Šéf diplomacie Lajčák zhodnotil uplynulý rok: Žiadna kauza tu nie je

02. januára 2017, 14:14
Tip redakcii

Slovensko odovzdalo začiatkom roka predsedníctvo v Rade Európskej únie (EÚ) Malte. Na otázky o tom, či sa Slovensku podarilo naplniť predsednícke priority, o obvineniach poslanca Miroslava Beblavého, brexite, o poste generálneho tajomníka a predsedu Valného zhromaždenia OSN a o tom, čo možno očakávať od nového roka 2017 odpovedal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák.

V prípade údajne predraženého predsedníctva je Lajčák pripravený vyvodiť dôsledky, ak sa ukáže, že chyba sa urobila u nich.

V prípade údajne predraženého predsedníctva je Lajčák pripravený vyvodiť dôsledky, ak sa ukáže, že chyba sa urobila u nich.

Autor: Martin Domok

Tento rok ste kandidovali na post generálneho tajomníka OSN, ako ste prijali výsledky voľby? Nie je vám ľúto, že ste sa ním nakoniec nestali?

Nie je mi to ľúto, pretože v živote je nakoniec vždy všetko tak, ako má byť. Pre mňa to bola úžasná skúsenosť, vynikajúca možnosť zviditeľniť Slovensko aj v takých častiach našej planéty, kde sa o nás veľa nevie. Cítim a dostávam spätnú väzbu, ako veľmi to pomohlo prestíži Slovenska a renomé slovenskej diplomacie. Skončiť na prvom mieste našej regionálnej skupiny, o ktorej sa od začiatku hovorilo, že by mala obsadiť túto pozíciu, naozaj nie je dôvod, aby bol človek rozčarovaný, práve naopak. To, že bola objednávka nakoniec iným smerom, ako sa od začiatku hovorilo, teda, že Východoeurópan, alebo žena, alebo optimálne oboje, to už je rozhodnutie, ktoré my nevieme ovplyvniť. Keď sa však na to pozerám spätne, tak to bola jednoznačne pozitívna skúsenosť a som rád, že som bol toho účastníkom. 

Momentálne vás čaká iný post v OSN, post predsedu Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov. Čo bude táto vaša nová funkcia obsahovať?

Predseda Valného zhromaždenia je protokolárne najvyššia funkcia v celej hierarchii OSN, čiže protokolárne je nad generálnym tajomníkom OSN. Je to funkcia, ktorá sa vykonáva po obdobie jedného roka od septembra do septembra, funkcia, pri ktorej sa princíp rotácie regionálnych skupín dodržiava veľmi striktne. V OSN je päť regionálnych skupín, my patríme do tzv. východoeurópskej skupiny, teda každý piaty rok máme ako skupina právo obsadiť túto pozíciu. Obrazne povedané, keďže je v OSN 193 krajín, možnosť obsadiť túto funkciu máte raz za 193 rokov. Nielen Slovenská republika, ale ani Československo nikdy túto pozíciu predsedu Valného zhromaždenia neobsadili. Bude to pre nás úplne prvá skúsenosť. My sme prejavili záujem o obsadenie tejto pozície v roku 2003 a v tejto chvíli som vlastne jediným a schváleným kandidátom východoeurópskej regionálnej skupiny. 

A teda čo bude náplňou vášho nového postu?

 

Dalo by sa to prirovnať tak trochu k pozícii predsedu parlamentu s tým, že namiesto poslancov máte predstaviteľov všetkých členských krajín OSN, ktorých je 193. Valné zhromaždenie je orgán OSN, ktorý má najviac členov. Úlohou predsedu je viesť zasadnutia, prichádzať s témami, organizovať tematické debaty, riešiť problémy a eventuálne pokiaľ je Bezpečnostná rada OSN zablokovaná, tak preniesť aj rokovania Bezpečnostnej rady do Valného zhromaždenia OSN. Ako jeden z vrcholných predstaviteľov zastupuje OSN na podujatiach po celom svete.

Túto funkciu budete vykonávať popri ministerskej. Dá sa to vôbec skĺbiť?

 

Keby sa to nedalo skĺbiť, tak by sme do toho v tejto kompozícii nešli. Ja som o tom hovoril aj s predsedom vlády aj s prezidentom a obaja ma požiadali, aby som sa tejto funkcie ujal. Pretože faktom je, že túto pozíciu by mala zastávať medzinárodne uznávaná a rešpektovaná osobnosť. Skĺbiť sa to dá v tom, že pracovný nápor spojený s výkonom funkcie predsedu Valného zhromaždenia nie je rovnomerne rozložený počas celého roka. Sú obdobia, ktoré sú vypäté - najmä keď prebieha Valné zhromaždenie alebo pred koncom roka. Naopak sú obdobia, keď je v New Yorku viac voľného času. Dnes žijeme v dobe internetu, mailovej komunikácie, čo uľahčuje komunikáciu. Aj v tomto roku som strávil určite viac ako pol roka na cestách v zahraničí a ministerstvo som efektívne riadil práve vďaka komunikačným technológiám. Do septembra si nastavím mechanizmy tak, aby ministerstvo v žiadnom prípade neutrpelo, lebo to je prvá vec, ktorú by som nechcel. Bude to náročnejšie pre mňa, ale mám skúsený tím profesionálov, dvoch štátnych tajomníkov, takže nemám žiadne pochybnosti o tom, že sa to zvládne. Nie som ani prvý a zďaleka ani posledný minister zahraničných vecí, ktorý túto funkciu vykonával popri funkcii ministra.

Vy ste sa aj predtým, ako ste sa stali ministrom zahraničných vecí, angažovali v zahraničí predovšetkým v európskej politike, teraz sa tam svojím spôsobom opäť vraciate. Keď sa vám ukončí funkcia ministra, chcete zotrvať v domácej politike, alebo vás viac láka tá zahraničná?

Veľakrát som už povedal, že sa cítim v prvom rade diplomatom a že ma zahraničná politika napĺňa. Politikom som preto, lebo ako minister, nemôžem byť mimo politiky, ale naďalej je mojou prioritou a srdcovou záležitosťou zahraničná politika. Zároveň som povedal aj to, že slúžiť svojej vlasti, pracovať pre Slovensko je pre mňa veľká česť a veľké vyznamenanie a keď som dostal takúto ponuku, tak som ju vždy prijal a na tomto stanovisku sa nič v tejto chvíli nemení. Mám svoju prácu, ktorú si vážim a ktorú vykonávam rád, to znamená súčasnú prácu ministra zahraničných vecí.

Veľkou témou budúceho roka bude aj brexit. Myslíte si, že je ešte zvrátiteľný? Napríklad Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike sa vyjadril, že by bol rád, ak by sa ešte zvrátil.

V tejto chvíli platí to, že premiérka Mayová oznámila, že najneskôr v marci budúceho roka článok 50 Lisabonskej zmluvy bude oficiálne aktivovaný. Všetko ostatné sú dohady. Oficiálne vyhlásenie premiérky Veľkej Británie je jasné. Znamená, že proces rokovaní sa rozbehne. A preto je aj prirodzené, že štáty vo formáte 27 sa musia na tie rokovania pripravovať. Na tom nie je nič protibritské, to bolo ich rozhodnutie, že odchádzajú. Tak, ako sa oni pripravujú, tak sa musíme pripraviť aj my. Je logické, že veci, ktoré sa týkajú rokovania s Britániou a vývoja EÚ po jej odchode, musia prebiehať vo formáte 27. Tam nevidím dôvod, aby to ktokoľvek nejako spochybňoval alebo sa znepokojoval. Proces bude mimoriadne náročný, hlavný vyjednávač Michel Barnier má pocit, že začneme v marci 2017 a do októbra 2018 by sme mali dokončiť rokovania, aby zostalo ešte zhruba pol roka na ratifikáciu dohôd. To bude znamenať naozaj každodennú, doslova veľmi intenzívnu prácu. Ale ešte raz, vôľu britských občanov, aj keď neradi, musíme brať na vedomie a musíme ju rešpektovať. Do nejakých špekulácií sa teraz nechcem púšťať, ale jeden bod chcem zdôrazniť, a to je potreba jednoty európskej 27. Vieme, že Únia často hovorí viac než jedným hlasom, a že sú členské krajiny a lídri, ktorí sa radi vymedzujú voči pozícii EÚ napriek tomu, že sú súčasťou tej pozície. V danom prípade by to bolo veľmi nešťastné a veľmi škodlivé pre EÚ.

Nezdá sa vám, že sa pozícia Vyšehradskej štvorky (V4) v poslednom čase v rámci EÚ akoby posilnila?

V4 má svoje meno, renomé, náš hlas je počuť a všade tam, kde máme rovnakú pozíciu, nás to robí individuálne ďaleko silnejšími. V4, to sú krajiny, ktoré majú za sebou úspešnú transformáciu, prišli do EÚ ako sebavedomí členovia, ani jeden z problémov, ktorým EÚ čelí nevznikol v krajinách V4. Nespôsobili sme ani jednu z kríz, ktorými EÚ prechádza, to znamená, nie sme v pozícii, aby sme sa potrebovali niekde ospravedlňovať. Sme dôslednými zástancami politiky rozširovania EÚ, pretože sme presvedčení, že tak, ako perspektíva členstva pomohla našim spoločnostiam, tak pomôže aj krajinám západného Balkánu. Zároveň sú aj veci, kde máme odlišné názory. Napríklad, pokiaľ ide o sankcie voči Rusku, hlasujeme rovnako, ale vo vyjadreniach jednotlivých lídrov je cítiť odlišnosti. Vo všeobecnosti postoj k EÚ je niekde pozitívnejší, niekde kritickejší, ale vravím, netreba z toho robiť žiadnu drámu, je to normálne. V4 sa prejavila výrazne v súvislosti s migráciou, a aj sme si za to schytali minulý rok svoje, ale vývoj dáva stále viac za pravdu nám a potvrdzuje, že argumenty, ktoré sme uvádzali minulý rok, jednoducho ich život potvrdil vrátane toho, že schéma mechanického prerozdeľovania nie je životaschopná, nefunguje, a to už je 15 mesiacov z dvojročného obdobia, na ktoré bola stanovená. V4 je veľmi cenný nástroj pre každú z vlád a pomáha nám naozaj aj v tom, aby ten náš národný hlas bolo počuť silnejšie.

Čo očakávate od roku 2017, možno aj z hľadiska EÚ? Na čo by sme sa mali pripraviť, ktoré témy budú hlavné?

Ako ukázali i udalosti nedávnych dní a týždňov v Berlíne či v Ankare, rok 2017 nebude ľahší rok. Téma bezpečnosti, boja proti terorizmu bude jedna z prominentných tém. Téma migrácie je stále prítomná, musíme jej nejakým spôsobom čeliť. Nastúpi nová americká administratíva, je tu veľa očakávaní a signálov, ale po 20. januári to bude realita. Bude potrebné si s ňou nastaviť vzťahy, rozbehnú sa rokovania s Britániou o odchode, čo je opäť dôvod, aby EÚ bola jednotná a aby ukázala, že má spoločnú víziu. Vonkajšie prostredie, v ktorom žijeme a v ktorom sa nachádzame, v ktorom pôsobíme, je čoraz zložitejšie. A preto by som si prial, aby sme si to naše vnútorné prostredie nerobili zložitejším, než je nevyhnutné, pretože žijeme v demokratickom štáte. Demokracia má len dve alternatívy, a to je diktatúra alebo anarchia. A ja si myslím, že by sme si mali viac vážiť demokratické princípy, vďaka ktorým existujeme a vďaka ktorým prekvitajú demokratické inštitúcie. Aby sme mohli byť v zložitom medzinárodnom prostredí ako štát úspešní, je potrebné, aby sme boli doma jednotnejší.  

 
Autor: TASR
Predchádzajúca strana 2 / 2 Nasledujúca strana


 
 
Aplikácie 7 plus

 
 
 
Šéf diplomacie Lajčák zhodnotil uplynulý rok: Žiadna kauza tu nie je
TASR