Podnikateľ Zoroslav Kollár: Slovenský Indiana Jones?

13. marca 2013, 00:00
Tip redakcii

Zaujímavý koníček. Podnikateľ a milionár Zoroslav Kollár je známy svojou vášňou pre históriu a archeológiu. Po Guatemale a Sýrii sa najnovšie chystá aj so Slovenským archeologickým a historickým inštitútom kopať do Iraku, kde sa nachádzala staroveká Mezopotámia.

Autor: fotomontáž: MAREK KOVÁČIK, profimedia.sk

O celej výprave nám podnikateľ Zoroslav Kollár prezradil viac v rozhovore.

Viete vyčísliť koľko bude stáť tento výskum v Iraku?

Práve teraz sa k tomu robí projekt a ocenenie. Veľa vecí máme nakúpených z  iných výskumov. Celoročné prevádzkové náklady závisia od toho, v akom rozsahu ten výskum budeme robiť. Bavíme sa o sume v státisícoch eur. Presné číslo vám ešte teraz nepoviem.

Prečo práve Irak?

Slovenský archeologický a historický inštitút robí archeologický výskum so  Slobodnou univerzitou v Berlíne štyri roky v severnej Sýrii. Vzhľadom k tomu, že je tam dva roky vojna, nemohli sme v tom výskume pokračovať. Hľadali sme nejakú alternatívu. Zmerali sme sa hlavne na Kurdistán, sever Iraku. Ale ponúkli nám omnoho zaujímavejšiu lokalitu na juhu Iraku. Historicky sa volá Umma.

Považujete to za úspech?

Hovorí sa, že ak robíte archeologický výskum kdekoľvek na svete, je to ako keby ste jazdili na bežnom aute, keď kopete v Egypte, je to ako jazdiť na Mercedese a ten, kto robí archeologický výskum Sumerov, tak to je ako keby jazdil na Rolls Royce. Náš inštitút sa dostal do svetovej ligy. Ale my sme aj pred tým mali významné úspechy.

Museli ste sa nejak špeciálne na túto cestu pripravovať?

Zatiaľ sme tam boli na takej zdvorilostnej návšteve. Žiadna špeciálna príprava nebola potrebná. Samozrejme chlapci z inštitútu sa museli teoreticky pripraviť, aby vedeli o archeologických lokalitách, ktoré nám môžu ponúknuť.

Nebojíte sa ísť na miesto, kde sa len nedávno bojovalo?

Aj po odchode Američanov je to tam trochu nebezpečné. Keď niekam ideme, tak pred nami je jedno auto s policajtmi a guľometným hniezdom a druhé za nami. Čo podľa mňa skôr púta pozornosť. Autá, ktoré sa používajú sú nepriestrelné, pancierové. Povinne musíme mať nepriestrelné vesty, ktoré ale ochránia iba pred strelami z krátkych guľových zbraní. Proti Kalašnikovu to aj tak nepomôže. Ale tá lokalita, kam ideme my, je pokojná. Na ceste tam, je asi najnebezpečnejší transfer cez Bagdad.

Máte nejaký archeologický sen, možno nájsť poklad?

Výsledky archeológov sa nehodnotia podľa toho, či nájdu alebo nenájdu zlatý poklad. Ale pre popularizáciu archeológie je dôležité, keď sa nájde niečo, čo je zaujímavé aj pre laika. To sú väčšinou hrobky, ktorých súčasťou bývajú aj zlaté poklady. My robíme serióznu archeológiu, ale keby sme našli zlatý poklad, tak to zaujme širšiu nielen odbornú verejnosť.

Existuje šanca, že taký poklad nájdete aj v Iraku?

Vzhľadom k tomu, že tam bolo jedno z najvýznamnejších sumerských miest, kde ešte nebol robený systematický výskum, tak predpokladáme, že tam bude nekropola, kde budú aj kráľovských hrobky. Existuje dosť veľká šanca, že tam nájdeme niečo tohto typu. Možno hrobovú výbavu, kde sa budú nachádzať aj zlaté predmety.

Archeológia pôsobí na mnoho ľudí ako dobrodružstvo. Pozriete si rád filmy s touto tematikou? Napríklad Indiana Jones?

Videl som všetky tri diely. Sú to trošku také novodobé rozprávky, ale určite je to zaujímavé. Archeológia sa vďaka takýmto filmom dosť spopularizovala.

Prečo ste sa rozhodli podporovať práve archeológiu? Určite je to nákladný koníček.

Vždy som mal rád históriu. Niekto míňa peniaze na nákupy značkových šiat či drahé dovolenky a ja míňam peniaze na toto. Výsledok je určite trvalejší a hodnotnejší ako míňanie na nejaké nezmyselnosti.

Pred pár rokmi ste zrekonštruovali kaštieľ v Tonkovciach. Chystáte nejaký podobný projekt?

Historickú pamiatku neplánujem rekonštruovať. Čo sa týka archeologického výskumu, tak robíme ho aj na Slovensku pri Budmericiach.

Archeologický projekt v Iraku

Možno prestížnejší ako Egypt. Tak sa niektorí odborníci vyjadrujú o archeologickom výskume v Iraku. Slovenský archeologický a historický inštitút (SAHI) bude pracovať v lokalite Umma – Tell Jokha.

Miesto by mohlo byť pamätníkom sumerských dejín. „Ideme objavovať hlavné mesto jedného štátu. Tak ako boli grécke mestské štáty, tak boli aj sumerské mestské štáty. Tie mali síce iný charakter na základe panovníkov a vrstvy kňazov, ale očakávame, že tam nájdeme rôzne písomné informácie od tabuliek možno až po základy zikkuratu,“ povedal vedúci prípravného tímu Drahoslav Hulínek zo SAHI. Výskum by sa mal začať už túto jeseň.

 
Autor: Plus JEDEN DEŇ/Silvia Láslopová


 
 
Aplikácie 7 plus