Letecké nešťastie prežil iba Martin: Pri pristávaní doteraz tŕpnem!

19. január 2016, 09:00
aktualizované 19. január 2016, 15:30 Tip redakcii

Šok, hrôza a bolesť, ktorá nikdy neprebolí. Toto všetko zažil v osudný deň Martin Farkaš (37). Po havárii lietadla ostal jediný nažive. V troskách mu zomreli kamaráti a kolegovia. Na toto sa nedá zabudnúť, ale treba sa s tým naučiť žiť. Martin Farkaš nám porozprával, ako to zvláda. Mal to tiež ťažké, veď po havárií sa rozviedol. Už má novú rodinu, ktorá mu je oporou.

Aj v šťastných chvíľach si často  spomenie na mŕtvych kamarátov.

Aj v šťastných chvíľach si často spomenie na mŕtvych kamarátov.

Autor: archív M.F.

Podarilo sa vám na strašné chvíle zabudnúť alebo sa vám vybavujú?

- Na niečo také sa zabudnúť nedá. Snažím sa však myslieť pozitívne a zlé zážitky si nepripomínať. Na kolegov, ktorí pri nehode zahynuli, však myslím často. Mám s nimi veľa pekných spomienok a na tie často spomínam.

Ostali ste v kontakte s rodinami nebohých kamarátov?

- S viacerými v kontakte som. Sú to milé, aj keď smutné stretnutia. Mám pocit, akoby ma niektorí brali ako náhradu za strateného syna či dcéru. Keď chodievam do Hejcov alebo niekde po Slovensku cestujem, samozrejme, že sa zastavím na hroboch kamarátov a zapaľujem sviečky.

Neuvažovali ste po nešťastí o odchode z armády?

- Nie. Po nehode som mal pocit, akoby sa všetci vojaci zomkli, bolo to ako v rodine. Cítil som veľkú podporu. Veľmi mi to pomohlo.

Nebojíte sa lietať?

- Obavy mám, ale nič s tým nenarobím. Pri mojej práci sú letecké presuny nevyhnutnosťou. Lietať lietam, ale radosť mi to teda nerobí. Najviac tŕpnem pri pristávaní.

Pýtajú sa vás ľudia na tragédiu ešte aj dnes? Pamätajú si vás?

- Áno, stáva sa mi to, aj keď o dosť menej často ako v minulosti. Ľuďom sa väčšinou zdám známy, ale nevedia ma presne zaradiť. Ale som rád, publicita mi je predsa len trochu proti srsti.

Chystáte sa na ďalšiu misiu?

- O vyslaní alebo nevyslaní do operácií medzinárodného krízového manažmentu rozhodujú velitelia, resp. služobný úrad. Každý vojak by na takéto niečo mal byť pripravený.

Máte malé dieťa. Nebojíte sa od jeho narodenia viac, nemáte väčšie obavy z lietania aj bojového nasadenia?

- Takto som nad tým nikdy nerozmýšľal. Cítim zodpovednosť za drobca, to je samozrejmé, ale keby všetci vojaci, ktorí majú deti, mali strach z nasadenia, tak by to bolo asi zlé...

Čo hovorí na vaše povolanie vaša manželka - nemá obavy o váš život ona?

- Samozrejme, že obavy má. Často sa zúčastňujem na zahraničných služobných cestách i operáciách, ale to patrí k môjmu povolaniu a vedela, do čoho ide. Snažím sa jej to uľahčovať, dávam jej vždy o sebe vedieť, či po prílete, alebo počas dňa mimo Slovenska.

Uctili si pamiatku obetí

Pamiatku 42 obetí havárie slovenského vojenského lietadla si dnes v maďarskej obci Hejce uctili prezidenti SR a Maďarska Andrej Kiska a János Áder. Najväčšia tragédia v novodobej histórii slovenských ozbrojených síl sa stala pred desiatimi rokmi. Lietadlo AN-26, ktoré viezlo slovenských vojakov z Kosova, havarovalo 19. januára 2006 neďaleko slovensko-maďarských hraníc.

Slovenský prezident v príhovore pripomenul, že slovenskí vojaci, ktorí zahynuli, sa práve vracali domov z úspešnej misie, v ktorej pomáhali chrániť mierový a bezpečný život. "Zišli sme sa tu dnes preto, aby sme povedali, že sme nezabudli a nikdy nezabudneme. Najväčšiu úctu im vzdáme, ak budeme pokračovať v ich misii, budeme sa snažiť o dobré Slovensko a budovať jeho dobré meno doma i v zahraničí," uviedol Kiska.

Prezidenti a ministri obrany oboch krajín položili vence na mieste tragédie na vrchu Borsó, ako aj pri pamätníku v Hejciach, kde sa konal spomienkový akt. Spolu s nimi si obete pripomenuli námestník generálneho tajomníka NATO Patrick Turner, predstavitelia ozbrojených síl a ďalších inštitúcií, rodiny a priatelia obetí i obyvatelia obce. Pamiatku svojich zosnulých kolegov si prišiel uctiť taktiež jediný preživší, kapitán Martin Farkaš, ktorý naďalej slúži ako vojak.

Vojenský špeciál AN-24 so 43 ľuďmi na palube havaroval v lesnom teréne, zhruba 50 kilometrov od košického letiska, kde mal pristáť. O život prišlo 41 slovenských vojakov a jeden civilný zamestnanec rezortu obrany.

Na pamiatku tragickej udalosti stojí od roku 2007 v obci pamätník. Ústredným motívom je bronzová socha padajúcej postavy obkolesená do bronzu zaliatymi šesťmetrovými stromami, ktoré sa zlomili pri páde lietadla.

(TASR)

 
Autor: Plus JEDEN DEŇ/jap

 
 
Aplikácie 7 plus