Bezpečnosť na Slovensku: Hrozí nám Paríž alebo Tunis?

09. júna 2015, 11:58
Tip redakcii

Vláda v stredu bude rokovať o bezpečnostnej situácii na Slovensku. Aké hrozby ovplyvňujú našu krajinu a na čo sa máme z hľadiska bezpečnosti pripraviť, prezrádza Správa o bezpečnosti SR za rok 2014.

Slovensko sa riadi bezpečnostnou a obrannou stratégiou z roku 2005.

Slovensko sa riadi bezpečnostnou a obrannou stratégiou z roku 2005.

Autor: MOSR

Globálne bezpečnostné prostredie v tomto roku naďalej ovplyvňujú hrozby, ktoré aj v roku 2014 mali reálne negatívne dopady na bezpečnostnú situáciu v rôznych častiach sveta. Uvádza sa to v Správe o bezpečnosti SR za rok 2014, ktorá je zaradená na stredajšie rokovanie vlády.

„Eskalácia konfliktu na Ukrajine, vzhľadom na jeho charakter, môže mať neželané geopolitické následky a negatívny dopad aj na bezpečnostnú situáciu v SR,“ zdôrazňuje sa v materiáli. Celkovo na margo predchádzajúceho roku materiál konštatuje, že bezpečnosť SR bola zachovaná.

„Na zachovanie bezpečnosti bolo oproti predchádzajúcemu roku potrebné prijať komplexnejší rozsah opatrení, a to najmä v oblastiach zabezpečenia obrany štátu a energetickej a kybernetickej bezpečnosti,“ zdôrazňuje sa v správe. Za základný pilier bezpečnosti SR je označené v správe naše členstvo v Severoatlantickej aliancii.

Hrozba menom Islamský štát

V materiáli sa ďalej konštatuje, že v posledných rokoch sa vytvorila zóna nestability, takmer súvislého územia konfliktov a kríz, ktorá sa začína na západe severnej Afriky a cez Blízky východ, juh strednej časti Ázie a indický subkontinent zasahuje až do juhovýchodnej Ázie. V nej môže dochádzať k eskalácii existujúcich a ku vzniku nových konfliktov a kríz.

V roku 2014 sa nepodarilo výraznejšie oslabiť moc tzv. Islamského štátu a bude nevyhnutné zvýšiť úsilie medzinárodného spoločenstva na elimináciu tejto hrozby, konštatuje správa.

Stará stratégia

Slovensko sa v súčasnosti riadi bezpečnostnou a obrannou stratégiou z roku 2005. Odborníci upozorňujú, že oba tieto dokumenty treba aktualizovať, aby zohľadňovali zmenenú medzinárodnú situáciu. „Slovensko ako jediné z okolitých štátov ešte neprijalo novú bezpečnostnú stratégiu, čo vysiela negatívny signál našim spojencom. Príprava novej stratégie by sa mala začať čo najskôr,“ citoval Tomáša Čižika z Centra pre európske a severoatlantické vzťahy (CENAA) spravodajský portál Aktuálne.sk.

Staré stratégie nepočítajú s viacerými rizikami v regióne, napríklad konflikt na Ukrajine. Susedné štáty na zmenené podmienky už reagovali. Napríklad Česká republika prijala novú stratégiu bezpečnosti v roku 2011 a obrannú o rok neskôr, Poliaci to spravili vlani.

Ohrozuje nás hybridná vojna

Podľa portálu v odborných kruhoch sa čoraz väčšmi hovorí aj o tzv. hybridnej vojne. Ako pred časom konštatoval náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov, v modernej dobe miznú hranice medzi mierom a vojnovým stavom. Vďaka internetu, médiám a sociálnym sieťam informačné útoky dokážu rozložiť sily protivníka tak, že sa nebude vedieť brániť.

„Hybridná vojna vedená Ruskou federáciou už reálne prebieha na Ukrajine. Niektoré jej prvky, najmä informačná vojna a s ňou súvisiaca propaganda, už zasiahli v podstate celú západnú pologuľu vrátane Slovenska,“ upozornil odborník na obranu a bezpečnosť z organizácie Central European Policy Institute (CEPI) Jaroslav Naď. Dodal tiež, že vážnu ekonomickú hrozbu v oblasti priemyselnej špionáže predstavujú Rusko a Čína.

Zázemie pre teroristov

Narastanie rozdielov medzi bohatými a chudobnými sa môže prejaviť zvýšenou nelegálnou migráciou a aktívnou činnosťou militantných extrémistických skupín, varuje ďalej materiál. Čoraz nebezpečnejším bude pôsobenie takých neštátnych aktérov medzinárodnej bezpečnosti, ako sú terorizmus a organizovaný zločin.

„Existujú náznaky, že územie Slovenskej republiky môže byť využívané predovšetkým ako zázemie teroristických skupín pre ich činnosť v zahraničí,“ píše sa v správe.

Negatívne dôsledky

Jedným z vážnych negatívnych dôsledkov aktivít v informačnom priestore je trend spochybňovania funkčnosti bezpečnostného systému SR, rezortu obrany a opodstatnenosti Ozbrojených síl SR. Takéto spochybňovanie má podľa správy potenciál destabilizovať rezort obrany, ako jeden zo základných pilierov bezpečnosti štátu a polarizovať spoločnosť prostredníctvom bezpečnostnej problematiky.

Materiál ďalej pripomína našu zraniteľnosť vychádzajúcu zo závislosti od dovozu surovín, a s tým spojené riziká v oblasti energetickej bezpečnosti. S blížiacim sa predsedníctvom SR v Rade EÚ je možné podľa materiálu očakávať nárast závažnosti útokov na informačno-komunikačné systémy verejnej správy.

 

 
Autor: Pluska.sk/ zy, SITA



 
 
Aplikácie 7 plus

 
 
Bezpečnosť na Slovensku: Hrozí nám Paríž alebo Tunis?
Pluska.sk/ zy
SITA