Motivátor Ivo Toman tvrdí: Normálne je byť neúspešným

14. marca 2015, 11:00
Tip redakcii

„Co je štěstí? Muška jenom zlatá…“ Túto pamätnú vetu z filmu Škola, základ života pozná azda každý. O necelý týždeň, 20. marca, budeme sláviť Medzinárodný deň šťastia, no už dnes sa o šťastí môžete dozvedieť mnoho zaujímavého. Na dnešnej bratislavskej prednáške vám motivátor Ivo Toman (48) povie viac o šťastí a prekvapí viacerými tvrdeniami.

Ivo Toman:  Šťastie sa začína  od príjmu 4 000  eur mesačne.

Ivo Toman: Šťastie sa začína od príjmu 4 000 eur mesačne.

Autor: Archív

Potrebujú ľudia, aby ich niekto motivoval? Sami to nedokážu?
– Určite, preto funguje kráľ. Ľudia vzhliadajú ku kráľom. Preto funguje viera v Boha, chceme veriť niečomu vyššiemu. Sme stádové tvory, hoci sme ľudia. Aj u nás máme elitu a spodinu stáda. Kto to pochopí, ten uspeje.

Kedy ste to pochopili vy?
– Ja som bol odmalička neúspešný. Pre tiky som bol outsiderom. Čo mi zostávalo? Dievčatá ma nechceli, chlapci sa so mnou tiež nechceli kamarátiť, lebo som bol iný. Tak som veľa študoval. Pochopil som to po tridsiatke. Stále sa snažím pochopiť, ako funguje ľudské stádo. Dám vám otázku: Máme stádo gaziel a leoparda, ktorý ide po nich. Aká rýchla musíte byť, aby vás nezožral? Rýchlejšia než…?

… rýchlejšia než posledná gazela!
– Výborne! Väčšina ľudí povie, že rýchlejšia než leopard. A to nie je pravda. Vaším konkurentom totiž nie je leopard, ale iná kolegyňa. Medzi ľuďmi platí, že síce sme kolegovia, no zároveň si ideme po krku. To je výsledok stáda. No nebolo by dobré podraziť inej gazele nohy, aby ste sa nestali korisťou leoparda vy?

Nie je to príliš kruté – podraziť inému nohy pre vlastný záujem?
– Nemusíme druhých rovno podraziť. Stačí opustiť neschopných. Preto sa rozvádzame, prepúšťame ľudí z práce. Kto nedokáže opustiť neschopných, paradoxne žije v nezmyselnom vzťahu, nevybuduje lepšiu firmu, než má konkurencia. V celej histórii ľudstva to bolo tak, že slabší z nás sa stali potravou pre silnejších.

Narodili ste sa so zdravotným postihnutím
– s Tourettovým syndrómom. Poznačilo to vaše správanie? – Zanechalo to vo mne hnev – prečo práve ja? V detstve som cítil krivdu, a to mi zostalo. Ale ja som hnev a agresivitu pretavil do kariéry. Niektorí chlapi si to vybíjajú na deťoch, na manželkách.

Do Bratislavy prichádzate s prednáškou o šťastí. Čo je podľa vás šťastie?
– My Slovania hovoríme, že je to duševný stav, keď sa cítim dobre. Ale šťastie, to sú aj okolnosti. Napríklad, že keď sme cestovali do Bratislavy, nemali sme búračku. To slovo má dva významy. Angličania na to majú dve slová, happy – duševný stav a lucky – ako vonkajšie šťastie.

Vraví sa, že šťastní sú len blázni…
– To my nevieme, lebo nie sme blázni. Sú to rozšírené názory, ktoré nemusia byť správne.

A do akej miery ste šťastný vy?
– Snažím sa byť viac a viac.

Napriek tomu, že sa rozvádzate? Iným radíte a sebe ste nevedeli pomôcť?
– Bolo to najkrajších jedenásť a pol rokov môjho života. Potom sa to začalo kaziť. Teraz sme v tej najhoršej fáze – vojna právnikov o hrnčeky. Chyba je na oboch stranách. Je však pravda, že ja som urobil kariéru a manželka začala cítiť, že už nie je taká obletovaná ako kedysi, keď robila modelku. Pre ňu to muselo byť veľmi ťažké. Cítila, že ja zožnem všetku slávu. Bola v mojom tieni.

Zrejme nie je jednoduché s vami žiť.
– Pravda je, že aj keď som bol doma, nebol som doma. Ráno totiž vstanem, vyčistím si zuby, zájdem do bazéna a idem do práce. A keď pracujem doma, nie som tam duchom. Napísať knižku, pripravovať školenia, to sú stovky hodín samoty. Dokonca nemôžem počúvať ani hudbu, potrebujem úplné ticho. A to je ďalšia vec, ktorá rozvodu nahrala. So mnou sa naozaj nežije jednoducho. Vyrušujem, robím hanbu, vedľa mňa sa nedá zaspávať...

S tým, že trpíte Tourettovým syndrómom, však išla do vzťahu.
– To máte ako v jednom filme, kde sa muž pozerá na spiacu manželku a vidí na stene tieň jej nosa. Tieň je veľmi veľký. A naraz zistí, že ona má veľký nos. Aj my sme začali zisťovať, že ten druhý má veľký nos. Poznamenali ma tiky, ktoré mám. Som zložitá osobnosť. Ale boli to krásne roky a teraz je koniec.

Je vám to ľúto?
– Teraz už nie. Stratil som princeznú, ale viem, že sú tu iné princezné. Už by to nefungovalo. Zistil som, že už s ňou nemôžem byť. Sám seba som presvedčil, samozrejme, egoisticky, neférovo a nespravodlivo, že si ma nezaslúži.

Prečo by ste robili?
– Aby som bol šťastnejší. To je vysvetľovací štýl. Ten vám pomôže alebo, naopak, zničí vaše šťastie. Keby som vás teraz polial kávou, môžem si povedať: Som debil! Alebo si poviem: Je to jej vina, nemala tu sedieť. Paradoxne, to egoistickejšie je pre človeka lepšie.

Je to forma obrany?
– Všetci sa takto bránime. Pri dobrých veciach si optimista povie: to som celý ja a pesimista si povie: to je náhoda. Naopak, optimista si pri zlých veciach povie, že to je náhoda a pesimista: to som celý ja! To je vysvetľovací štýl. Som egoista, ale veď vy ženy máte radšej namyslených mužov ako menej sebavedomých. S tými sa síce porozprávate, ale potom chcete vodcu svorky, ktorý bude chrániť rodinu.

Žije sa optimistom lepšie?
– Negatívne myšlienky sú veľmi silné. Preto potrebujete v priemere tri kladné, aby eliminovali jednu zápornú. Úplne najviac môžeme mať jedenásť kladných myšlienok, čo je 92 percent. Sto percent neexistuje. Aj Kristus, keď šliapol bosou nohou na kameň, asi nebol šťastný. Negatívne myšlienky sú potrebné.

Prečo?
– Keby som ich nemal, tak môžem vykrvácať. Musím predsa cítiť bolesť. Aj tú sociálnu. Negatívne myšlienky musíme mať, aby sme prežili. Optimizmus má aj svoju zákernú stránku. Ľudia hazardujú – teraz vyhrám, majú neviazaný sex – ja sa nenakazím… Optimisti riskujú. Prečo sú havárie? Lebo si povieme – ešte to stihnem, ja ten šmyk nedostanem.

Tvrdíte, že šťastie sa dá kúpiť.
– Do výšky príjmu 70-tisíc amerických dolárov (66,2 tisíca eur) ročne, čo je asi 4- až 5-tisíc eur mesačného príjmu. Je to priama úmera medzi príjmom do domácnosti a šťastím.

To teda veľa ľudí nie je šťastných…
– Pozrite sa, ak máte mesačný príjem 300 eur do rodiny, ste menej šťastná, ako keď máte príjem tisíc eur. Keď budete mať dvetisíc eur, budete šťastnejšia. Najviac manželských hádok je pre peniaze. A tí, ktorí s tým nesúhlasia, sú tí, ktorí peniaze nemajú. Prípadne ešte ezoterici.

Čo tí, ktorí zarábajú viac ako 4 000 eur?
– Od tejto sumy vyššie už šťastie nezávisí od peňazí. Potom už máme úspešných milionárov, ktorí páchajú samovraždy. Je veľa miliardárov, ktorí sú nešťastní. Lenže keď máte peniaze, môžete sa liečiť na dobrých klinikách. Keď máte málo peňazí, jete najlacnejšiu salámu. Ak máte veľa, pečivo vôbec nejete. Veď o múke sa hovorí, že je to biela smrť. Peniaze majú veľký vplyv na zdravie, na šťastie.

A čo taká zlatá stredná cesta?
– Priemer? S tým sú vždy starosti. Priemerne máme my dvaja jeden semenník a jeden prsník. Viete, niekto môže byť spokojný s pár stovkami eur a niekto nebude spokojný nikdy.

Ľudia však chcú byť úspešní!
– Chcú, ale väčšina je neúspešných. Úspech nie je normálny, normálne je byť neúspešný. Zle sa to počúva, ale je to tak.

Kto je Ivo Toman

  • český podnikateľ, zakladateľ medzinárodnej spoločnosti Taxus International
  • autor mnohých motivačných kníh a nahrávok
  • narodil sa s Tourettovým syndrómom, pre čo bol v detstve častým terčom posmeškov
  • napriek postihnutiu vyštudoval Vysokú školu drevársku vo Zvolene v roku 1988
  • vedie motivačné kurzy, školenia v odbore osobného rozvoja

 
Autor: Plus JEDEN DEŇ/MARIKA STUDENIČOVÁ



 
 
Aplikácie 7 plus