Šéf diplomacie Lajčák zhodnotil uplynulý rok: Žiadna kauza tu nie je

02. januára 2017, 14:14
Tip redakcii

Slovensko odovzdalo začiatkom roka predsedníctvo v Rade Európskej únie (EÚ) Malte. Na otázky o tom, či sa Slovensku podarilo naplniť predsednícke priority, o obvineniach poslanca Miroslava Beblavého, brexite, o poste generálneho tajomníka a predsedu Valného zhromaždenia OSN a o tom, čo možno očakávať od nového roka 2017 odpovedal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák.

V prípade údajne predraženého predsedníctva je Lajčák pripravený vyvodiť dôsledky, ak sa ukáže, že chyba sa urobila u nich.

V prípade údajne predraženého predsedníctva je Lajčák pripravený vyvodiť dôsledky, ak sa ukáže, že chyba sa urobila u nich.

Autor: Martin Domok

Malta prevzala 1. januára od nás predsedníctvo v Rade EÚ. Ako hodnotíte to slovenské?

Na naše predsedníctvo sa môžeme pozrieť s pocitom spokojnosti a zadosťučinenia. Nehovorím to na základe nejakých subjektívnych hodnotení, ale na základe ohlasov, ktoré dostávame na každom kroku predovšetkým v zahraničí. Bolo bezchybné z organizačného a protokolárneho hľadiska, vysoko profesionálne a dobre sme si počínali aj politicky - to je hodnotenie nestranných pozorovateľov. Slovensko dokázalo, že je čestným sprostredkovateľom, že naozaj sme sa snažili posunúť európsku agendu dopredu všade tam, kde sa vieme dohodnúť. Myslím si, že priority sme nastavili dobre a ani dnes by sme na nich nič nemenili. Oceňuje sa to, že sme pôsobili ako naozajstní Európania, že sme boli dobre pripravení a že sme boli veľmi profesionálni. Slovensku to veľmi pomohlo, prestíž nás ako krajiny, prestíž našich diplomatov, predovšetkým v kruhoch EÚ, inštitúcií a tých, ktorí sledujú európsku politiku, vrátane médií, šla výrazne hore a navyše sme získali obrovské skúsenosti do budúcna.

 

Skúste nám však priblížiť, čo predsedníctvo dokázalo.

Predsedníctvo predstavuje desiatky rokovaní na ministerskej úrovni a stovky rokovaní na expertnej úrovni, ktoré viedli naši predstavitelia, ďalej ministerské rady, vystúpenia alebo hearingy v Európskom parlamente (EP), všetko je to skúška ohňom. Ale zároveň chcem povedať aj to, že sme mali viac ako 300 podujatí po celom svete zhruba v 35 krajinách a rovnako tak, že sme prostredníctvom našej dotačnej schémy a záštity predsedníctva podporili zhruba 300 podujatí po celom Slovensku. Som rád, že sa do predsedníctva zapojili naozaj všetky kraje. Mali sme ambíciu, aby to bolo celonárodné vlastníctvo, aby si celý štát bol toho vedomý. Aspoň čiastočne sa nám to podarilo naplniť. Bola to úžasná skúsenosť, nepodcenili sme nič, štyri roky sme sa poctivo pripravovali a môžem povedať, že tá príprava sa vydarila.

Už na začiatku predsedníctva premiér Robert Fico deklaroval, že jednou z priorít je priblíženie predsedníctva k občanom. Čo reálne Slovensko urobilo pre nich?

 

Najviditeľnejším výsledkom predsedníctva, ktorý prekonal aj samotných šesť mesiacov, je bratislavský summit a bratislavský proces, ten bol o občanoch. Bol o tom, či dokážeme ponúknuť novú víziu EÚ pre našich občanov. Debata ukázala, že lídri vo formáte 27 bez Veľkej Británie si uvedomujú, že musíme hovoriť o bezpečnosti, o zamestnanosti, že musíme riešiť otázky migrácie, že musíme lepšie komunikovať s našimi občanmi. A ten proces žije a bude žiť ďalej. 

 

A niečo, čo by mohli Slováci pocítiť v bežnom živote?

Našich občanov sa určite týka to, že sme urobili výrazný posun k odstráneniu roamingu, už je vlastne rozhodnuté, že žiadny roaming sa už na území EÚ nebude uplatňovať. Ďalej tzv. geografický blocking, to znamená, že vo virtuálnom priestore nebola voľná sloboda pohybu dát, niektoré služby si nemôžete objednať zo Slovenska, ale môžete si ich objednať napríklad z Rakúska. Aj v tejto oblasti sme prakticky prispeli k tomu, že tieto obmedzenia sa zrušia. Ale vyjednali sme aj rozpočet na budúci rok, ktorý bude flexibilný a je zvýšený práve v oblastiach, ktoré sú dôležité pre našich občanov, ako je podpora zamestnanosti a hospodárskeho rastu. Takto by som mohol pokračovať, tie témy sú veľmi konkrétne a ľudia pocítia ich pozitívny efekt. 

Faktom je, že hodnotenie predsedníctva z hľadiska administratívy je pozitívne, avšak kritika zaznieva v oblasti migrácie. Napríklad europoslanec Ivan Štefanec považuje túto oblasť za zlyhanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka. K názoru, že v tejto oblasti sa nepodarili očakávané pokroky sa priklonili viacerí.

Zásadným spôsobom sa nestotožňujem s takýmto hodnotením a myslím si, že to je trochu diagnóza, že keď som opozičný poslanec, tak môj stranícky záujem je dôležitejší ako záujem štátu. Migračná téma je ťažká, zložitá a náročná. Jednoznačným úspechom nášho predsedníctva je, že 6. októbra začala fungovať Európska pohraničná a pobrežná stráž. Dnes je tam 1500 ľudí, dôstojníkov pripravených na dodatočné nasadenie. Je to jeden z dôležitých elementov ochrany vonkajších hraníc. Rozbehli sme tému, ktorú sme označili ako efektívna solidarita. To znamená udržateľnejšiu a funkčnejšiu alternatívu oproti tomu, čo sa nám Únia snažila nanútiť minulý rok - mechanické prerozdeľovanie migrantov na základe kvót, o ktorom sme od začiatku hovorili, že to nie je správne a nie je to ani funkčné. Prišli sme s konceptom, ktorý hovorí po prvé, že je to spoločný problém a všetci sa musíme podieľať na jeho riešení, ale po druhé, urobme to tak, aby každá krajina prispela spôsobom, ktorý je pre ňu najefektívnejší. Hovoriť o zlyhaní je buď zarážajúca nevedomosť, alebo hrubé zavádzanie. Naši partneri hodnotia naozaj vysoko aj to, že v oblasti migrácie, kde naša pozícia bola iná než vo viacerých iných krajinách  EÚ, sme zohrávali konštruktívnu úlohu čestného sprostredkovateľa.

EÚ je v súčasnosti v kríze, resp. prekonáva viacero kríz, akým spôsobom by sa mali riešiť?

V prvom rade s rozvahou a spoločným úsilím celej Únie, všetkých jej členov. Uvediem príklad - britské hlasovanie pred začiatkom nášho predsedníctva mohlo spôsobiť efekt, že by sme všetky naše prípravy mohli odhodiť do koša. Ale postavili sme sa tomu čelom, navrhli sme stretnutie lídrov 27 mimo Bruselu, v našom hlavnom meste, a to je veľmi vysoko kvitované.

Nemyslíte si, že v súvislosti s okrúhlym výročím Rímskych zmlúv v marci 2017 sa nastolí i otázka otvárania zmlúv v rámci EÚ?

V Bratislave sme naštartovali bratislavský proces, ktorý by mal vyvrcholiť v marci v Ríme pri príležitosti osláv podpisu 60. výročia Rímskych dohôd. Zmyslom celého toho je naozaj ponúknuť novú Úniu – lepšiu a bližšiu k občanovi. V Bratislave sa načrtla vízia a kým prídeme do Ríma, bude ešte medzitým zastávka vo Valette na Malte. Kým prídeme do Ríma, mali by sme z tej vízie urobiť konkrétne opatrenia. V súčasnosti nie je vhodný čas na otváranie zmlúv a aj krajiny, ktoré to nevylučujú alebo pripúšťajú – ako napríklad Poľsko - tiež hovoria, že nie teraz. Dostali by sme sa do úplne inej diskusie. To, čo chceme a potrebujeme urobiť, sa dá urobiť aj bez otvárania zmlúv. A myslím si, že otvorenie zmlúv by zase znamenalo inštitucionálnu debatu, ktorej by občania teraz nerozumeli. To je presný opak toho, čo Únia a naši občania potrebujú. Očakávame, že EÚ v Ríme predstaví konkrétne politiky, ktoré budú zamerané na riešenie problémov, ktorými žijú naši občania, a to je strata pocitu bezpečia, ekonomického blahobytu a istoty ich zamestnania, kredibilné riešenie otázky migrácie a, samozrejme, ďaleko lepšia komunikácia medzi európskymi inštitúciami a európskymi občanmi.

O demokratickom deficite sa už hovorí veľmi dlho. Myslíte si, že sa nám prostredníctvom predsedníctva podarilo priblížiť EÚ k občanovi?

 

Bol to jeden z leitmotívov nášho predsedníctva, to znamená občan na prvom mieste a EÚ pre občanov. Snažili sme sa hovoriť jazykom zrozumiteľným pre občanov, snažili sme sa vysvetľovať, že to, čo robíme, sa týka našich občanov, že to nie je nejaké akademické cvičenie v Európskom parlamente alebo v bruselských inštitúciách. Zdôrazňovali sme na všetkých fórach, že pokiaľ nemáme za sebou podporu občanov, tak vlastne to, čo robíme, nerobíme dobre. Osobne verím tomu, že za tých šesť mesiacov sme Úniu priblížili občanom.

Predsedníctvo poznačila i kauza. Obe strany už k nej vyjadrili svoj názor. Začiatkom decembra sa na ministerstve uskutočnil poslanecký prieskum, poslanci si vyžiadali dokumenty, za ktoré nezaradený poslanec Národnej rady SR Miroslav Beblavý kritizoval vaše ministerstvo, keďže ste ich podľa neho všetky nedoručili.

V prvom rade, tu nie je žiadna kauza. Sú tu pochybnosti, ktoré vyslovila v blogu bývalá zamestnankyňa. To, že sa to nafúklo spôsobom prekračujúcim všetky hranice zdravého rozumu, mňa osobne veľmi sklamalo a zarmútilo. Hlavne, ak to bol zámer, tak sa podaril, prekryť všetko to dobré, čo sa počas predsedníctva podarilo urobiť. A ako keby celé naše predsedníctvo bolo len o jednom blogu alebo o subjektívnom pocite bývalej pracovníčky. Ja som od začiatku hovoril, že nikomu nezáleží na čistom vysvedčení nášho predsedníctva, na transparentnosti všetkých procesov viac ako mne. Ale na to, sú v tomto štáte inštitúcie. O tom, či sa niekto dopustil nejakého prešľapu a, nedajbože, porušenia zákonov predsa nerozhodujú ani sociálne siete, ani médiá. O tom rozhodujú inštitúcie a my sme tie inštitúcie požiadali, aby konali. A tie inštitúcie konajú. Chcel by som vyzvať všetkých, aby sa zdržali týchto ťažkých slov, aby sa nám tu inžinieri alebo ľudia bez právnického vzdelania nevyjadrovali na odborné právnické témy pred kamerami, pretože právnické debaty patria právnikom a nemala by sa na nich stavať politická kampaň. Určite sa po novom roku k tejto téme vrátime, pretože, ako som povedal, ja s vysvedčením predsedníctva pred občanov predstúpim. A ak sa urobila chyba na našej strane, vyvodím dôsledky, ak sa neurobila chyba, budem sa pýtať ja.

Teda stojíte si za tým, že všetky dokumenty, ktoré ste mali odovzdať, ste aj odovzdali a poslanec Beblavý vaše ministerstvo obviňuje neprávom?

Všetko to, čo ako štátna inštitúcia, ktorá môže konať v medziach zákona, teda toho, čo nám zákon dovoľoval, sme odovzdali. 

Pokračovanie na ďalšej strane

 
Predchádzajúca strana 1 / 2 Nasledujúca strana


 
 
Aplikácie 7 plus