Čo s nadanými deťmi? Treba zapriahnuť ich mozgové bunky

02. februára 2013, 22:11
Tip redakcii

Čo s dieťaťom, ktoré sa v štyroch rokoch vypytuje, ako vznikol vesmír, pamätá si krkolomné mená dinosaurov a ovláda prvky periodickej tabuľky? Najlepšie by bolo dať ho do školy, v ktorej primerane zamestnajú jeho mozgové bunky a umožnia mu rozvíjať sa. Táto odpoveď je jasná už dve desaťročia aj vďaka Jolane Laznibatovej, riaditeľke Školy pre mimoriadne nadané deti a gymnázia v Bratislave.

Detský potenciál treba správne usmerniť.

Detský potenciál treba správne usmerniť.

Autor: ILUSTRAČNÉ: ČTK

Jazykové či športové školy už dávno vnímame ako samozrejmosť. Vzdelávanie nadaných detí si však svoje miesto na slnku hľadalo dlhšie a zložitejšie. „O túto školu bolo treba bojovať,“ hovorí Jolana Laznibatová, psychologička a priekopníčka vzdelávania talentovanej mládeže. Okrem štvrtého vydania svojej knihy Nadané dieťa pokrstila len nedávno aj svoju novú knihu Nadaný žiak na základnej, strednej a vysokej škole.

Projekt alternatívnej starostlivosti o nadané deti vznikol v roku 1993. Už po piatich rokoch overovania mohla oficiálne vzniknúť na Slovensku prvá škola pre mimoriadne nadané deti. K nej sa o rok neskôr pridružilo aj osemročné gymnázium. Dnes máme na Slovensku sieť 28 škôl, kde sa otvárajú triedy s takýmto zameraním a kde sa pracuje podľa toho istého vzdelávacieho programu - APROGEN.

Deti ako ostatné, ale predsa iné

Ide o školy štátne, keďže nadanie nijako nesúvisí s tým, či sa objaví na dedine, alebo v meste, nesúvisí s majetkovými pomermi rodičov a nezáleží ani na tom, či ide o chlapca alebo dievča. Na zápis dieťaťa do školy stačí, ak jeho nadanie aj potvrdia v centre pedagogicko-psychologického poradenstva.


Autor: foto archív špmndag

„Ide o deti, ktoré už pri vstupe do školy vedia viac než ostatní,“ vysvetľuje psychologička Jolana Laznibatová. Existujú aj teórie, podľa ktorých by sa aj nadané deti mali vzdelávať spoločne s ostatnými. Mnohým vyčleňovanie talentovaných zaváňa elitárstvom.

Ako však tvrdí Laznibatová, nadané deti sa môžu v bežných školách nielen nudiť, ale niekedy aj trpieť: „Sú to deti veľmi aktívne, zvedavé, s veľmi dobrou pamäťou a hlavne, sú to silné osobnosti. Preto sa niekedy môžu javiť ako neposlušné či nevychované. Sú to deti, ktoré majú na veci vlastný názor a nie vždy rešpektujú dospelých či autority.“

Niektoré z týchto detí majú komplikované povahy, iné sa v ničom nelíšia od svojich hravých rovesníkov. V každom prípade však potrebujú špeciálny vzdelávací režim, ktorý ich riadne zamestná. A potrebujú to, čo by malo byť samozrejmé aj inde: Menej dominantný prístup učiteľov, viac diskusie a predovšetkým priateľskú a neformálnu atmosféru. V škole ju umocňuje napríklad fakt, že deti učiteľom tykajú a oslovujú ich krstnými menami.

Príbehy nadaných

Že je to správna cesta, potvrdzujú výsledky, ktoré ŠPMNDaG dosahuje: Najlepšie hodnotenie maturitných skúšok s priemerom 1,23 až 1,45, no predovšetkým úspechy absolventov školy na domácich či zahraničných univerzitách a v prípade tých najstarších už aj v praxi.


Autor: foto archív špmndag

Kniha Nadaný žiak prináša okrem najnovších teoretických poznatkov práve príbehy takýchto detí. Napríklad príbeh Dominika, ktorý ako štvrták odmietal chodiť do „klasickej“ školy a vlani získal striebro na Svetovej chemickej olympiáde vo Washingtone.

Príbeh Jakuba, ktorého v USA prijali na osem univerzít.

Príbeh Mišky, ktorá zvíťazila v česko-slovenskej olympiáde angličtinárov.

Alebo príbehy Mareka či Mateja, ktorí sú mimoriadne úspešní vo svojom štúdiu na univerzitách v Oxforde a Camebridgi. Sú to príbehy, ktoré sa nápadne odlišujú od príbehov priemernosti či podpriemernosti, s ktorými sa stretávame v šoubiznise či v politike.

„Musím sa priznať, že aj keď mám veľmi zlý deň, ak mi odrazu zaklopú na dvere rodičia s dieťaťom, ktoré vie v štyroch rokoch pracovať na počítači, učí sa po japonsky alebo dokáže čítať odborný text, hneď sa mi zlepší nálada a dodá mi to energiu,“ zdôverila sa Jolana Laznibatová. Napokon príbehy nadaných detí a ľudí môžu byť základom úspešného príbehu celej krajiny. Mnohým kompetentným, žiaľ, táto súvislosť ešte nedošla.

 
Autor: Márius Kopcsay/ Plus JEDEN DEŇ



 
 
Aplikácie 7 plus

 
 
 
Čo s nadanými deťmi? Treba zapriahnuť ich mozgové bunky
Márius Kopcsay/ Plus JEDEN DEŇ