Katastrofálny stav zdravotníctva: Pozrite, o koľko dlhšie by sme žili!

28. januára 2016, 00:00
Tip redakcii

Ako je na tom slovenské zdravotníctvo v porovnaní so zvyškom Európy? Odpoveď priniesla správa švédskej inštitúcie Health Consumer Powerhouse (HCP). Podľa nej sme skončili v červenej zóne medzi nie najukážkovejšími krajinami. V čom naše zdravotníctvo prepadlo a, naopak, čo u nás funguje?

Slovensko sa dostalo medzi krajiny s najmenej kvalitnou zdravotnou starostlivosťou.

Slovensko sa dostalo medzi krajiny s najmenej kvalitnou zdravotnou starostlivosťou.

Autor: Shutterstock

Prieskum sa týkal 35 krajín Európy. Slovensko skončilo na 24. mieste. Z celkového počtu 1 000 bodov sme získali iba 653. Správa skúmala 48 faktorov, ktoré zahŕňali napríklad práva pacientov a ich informovanosť, prístup k zdravotnej starostlivosti, čakacie lehoty, služby, výsledky liečby, prevenciu i dostupnosť liekov.

Hubovú polievku Slovensko dostalo napríklad za tzv. stratené roky. Ide o počet rokov, o ktoré by sme mohli žiť dlhšie, keby sme mali lepšiu zdravotnú starostlivosť. Inštitút Health Consumer Powerhouse tvrdí, že za rok 2015 bolo toto číslo až 8 000 rokov na populáciu 100-tisíc obyvateľov. To znamená, že na jedného človeka ide v priemere o 12 rokov, ktoré zo svojho života stratíme.

Inštitútu sa nepáči ani náš nie príliš úspešný boj s ischemickými chorobami srdca, mŕtvicou či to, ako nevychádzame v ústrety pacientom, ktorí potrebujú dialýzu. Kuriózne pre Slovensko je, že naše zdravotníctvo predbehli aj bratia Česi, ktorí obsadili dokonca 13. priečku.

Pred dvoma rokmi sa totiž slovenské zdravotníctvo začalo prepadať, zatiaľ čo kvalita českého, ktoré sme pôvodne predbiehali, stále pekne rastie. Najlepšia zdravotná starostlivosť je pritom podľa nového rebríčka v Holandsku, ktoré je v prvej trojke už od roku 2005. Najhoršie zdravotníctvo má Čierna Hora.

Analytikom sme položili 3 otázky

1. Prečo nás Česi predbehli?
2. Čo si myslíte o tom, že by Slováci žili o 12 rokov dlhšie, ak by sme mali lepšie zdravotníctvo?
3. Aké sú plusy alebo mínusy nášho zdravotníctva?

Tomáš Szalay, analytik Health Policy Institute

1. Máme viac rómskej populácie ako Česi. Tá sa dožíva menej rokov, má sklony k metabolickým ochoreniam a obezite, vyššiu novorodeneckú úmrtnosť. Druhou hypotézou je, že Slováci sú bližšie vo výsledkoch k Maďarom ako k Čechom. Naťahali sme od nich stravovacie a kultúrne návyky. Môže to byť prepojené.

2. Za posledných 12 rokov sme naliali do zdravotníctva veľa peňazí. Možno keby sme boli efektívni ako iné krajiny, tiež by sme žili dlhšie. Táto informácia je lepšie vyjadrenie problémov v zdravotníctve ako napríklad nejaké predražené nákupy.

3. Elektronické zdravotníctvo funguje len v jednej poisťovni. Máme dobrú všeobecnú pediatrickú starostlivosť, vysokú mieru zaočkovanosti. Nemusíme sa hanbiť ani za liekovú politiku.

Ladislav Pásztor, prezident Asociácie súkromných lekárov

1. Pred Českom sme v rebríčku nikdy neboli. Tamojšia úroveň zdravotníctva je spoločnosťou, ktorá robila prieskum, považovaná za vysoký štandard. Česi v úrovni predbehli napríklad aj Veľkú Britániu.

2. Nezáleží len na zdravotnej starostlivosti. Tá predstavuje 25 % v dĺžke života. Je v tom aj životospráva, aktívny spôsob života, fajčenie, obezita, sociálny stres. Musí sa zlepšiť aktívny prístup celej našej spoločnosti.

3. Je konečne čas pre slovenské zdravotníctvo niečo urobiť. Peniaze nestačia.

Dušan Zachar, analytik INEKO

1. a 2. Posledné vlády neurobili reformy, ktoré by viedli k lepšiemu zdravotnému stavu populácie a predlžovaniu jej dožitia v zdraví.

3. Nie je správne pozitívne hodnotenie tvorcov tejto správy pri faktore „priamy prístup k špecialistom (bez nutnosti odporúčania všeob. lekárom)“, čo však už na Slovensku dlhší čas neplatí. Máme veľmi slabé výsledky zdravotnej starostlivosti, aj keď dávame na hlavu viac peňazí ako napríklad u susedov v Česku, ktoré sa spomedzi krajín bývalého východného bloku umiestnilo v rebríčku najvyššie.


 
Autor: Plus JEDEN DEŇ/Veronika Šoltínska, Foto: TASR, archív


 
 
Aplikácie 7 plus