Riaditeľka hospicu Mária Jasenková: Naše deti si smrť nepýtajú!

17. februára 2014, 00:00
Tip redakcii

Majú smrteľne choré deti právo požiadať lekára, aby im vzal život? Belgický parlament minulý štvrtok rozhodol, že áno, a to dokonca bez ohľadu na vek malých pacientov. Čo na to vraví Mária Jasenková, riaditeľka Detského hospicu Plamienok v Bratislave?

Mária Jasenková: „O smrti deťom neklameme,“ hovorí riaditeľka hospicu.

Mária Jasenková: „O smrti deťom neklameme,“ hovorí riaditeľka hospicu.

Autor: Plus JEDEN DEŇ/Viera Mašlejová

Belgicko sa stalo ďalšou krajinou, v ktorej o eutanáziu môžu požiadať aj deti. Mária Jasenková, riaditeľka Detského hospicu Plamienok v Bratislave, má na asistované usmrtenie detí iný názor.

Súhlasíte s tým, aby si mohlo dieťa pri nesmiernom utrpení vypýtať smrť?
– V paliatívnej starostlivosti, teda v starostlivosti o umierajúcich pacientov, pracujem už 18 rokov. Od roku 2002, odkedy funguje Plamienok, sme liečili a sprevádzali 160 detí. No nikdy som sa nestretla s tým, že by sa utrpenie dieťaťa nedalo zmierniť na znesiteľnú úroveň. Nezažila som ani situáciu, žeby nejaké dieťa povedalo, že chce odísť z tohto sveta. A ani som nemala rodičov, ktorí by požiadali o skorší odchod ich ťažko chorej ratolesti zo sveta.

Čo si teda myslíte o belgickom zákone, ktorý schválil eutanáziu u detí? Takýto zákon už majú Holanďania, ale tam je vekový limit 12 rokov.
– Vôbec netreba riešiť vekový limit. Treba hľadať možnosti, aby dieťa nemuselo požiadať o eutanáziu. Musíme hľadať spôsoby, ako čo najviac pomôcť umierajúcemu dieťaťu, aby netrpelo alebo aby jeho utrpenie bolo preň znesiteľné.

Čo je podľa vás najdôležitejšie, pokiaľ ide o etickú podstatu eutanázie?
– Najdôležitejšia je odpoveď na otázku, či máme právo skracovať život deťom. Myslím si, že nie. Viem si však predstaviť, že niektorí ľudia budú mať celkom iný názor. Súvisí to aj s rôznym pohľadom na svet.

Od akého veku dokážu deti vnímať smrť?
– Je to od 6. až 8. roku. Vtedy už vedia, že smrť je konečná, že sa už nedá po nej vrátiť na tento svet a že sa týka aj ich samých. Musím ešte podotknúť, že choré deti v tomto smere dospievajú skôr.

Hovoríte so svojimi malými pacientmi o smrti? Pýtajú sa vás priamo, či zomrú?
– Áno, máme aj také deti, čo sa nás to priamo opýtajú. Nikdy im neklameme. Odpovedáme napríklad takto: Je mi to ľúto, cítim to podobne, ale až budeš chcieť, budeme s tebou. Čo de facto znamená, že mu takto ohľaduplne povieme áno.

Nie je to trochu kruté voči tým deťom? Nerozplačú sa, keď im o nadchádzajúcej smrti takto, hoci ohľaduplne, poviete?
– Áno, niektoré sa rozplačú, ale plač nie je škodlivý. Viete, keď už dieťa položí túto citlivú otázku, tak čaká priamu, pravdivú odpoveď. Deti však v takýchto prípadoch skôr ako na seba myslia na rodičov, súrodencov. Boja sa, čo bude s nimi, keď tu už nebudú. No aj v tomto vieme dieťaťu pomôcť.

Ako?
– Pri našom hospici funguje zároveň Poradenské centrum pre rodičov, ktorí prišli o svoje deti, a tiež pre súrodencov, ktorí stratili brata, sestru. Obrátilo sa na nás už okolo 60 dospelých a 40 detí. S rodičmi robíme psychoterapeutické rozhovory, súrodencom pomáhame tvorivými hrami. Deti napríklad stavajú domček a samých seba premietnu do postavičiek v tomto dome. Takto cez postavu povedia, čo ich trápi. Povedia: tento panáčik je smutný, pretože mu zomrel braček. Cez tretiu osobu vlastne hovoria o sebe.

Ako pomáha detský hospic

Zariadenie zabezpečuje starostlivosť pre smrteľne choré dieťa. Dieťa však nie je umiestnené v hospici, ale je doma.
■ Hospic poskytne priamo do rodiny kompletné vybavenie na jeho opateru.
■ Rodina dostane zadarmo set liekov na zmiernenie bolesti a iných ťažkostí, striekačky, injekcie, obväzy, katétre, ale aj prístroje – odsávačku, kyslíkový prístroj, matrac proti preležaninám, inhalátor na lieky.
■ Pracovníci hospicu poučia rodičov, ako a kedy podávať lieky, ako používať prístroje. Rodičom tiež povedia, čo robiť v kríze.
■ V hospici je 24-hodinová služba lekára a sestry, ktorí môžu prísť do rodiny, ak rodičia zavolajú. Inak chodia lekári do rodiny raz týždenne na návštevu.

Reakcie čitateľov z webu a cez e-mail

Marcus:
Mrzí ma, že skostnatené názory obmedzujú vôľu žiť/nežiť iného človeka, ktorý je nevyliečiteľne chorý. Veď ten človek sa už trápi.
Janka z Prievidze:
Ľudia nemajú dostatok informácií o živote, smrti, chorobách... medicína je v plienkach... Pre moje svedomie je eutanázia neprípustná. Je to zabíjanie, čo je v rozpore so životom a my sme život.
Andula:
Nedokázala by som takéto niečo, lebo človek musí stále veriť, že príde záchrana, veď stále sa niečo nové skúma, overuje.
Eva:
Osobne som videla zomierať svoju susedu na rakovinu a v posledných mesiacoch svojho života mala veľmi veľké bolesti. Smrť bola vykúpením z toho veľkého utrpenia. Keď sa matka nemôže pozerať na trápenie svojho dieťaťa a usúdi, že nechce, aby jej dieťa trpelo, súhlasím.
dalila:
Je ťažké jednoznačne odpovedať, lebo nevieme, akú intenzitu bolesti pacient môže mať... tú silu bolesti každý pociťuje inak... nechcela by som rozhodovať o ukončení života nikoho...
Marián, Košice:
Žiaden človek, ani poslanec a už vôbec nie lekár nemá právo zabiť iného človeka.
Mgr.Jana Šimanská:
Veľmi ma zarmútila diskusia o živote či smrti chorých detí. Ich sa niekto spýtal? Nebuďte falošne ohľaduplní a choďte do nemocníc, spýtajte sa tých detičiek, či chcú zomrieť. Ak to niekto chce, sú to možno ich blízki, ktorí ľutujú sami seba a nedokážu sa pozerať na toľké utrpenie. Ľudia, majte zdravý rozum!

Čo si o eutanázii detí myslíte vy?

Formulár otázok a odpovedí

 

Zuzana 20.02.2014 13:42
Je treba si uvedomiť, že za dieťa sa považuje osoba do dovŕšenia velku plnoletosti - teda aj 15,16,17 ročný jedinec, ktorý už v žiadom inom, ako právnom ohľade dieťa nie je. Sama som matkou 15 ročného syna - je to samostatne uvažujúca osobnosť, s vlastnými názormi, vôľou postojmi, napriek tomu, že nie je spôsobilý na právne úkony. Eutanázia je dlhý proces - pozorovala som je j zavedenie v praxi v Holandsku, počas môjho života tam, sledovala som diskusie aj názory verejnosti v tlači. Samozrejme - vtedy sa týkala dospelých. Týkala sa ľudí, ktorí už nevládali bojovať s bolesťou a utrpení a pre ktorých bola podľa ich názoru smrť vykúpením. Neskôr som racovala som v ústave pre postihnuté deti. Tieto deti trpeli - nielen bolesťami - rovnako ich trpeli ich rodičia. Choroba a bolesť zocelili tieto deti a naučili ch vnímať život a smrť - s ktorou boli neustále konfrontované inak. Je možné, že ak by sa pre ne stal život neúnosný, vedeli by o ňom triezvo rozhodnúť - a ich rodiny by ich vedeli pochopiť. Pri rozhodnutí o eutanázii u detí nejde vždy - ako si mnohí predstavia v záchvate hystérie - o malé deti, miminká. Napriek tomu, že ani týmto deťom nemôže byť upreté právo na dôstojný život podľa ich predstáv. Tu je to však viac o vplyve a rozhodnutí rodičov. No nie každý chce zotrvať žiť za každú cenu. A mal by mať právo o tom či a ako dôstojne bude žiť rozhodnúť. Na margo vyjadrenia Konferencie biskupov - škoda, že sa podobné názory neuplatňovali v praxi rovnako radikálne, keď vraždili ľudí pre podozrenie z exorcizmu, kacírstva, či obcovania s diablom...
 
miroslava richter 16.02.2014 16:18
ako moze dieta rozhodnut, ze je nevyliecitelne chore, dost mozne, ze zajtra sa najde liek, ktory mu pomoze, ako sa k tomu postavia rodicia, kde je ich nadej,prilis vela otazok, na ktore nikdy nenajdem odpoved, poznam ludi,ktori maju nevyliecitelne chore deti a su to ich vsetko. Pre mna je eutanazia ako trest smrti, s tym rozdielom, ze deti, alebo aj dospeli nikdy nikomu zle nic neurobili
 
Marcus 15.02.2014 20:50
Zial Slovensko je tak dogmaticke, ze tieto témy su pre širokú verejnosť sféra sci-fi. Mrzí ma, ze tak skostnatene názory obmedzujú vôľu žiť/nežiť ineho človeka, ktory je nevyliečiteľne chorý. Ved ten človek sa uz trápi. Začínam mat pocit, ze ti co su proti eutanázii sa tešia z trápenia smrtelne chorých a buchaju sa do hrude, ze život je posvätný. Ved vy si žite svoj život, ale neobmedzujte iných.
 
Mgr. Jana Šimanská 16.02.2014 16:18
Veľmi ma zarmútila diskusia o živote, či smrti chorých detí. Ich sa niekto spýtal? Nebuďte falošne ohľaduplní a choďte do nemocníc, spýtajte sa tých detičiek, či chcú zomrieť. Ak to niekto chce, sú to možno ich blízki, ktorí ľutujú sami seba a nedokážu sa pozerať na toľké utrpenie. Koľko ľudí sa už uzdravilo, na veľké prekvapenie všetkých. Ľudia, majte zdravý rozum.
 
Janka z Prievidze 15.02.2014 18:59
Clovek este nie je dostatocne mudry na to, aby vedel o takychto veciach spravne rozhodnut...ludia nemaju dostatok informacii o zivote, smrti, chorobach..atd..medicina je v plienkach..aj v case inkvizicie si ludia mysleli, ze zabijanie bosoriek je prospesne.. ako ludia sa musime riadit moralkou a etikou..pre moje svedomie je eutanazia nepripustna - je to zabijanie, co je v rozpore so zitovom a my sme zivot..
 
Andula 15.02.2014 18:58
Nedokázala by som takéto niečo,lebo človek musí stále veriť,že príde záchrana veď stále sa niečo nové skúma ,overuje.
 
Eva 15.02.2014 20:48
Ťažko posudzovať, či áno alebo nie., hlavne keď to človek nezažil. Ja osobne som videla zomierať svoju susedu na rakovinu a v posledných mesiacoch svojho života mala veľmi veľké bolesti. Ku koncu už bola fyzicky aj psychycky úplne vyčerpaná a neskutočne ubolená. Smrť bola vykúpením z toho veľkého utrpenia. Pokiaľ by človek bol pri zmysloch a sám by sa tak rozhodol. Súhlasilm. Keď sa matka nemôže pozerať na trápenie svojho dieťaťa a usúdi, že nechce, aby jej dieťa trpelo. Pretože pre matku je najstrašnejšie v jej živote, prežiť svoje dieťa. Súhlasim.
 
inž.šano šarovský,67,5r,BA-DNVes,cloživot.disident,exredaktor,šéf Koncipkoru 15.02.2014 18:58
V SR nezastretým pohľadom,jasnou triezvou selskou mysľou,nenechajúc sa úskokmibtj hlavne iba náznakmi nachytať na lep debilom volavkám,samým cudzím a iným iba špekulantom,každý je škodoradostný,vo veľa veciach slabšie je na tom a vyložené kraviny mne dporučje vrátane načo sa tráp,obes sa,beztak iba zomrieme,typické reči senilných svokier,...v.SR pozorujem ako nelekár=nedoktor vystačiac si s čajíčkovovodovým másters titulom tj asi úrovne importovaného po rev.1989 Mgr.resp.to ste ako starší typ zachádzajúceho inž.že sa tu deje DISTANÁZIA. Obidve ako eutanázia aj distanázia sú lekármi (ak nie inými tvojimi rivalmi a pidrzaníkmi)robená vražda.
 
dalila 14.02.2014 22:38
...je ťažké jednoznačne odpovedať, lebo nevieme,akú intenzitu bolesti,ten ktorý pacient môže mať...vieme iba to,že pri niektorých diagnózach sú tie bolesti veľké...lenže tú silu bolesti,každý pociťuje inak...nechcela by som rozhodovať o ukončení života nikoho...
 
Eva Kertysova 14.02.2014 22:39
Vsetko je to len o setreni penazi na nespravnom mieste ,zivote bez Boha a rozhodovani o vsetkom ,ako by bol clovek panom neba i zeme.
 
ema j 14.02.2014 22:39
Fakt si myslíte,že jediné utrpenie je bolesť? Čo tak obrovské psychické utrpenie u imobilných pacientov.Chceli by ste žiť,ak si nepoutierate ani svoj zadok?
 
Marián Košice 14.02.2014 22:39
Žiaden človek, ani poslanec a už vôbec nie lekár nemá právo zabiť iného človeka
 
Nájdených 12 záznamov.

 
Autor: Plus JEDEN DEŇ/Viera Mašlejová



 
 
Aplikácie 7 plus

 
 
 
Riaditeľka hospicu Mária Jasenková: Naše deti si smrť nepýtajú!
Plus JEDEN DEŇ/Viera Mašlejová