

Myslíte si, že by sám odišiel?

„Nevylučujem viaceré scenáre.“

Máte s viacerými kolegami z parlamentu takýto zlý vzťah?

„Mám korektný vzťah s mnohými. Viete, s čím mám problém? Že pokiaľ svieti kamera a mikrofóny sú pozapínané, tak bojujú ako levy. Keď sa všetko vypne, tak sa spýtajú jeden druhého, že: Nejdeme na kávu? Alebo si spolu varujú deti. Nehovorím, že to tak nemá byť, prečo by nemohli byť kamaráti, ale mne tá faloš prekáža.“

Máte pocit, že politickí oponenti sa príliš bratríčkujú?

„Ak mám s niekým skutočný spor, úplne zásadného významu, tak s ním nemôžem ísť na kávu. Ja som sa to naučil v Číne. Nemôžte si dať dole svoju tvár.“

KÚPIL SOM VLÁDE LÍSTKY NA FILM O JOBSOVI

Vy ste v politike taký solitér, sám vojak v poli. Vyjadrili vám niektorí kolegovia podporu po incidente s Martvoňom?

„To by ste neverili, koľkí.“

Kolegovia z opozície?

„Ani nie z opozície.“ (smiech)

Neustále sa zviditeľňujete netradičnými akciami. Čo je ich cieľom? Ste exhibicionista alebo naozaj veríte, že niečo docielite?

„Dosť ma mrzí, že sa to chápe ako moje zviditeľňovanie. Voľakedy, keď ste sa HZDS-ákov a SNS-ákov niečo spýtali, povedali: No comment. To sa naučili, chicágsky prízvuk tam vedeli hodiť. To boli dve slovíčka, ktoré sa po ruskom „pozdravľájem“ dokázali naučiť, mali to ako mantru. Dnes si všimnite jednu vec. Na niečo upozorním, a ja pripúšťam, že mierne 3D-éčkovým, expresívnejším, výrazovo silnejším spôsobom, ale ako keby bolo absolútne nepodstatné, na čo upozorňujem. Argument nad argumenty: Chcel sa zviditeľniť. A hotovo. A už sa nepýtajú: Čo chcel vlastne povedať? Keď pôjdem popri Dunaji, bude sa tam niekto topiť a ja ho vytiahnem, viete, ako sa mi to vráti? Že chcel sa zviditeľniť. Niekedy to ide fakt až do obludna. Ja sa nechcem zviditeľniť, ja chcem upozorniť na tému. Niekoho napadne niečo raz za pol roka, ja mám nápadov za kýble, môžem ich rozdávať, predávať. Často ma chytá pocit márnosti. A potom koketujete s myšlienkou, ktorej prepadla pomaly väčšina Slovenska, že rezignovať, vykašľať sa na všetko. Večer tu v reštaurácii bude sedieť kopa hrdinov, ktorí si z tejto pózy spravia hrdinstvo – že ako, s prepáčením, na to serú. Ale to je úbohosť. To nie je dobrý status. Nerobme z toho hrdinstvo. Môj postoj je brániť sa tomu, búriť sa. Nechcieť to akceptovať. Aj svojej žene to vysvetľujem, keď už sa niekedy chytá za hlavu, že to je piatacka fyzika, zákon zachovania energie. Koľko energie dáte, toľko by ste niekedy, keď to možno budete najviac potrebovať, mali dostať. Tým sa ja niekedy držím pri živote.“

Začali ste nacvičovať divadelné predstavenie podľa spisu Gorila, často sa predvádzate. Mali ste niekedy herecké ambície?

„Herecké nie, ale chcel som byť režisérom.“

Nezobrali vás na školu?

„Nie. Vtedy sa tam hlásilo možno 900 ľudí a prijali piatich. A ja ako chlapec z Oravy, ktorý si požičal ledva na lístok na vlak do Prahy, som nemal veľkú šancu. Ale skúsil som. Napríklad všetky tieto priestory v mojej reštaurácii som tvoril ja. Mňa to najviac baví. Mňa baví proces tvorby. Keď to poviem takto jednocuho, k procesu tvorby si ani v manželstve nevoláte architekta.“ (smiech)

Myslíte k tvoreniu potomstva?

„Áno. Akt tvorby je najdôležitejší. Lebo potom beriem zodpovednosť za to, či to funguje. Baví ma stretávať sa s tvorivými ľuďmi. Viete, máte ľudí, s ktorými, keď sa stretnete, máte pocit, že vás prešla električka. To sú také vysávače. A potom máte ľudí, ktorí sršia energiou, radosť je s nimi debatovať. Preto som napríkald včera 9. rad v kine v Auparku na premiére filmu o Stevovi Jobsovi kúpil vláde. Neprišiel tam nikto.“

Vy ste kúpili vláde lístky na Steva Jobsa?

„Áno. Môžem vám poslať fotku, sme si ten prázdny rad fotili. Celý jeden rad sme im kúpili.“

Kvôli čomu ste to urobili?

„No aby videli inšpiratívny príbeh. Príbeh človeka, ktorý počas štúdia chodil na fazuľovú polievku pre chudobných do Haré Krišna, ale zanechal po sebe firmu obrovskej hodnoty. A nepumpoval štát. Treba prezentovať príbehy skutočných tvorivých ľudí, ktorí niečo vytvorili. A na to, aby niečo vytvorili, nepotrebovali byť v Smere, nepotrebovali cucať tento rozpočet.“

Priestory, v ktorých sedíme, ste teda sám navrhovali?

„Áno, všetko. Majú zo mňa hrôzu všetci výrobári, lebo ja viem kresliť iba ceruzkou a to sa už dnes nenosí. Dnes sú všetci počítačoví. Ja keď zadám nejaký výkres, tak sa všetci chytajú za hlavu.“

ČISTIL SOM KANÁLY

Ste bohatý človek?

„My sme vyrastali bez otca na Orave, moja mama robila úradníčku a po večeroch chodila upratovať. Aby nás uživila. Mohla nás dať na učňovky, vzdelanie aj vtedy, za socializmu, bolo drahé. Ale ona všetky peniaze dala na to, aby sme išli do školy. Ja som jediná čierna ovca, neskončil som vysokú školu. Čiže ja viem, ako svet vyzerá. Za socializmu sa mohlo ísť brigádovať až od štrnástich, tak som na bratov občiansky, ako trinásťročný, čistil kanály na Orave. Mňa nemusí nikto presviedčať o tom, ako sa žije.“

Ale trochu sme to zahovorili. Ste bohatý človek?

„Viete čo, toto ja neviem posúdiť, nepoznám tieto merítka. Pravdou je, že to, za čo som kedy najviac zaplatil, je moja sloboda. To nikto nevuerí, aká drahá je sloboda. Sloboda znamená, že poviete, čo chcete, a nezavolá vám niekto, že toto nehovor. Možno preto som problematický. Mne naozaj nemá kto zavolať a niečo mi zakázať. Možno som mohol byť už aj niekde inde, ako firma sme prišli o veľa peňazí, nie celkom podarenými operáciami v Číne. No biedu netriem, v tejto chvíli, nejdem sa tu hrať na proletára. Ale chodil som desať rokov na jednom aute a teraz sme si kúpili druhé. A mohol som mať aj drahšie, no nepotrpím si na to.“

Ale povedzme, že ste boli chudobný chlapec z Oravy a teraz tu sedíme vo vašej reštaurácii v centre hlavného mesta. Považujete to za úspech?

„Áno, ale tu sa to pomaly bojíte povedať.“

Zhodneme sa na tom, že chudobný nie ste?

„Chudobný nie som.“

BURCUJEm ĽUDÍ V AUTOBUSOCH

Na čo upozorňujete ľudí v autobusoch?

„Mesto kúpi autobusy a zistí sa, že praskajú. Ale nie že praská späťák. Praská rám, praská točňa. Toto sa nedeje už ani v rovníkovej Afrike.“

Ako ste sa to dozvedeli?

„Pozrite sa, teraz čítam toho Dana Browna, Inferno. A jeden z hriechov, ktoré sa tam spomínajú, je chamtivosť, pažravosť. Upozorňoval som, že kam sme sa to dostali, keď na prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy je reklama na úžernícke firmy. Táto doprava je platená z verejných zdrojov, tak by mal existovať verejný záujem, že aká reklama tam môže byť. To som namietal, ale dostal som odpoveď, že všetko je v poriadku, nič sa nedeje. No dobre. Ale toto nabudilo ľudí a prišla za mnou delegácia zamestnancov z dopravného podniku. Bavili sme sa o situácii a oni mi medzi rečou spomenuli, že zvárajú autobusy. Pýtam sa: Ako, že zvárate autobusy? No že po večeroch zvárajú. Možno si tí ľudia neuvedomujú rozmer toho, čo povedali. Ale ak si je niekto vedomý toho, že autobusy majú konštrukčné chyby, a napriek tomu jazdia a po nociach sa na nich dozvarujú pomocné konštrukcie, aby sa to nerozpadlo, tak to je všeobecné ohrozenie.“

Čo tým docielite, že to ľuďom poviete?

„Presne na to sa ma dnes pýtali: A čo máme teraz robiť? To je tá bezmocnosť. Problém je, že vedenie dopravného podniku o tom vie, vedenie mesta o tom vie. Prečo sú ticho? Len preto, že im tie autobusy vyrába istá finančná skupina? Lebo to môže? Tie 18-metrové klbáky sa štandardne robia štvordverové. Tá finančná skupina, aby vyhrali každú súťaž, tam dali o jedny dvere navyše. Teraz sa to dáva do podmienok súťaže, vraj 5-dverové majú výhodu, lebo je rýchlejšia a plynulejšia prevádzka. Myslíte si, že známe svetové firmy by tiež nedokázali robiť 5 dverové autobusy? Dokázali. Prečo ich nerobia? Lebo 18-metrová konštrukcia nezvládne tie piate dvere. Preto praská. Existuje firma, ktorá vyrába 5-dverový autobus, ale má 24 metrov, je tam iné rozloženie síl, iné ťažiská. Ide tu o ohrozenie premávky a budem o týchto skutočnostiach informovať aj Európsku komisiu, lebo tu to nikoho nezaujíma.“

VOLIL SOM HZDS, PRIZNÁVAM

Pred pár rokmi ste mali Stranu mladých demokratov. Kritizovali ste vtedy komunálnu politiku, ktorú v Bratislave ovládala pravica a nahrávali ste tým de facto Mečiarovi. Súhlasíte?

„Počas revolúcie a pár rokov po nej existovala Vysokoškolská únia Slovenska, zastupoval som v nej Nitru. Bol som prvý profesionálny vysokoškolský manažér, mal som prvú manažérsku zmluvu, ešte ani nevedeli, ako sa to píše. U nás sa objednávali na návštevu ľudia, ktorí vládli, kým ešte študenti mali moc. Potom ju, samozrejme, stratili. To boli zaujímavé veci. Potom som šiel do súkromné sektoru a vrátil som sa, znova skoro po dekáde, znova s výrazom absolútnej bezmocnosti. Mal som byt v Luxorke a Luxorka sa predala. Samozrejme, čo urobil nový majiteľ Badžgoň, tento ctený, cnostný muž? Povypínal vodu, elektriku. Mal tam sedem bytov. Moja manželka bola vtedy tehotná. Mali sme šťastie, že sme mohli ísť ku svokrovcom. Ale vedľa mňa bývala pani Terézia Neumullerová, ktorá mala vtedy 87 rokov. A ona, chúďa, nemala kam ísť, ona, s prepáčením robila potrebu do igelitovej tašky a potom ju nosila dole, pod Luxorkou bolo vécko. Môžem vám ukázať listy, ktoré sme písali primátorovi, Ďurkovskému. Vypli nám kúrenie. A viete, čo som vtedy urobil? Bol november, zima, Neumullerová, chúďa, sedela v deke. Kľúčová osoba bola pani Krmíčková, robila na odbore majetku. A ja jej hovorím, viete čo, pani Krmíčková, poďte von z kancelárie a ja vám rozbijem okno, aby ste vedeli, aké to je, keď sa vám v novembri nekúri. A rozbil som jej okno. Dali ma do cely, bol som tam 12 hodín. Boli to akty zúfalstva. Čo som mal robiť? Potom som sa rozhodol, že spravíme stranu a budeme na tieto problémy upozorňovať. Lenže vtedy platilo, že ak som proti mestu, som s Mečiarom. Takže áno, ja som sa stal akoby rádoby mečiarovcom, pretože som si dovolil byť v tých časoch proti ľuďom, ktorí nechali Teréziu Neumullerovú - a teraz to poviem - nechali ju umrieť. Išla do nemocnice a po troch dňoch zomrela. A viete, čo bolo najhroznejšie? Moja žena vtedy plakala. Na druhý deň sa všetky veci Neumullerovej váľali vonku pod Luxorkou. Aby si náhodou jej nevesta neprišla na ten byt nárokovať, vyhádzali všetko z bytu von a vymenili zámky. To bola Moskva. To v Moskve údajne tak robili.“

Kto vymenil tie zámky?

„Správca objektu. Ale to tu nikoho nezaujíma. Povedal som, že ja tú tabuľku Terézii Neumullerovej, ktorá umrela kvôli neschopnosti samosprávy, ja ju raz osadím. Bude niekde visieť ako memento pre všetkých ľudí. Terézia Neumullerová je obeť toho, ako to tu prebiehalo.“

Ale sympatizovali ste s Vladimírom Mečiarom?

„Poviem otvorene, bez toho, aby som sa na niečo hral. Som naozaj rád, že vznikla Slovenská republika. A ja som ho aj volil, priznávam.“

Mečiar bol najprv vo VPN. Volili ste potom HZDS?

„Áno, ale mal som okolo 20 rokov. Bol som spokojný s tým, že vznikla Slovenská republika. A vtedy ho volilo 1 200 000 ľudí. Tak som jeden z 1 200 000 ľudí, ktorí ho volili.“

S odstupom času to neľutujete? Prehodnotili ste názor na Mečiara?

„Mečiar je over.“

Ale máte naňho iný názor, ako ste mali vtedy?

„Teraz viem, akých sú ľudia kvalít. A keď počúvate tie príbehy, že kto kde bol, napríklad taký Macuška. To bola hrúza. Ale poviem vám, keby som mal byť v spoločnosti s niekým, s kým je to hrúza, tak robím všetko preto, aby to tak nebolo. Ja sa nepreceňujem, ale keď si definujete cieľ a poviete si, že tento človek je pre politiku zlý, tak to nastavíte tak, aby ste ho v politike eliminovali. A nie mu dali ešte ďalších desať rokov. Tým, že Palko Mečiaraa vytiahol z Elektry, mu dal minimálne ďalšie jedno volebné obdobie.“

Ale váš názor na Mečiara?

„Ja neviem ani. Ku koncu bolo vidieť, že to je zle.“

Zažili sme obdobie mečiarizmu, s ktorým sa spájali nedemokratické praktiky, Slovensko to medzinárodne poškodilo. Nič na to nehovoríte?

„Ja som bol v tom čase v Číne. Ale zle sa proti nemu bránili. Dalo sa urobiť viac. Sú to obludné veci, že niekto tak zneužil moc. To je aj prípad Smeru. Smer nie je až taký dobrý, ako veľa má percent, naberá silu slabosťou opozície. Niekedy je to tak, že dovolíte protivníkovi vyrásť vašou neschopnosťou. To, že Smer má 45 percent, je naša zodpovednosť, to nie je ich úspech. Niekto si povie, že urobím prehratú malú vojnu. Ale sekundárnym dôsledkom prehratej malej vojny je, že posilníte vojakov protivníka.“

Ktoré prehraté vojny máte na mysli?

„Opozícia robí často také boje-neboje.“

Vy nerobíte prehraté vojny?

„Pozor. Ja tomu hovorím, že buď pracujte systémom „svetový mier“, alebo pracujete systémom malých víťazstiev. Poviem príklad, nebudem nikoho menovať. Moji kolegovia vravia, že chcú spravodlivú krajinu. Kto by nechcel? Ale na to vám ľudia neprídu na námestie, možno raz. Druhý raz už sa im nezdá racionálne prísť znova mrznúť. A zároveň posilňujete vedomie rezignácie. Aj venezuelská misska, keď ju zvolia, chce svetový mier. Ale lepšia je stratégia malých víťazstiev. Zfokusujete sa na nejaký cieľ, vyhráte malú vojnu, zapichnete vlajku víťazstva a posilňujete vedomie ľudí, že to má význam.“

Vy ste už nejakú malú vojnu vyhrali?

„Ja si myslím, že hej.“

Čo konkrétne?

„Nechcem sa preceňovať, myslím si, že viackrát, ale to si povieme inokedy. Treba k tomu aj trpezlivosť, nejde to zo dňa na deň, život na Slovensku nie je americký film. To bola napríklad aj chyba protestov goríl. Keby nechceli „svetový mier“, keby neboli zrozpačiteli, že čo vlastne chcú, keby boli jasne definovali, koho chcú odvolať, mohlo to dopadnúť inak. V určitom momente tam bola taká sila, že by všetci zrazili opätky. A to sa pokazilo, ten potenciál sa vymrhal. Bola to obrovská škoda.“

1000 KLIKOV JE OD FICA SLUŠNÝ VÝKON

Vy ste sa rôznym spôsobom pokúšali dostať do politiky, nakoniec sa vám to podarilo. Aká je vaša ďalšia ambícia?

„Môžem vám dať programové tézy našej strany, manifest občana.“

Nepýtam sa na svetový mier. Chceli by ste byť napríklad prezidentom?

„Chcem žiť v krajine, kde najlepší vyhrávajú a tí, čo nevyhrali, to môžu skúsiť znova. Aby ste sa nemuseli narodiť v zlatej kolíske, najlepšie na Hradnom kopci a potom sa už nemuseli starať o nič.“

Teraz v parlamente za vami nikto nestojí, žiadna strana. Ako to chcete docieliť?

„Ja som v tomto pragmatik. Podnikanie je o tom, že vytvoríte nejakú hodnotu, pridáte svoj prínos, a po zaplatení všetkých daní a poplatkov, je zisk váš. A ten buď investujete alebo ho miniete. Politika je o tom, že chcete realizovať svoje predstavy. To je kľúčový moment, musíte vedieť, čo chcete. Potom to musíte predložiť ľuďom. A potom k tomu potrebujete moc.“

Ale vy ju nemáte.

„Moc je nevyhnutný predpoklad, Mao povedal, že moc sa získava hlavňou samopalu, my demokrati získavame moc v parlamentných voľbách.“

Ako ju získate?

„Vytvárame stranu s názvom Občania.“

Koľko percent by mala mať?

„Toľko, aby vedela účinne ovplyvniť dianie v tejto krajine.“

Najviac percent má teraz Smer.

„Silným hráčom môžete byť aj s menšími percentami. Ja ako poslanec robím, čo môžem. Niektorí si to zjednodušujú, spravia brífing vo foyeri parlamentu – mimochodom, za stolíkom, ktorý som tam ja doniesol. Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale ani ten stolík tam nebol. Ten stolík v parlamente je môj.“ (smiech)

Nafackáte ešte niekoho?

„To sú naozaj už krajné situácie. Možno skončíme v inom pomeriavaní síl. Mňa napríklad zaujal výkon premiéra Fica s klikmi. Ale existujú aj lepšie testy o schopnosti muža, napríklad vstupné testy SEAL-u, do bojových jednotiek amerického námorníctva. No treba uznať, že výkon 1000 klikov je slušný. Ja som po zranení, niekedy si však vravím, že by som ten vstupný test urobil. Ale ktovie, či by ho urobil on.“

 Aktualizované 11.9.2013

S ponukou na rozhovor oslovila redakcia Pluska.sk aj poslanca Antona Martvoňa. Reagoval sms správou v nasledovnom znení:

Prepáčte, ale na pána Hlinu budem reagovať už iba v právnej rovine. Po skončení kauzy sám podám tlačové vyhlásenie, nemám totiž predtým záujem vymýšľať si a tárať do vetra, ako pán Hlina. Ďakujem za ponuku na rozhovor. S pozdravom Anton Martvoň

 
Autor: IRIS KOPCSAYOVÁ/Plus JEDEN DEŇ



 
 
Aplikácie 7 plus

 
 
 
Alojz Hlina: Deťom nalejú tvrdé aj u Kaliňáka a Počiatka
IRIS KOPCSAYOVÁ/Plus JEDEN DEŇ