Meníme sa pre vás k lepšiemu povedzte nám svoj názor Prejdite na novú verziu Plusky
 

Skutočný príbeh: Chorý Jozef Zaťko pomáha už druhej žene vychovávať jej deti

07. apríl 2013, 06:00

Jozefovi Zaťkovi (55) poškodila detská obrna telo, ale nie charakter. Tam, kde iní muži končia, on len začína. Už druhej žene pomáha vychovávať jej deti.

Skutočný príbeh: Chorý Jozef Zaťko pomáha už druhej žene vychovávať jej deti

Uja Joja objavila najstaršia Kristínka. Foto: MICHAL ŠEBEŇA

Jozef Zaťko odchoval v neďalekých Bánovciach nad Bebravou niekoľko generácií leteckých modelárov. Krúžok pre nich vedie od svojich devätnástich rokov.

A vďačí mu aj za svoje dve osudové ženy. Najprv si ho totiž obľúbili ich deti, ktoré učil zostrojiť lietadlá.

S prvou partnerkou ho zoznámil chlapček, ktorý k nemu chodil na krúžok. Mal ešte troch bratov a sestru.

Vedúci z modelárskeho krúžku sa stal ich otčimom asi na pätnásť rokov. Keď sa mu vzťah s ich mamou rozpadol, boli už dospelí. Dva či tri roky bol sám a potom si našiel ďalšiu partnerku. Zase osamelú mamičku, tentoraz s tromi deťmi.

Ako baletky

Vo dverách nás už vítajú šesťročné dvojičky Lívia a Martinka. Na špičkách, ako baletky, poskakujú po chodbe.

Chvíľu mám dojem, že tancujú, ale to im priehlavky nôh napla choroba. Nemôžu ich vystrieť, a tak sa premiestňujú piruetami. Narodili sa predčasne v siedmom mesiaci tehotenstva a pôrod bol komplikovaný.

Jeho dôsledkom je mozgová obrna. Ubrala im síce na pohyblivosti nôh, ale ako ich počúvam, je jasné, že im páli výborne.

Lívia rozpráva rýchlosťou športového komentátora v dramatických momentoch zápasu, Martinka pokojnejšie, ale aj jej vety majú hlavu a pätu.

„To je ujo Jojo, mamina, Kika, Martinka a ja. Nám dvom som zabudla nakresliť nožičky – vysvetľuje, prečo im chýbajú chodidlá.“

Martinka sa túli k ujovi Jojovi, tak ho volajú, druhá predvádza, ako sa hádže ultraľahké lietadielko, ktoré vyrobil. Potom z detskej izby prinesie dve hovoriace bábiky v perinkách a odrapoce televíznu reklamu, ktorá ich propaguje, aj s názvom výrobcu. Smejeme sa.

Našla mame priateľa

Už prichádza Kristínka. To ona uja Joja objavila. Ako sa vlastne dievča dostalo do modelárskeho krúžku?

„Zavolala ju tam kamarátka, nech sa len pozrie, čo robia a napokon sa jej tam zapáčilo. Neviem, či viac lietadlá alebo Jožo. Stále mi ho doma ospevovala, tak som sa naňho išla pozrieť. A ani neviem ako, za chvíľu som s ním už lepila lietadlá aj ja,“ smeje sa Ivana (32), mama troch dievčat.

Kristínke sa dnes už lietadlá lepiť nechce, ale celkom úspešne s nimi súťaží.

V krajskom kole pretekov malých modelárov skončila tretia. Keď sa pýtam Jozefa, ako sa dali s Ivanou dokopy, má najprv rovnakú odpoveď: „Ani neviem.“

No potom predsa len začiatok ich spoločného príbehu osvetlí.

„Ivana s dvojičkami bývali v podnájme v jednoizbovom byte a Kristínka u babky. Povedal som im, že takto sa žiť nedá, a začal som im zháňať väčší byt. Napokon sme sa doň nasťahovali všetci spolu,“ približuje.

Vidno, že dievčatá ho majú rady – mladšie sa po ňom vešajú ako opice a Kristínka mu sedí kolenách.

Nemeditujem, ale riešim

Jozef Zaťko sa narodil zdravý, detská obrna ho postihla v troch rokoch.

„Vtedy sa proti nej ešte neočkovalo. Posielali ma z liečenia na liečenie, z operácie na operáciu, no bezvýsledne. Pripadal som si ako pokusný králik. Našťastie, rodičia ma brali ako zdravého, nedostával som žiadne úľavy.“

Vyštudoval strednú ekonomickú školu a niekoľko rokov viedol vlastnú firmu na spracovanie železa. Lenže mal smolu. Práve keď splatil lízing za stroj a tešil sa, že konečne začne zarábať aj na seba, stratil hlavného odberateľa a firma mu skrachovala.

„Občas ešte niečo predám, ale už to nie je, čo bývalo, tak sa živím aj výrobou na diaľku riadených lietadiel.“

Vyzvedám, prečo sa púšťa do takých komplikovaných vzťahov. Uživiť niekoľkočlennú rodinu je fuška, keď sa k tomu pridajú deti so zdravotnými problémami, je o starosti viac.

Mnohí muži to nezvládnu, dajú sa na alkohol alebo na hazard, od rodiny utečú.

„Sám neviem. Možno preto, že aj ja som z veľkej rodiny, boli sme traja súrodenci. No a nad problémami veľa nemeditujem, ale snažím sa ich riešiť.“

Priveľa

„Mama umýva riad a my ho utierame alebo odkladáme,“ zapája sa Lívia, aby bolo jasné, že aj ony vedia riešiť problémy.

„Dobre, že ste tu neboli, keď som pohádzala z postele všetky plyšáky. Potom mi ich mama kázala upratať,“ prezrádza o sebe.

Ivanin prvý partner, s ktorým má Kristínku, umrel a s druhým sa rozišli približne v čase, keď mali dvojčatá dva roky.

Z Košíc sa presťahovala za mamou do Bánoviec nad Bebravou a tam pred dvomi rokmi stretla Jozefa. Priznáva, že toho už na ňu samu bolo priveľa, navyše sa pridali problémy s platničkou.

Jednu operáciu absolvovala pol roka pred druhým tehotenstvom, ďalšia ju ešte čaká. Podľa lekárov je na päťdesiat percent práceschopná, no necíti sa na to. Kríva a podchvíľou si musí sadnúť.

Veľa sa však nenasedí, dvojičky bude mať doma pre zdravotné postihnutie do septembra, kým nenastúpia do školy.

Potom by sa chcela dať zdravotne do poriadku, aby s nimi mohla absolvovať operáciu, pri ktorej im natiahnu šľachy. Vraví sa, že po daždi vyjde slnko. Dúfajme, že to tak bude aj v príbehu Jozefa a Ivany.

Autor: ŠARM/Galina Lišháková
Poslať e-mailom