Slovenka Lucia priniesla deťom na Blízky Východ radosť a hru

11. augusta 2014, 08:00
Tip redakcii

Chrabré poslanie, ktoré je viac ako obdivuhodné. Bratislavská psychologička Lucia Klim (31) sa minulý rok pridala k skupine dobrovoľníkov monitorovať situáciu v Palestíne. Navštívila utečenecké tábory, školy a dediny a s miestnymi viedla neraz emotívne rozhovory. Potom, čo v nej prerástla túžba Palestíne pomôcť, sa rozhodla, že deťom vráti úsmev na tvár.

Anjel: Lucka  sa pred rokmi  pridala k  dobrovoľníkom,  aby pomohla  Palestíne.

Anjel: Lucka sa pred rokmi pridala k dobrovoľníkom, aby pomohla Palestíne.

Autor: Lucia Klim

Ako ste prišli na nápad, pomáhať deťom v Palestíne?
Do Palestíny ma pritiahla zvedavosť a túžba “vidieť na vlastné oči”. O situácii som nemala vlastne žiadne vedomosti, ale tým že mi do života prišla možnosť tam ísť, rozhodla som sa prekonať akýsi vnútorný strach. Po pár týždňoch v Palestíne, stretnutiach s vrúcnymi a pohostinnými ľudmi som si túto krajinu zamilovala. V rámci skupiny pozorovateľov sme navštívili rôzne utečenecké tábory, školy a dediny, viedli nespočetne veľa rozhovorov s miestnym obyvateľstvom.

Vypočula som si mnoho šokujúcich životných príbehov, musím sa priznať, že som aj mnohokrát plakala a stále viac vo mne narastala túžba nejako reálnejšie pomôcť, využiť a uplatniť svoje psychologické vzdelanie. Často krát som sa pýtala: “Ako je toto vôbec možné?” Títo ľudia zažili toľko neprávosti, žijú vo večnom napätí a strachu, trpia traumami a rôznymi neurologickými problémami. Najcitlivejšie na tento stav samozrejme reagujú deti, ktoré aby sa ubránili ťažkým traumatizujúcim podmienkam, v ktorých musia vyrastať, strácajú už v najmladšom veku detskú nevinnosť.

Každé z nich zažilo nejakú tragickú situáciu, odlúčenie alebo stratu, že nejaký rodinný prislušník, otec, mama, brat, boli neprávom odsúdení a väznení alebo zranení dokonca aj to, že už nie je medzi nimi. Pre Palestínčanov je rodina na prvom mieste.To, ako si deti vážia svojich rodičov, ako sa o seba starajú, som už dávno inde nevidela.

Začala som sa intenzívnejšie vzdelávať v situácii detí v Palestíne. Vďaka rozhovorom s ľuďmi a čítaním rôznych štúdií som zistila, že deťom na tomto území jednoznačne chýbajú voľnočasové aktivity a o relaxačných aktivitách ani nehovoriac. Jedného dňa v dedinke Bilín, som si na ulici skúšala nové triky s hula hoopom vrámci vlastného odreagovania sa. Obkolesil ma hlúčik nadšených detí, ktoré ma sprvu iba pozorovali a tlieskali. Veľmi ich to zaujalo a chceli to tiež vyskúšať. Toto bol teda môj úplne prvý workshop v Palestíne. Keď som videla toľkú radosť a tie úsmevy na tvárach týchto detí, vtedy mi to napadlo: “Prinesiem im hru a radosť prostredníctvom hry s hula hoopom.

Tento projekt ste nazvali HoopRelief. Koľko sa mu už venujete a čo všetko ste museli preň obetovať?
Projektu sa venujem tri roky. Je to celé taký prirodzený vývin. Život ma k nemu viedol a necítim, že by som niečo ‘obetovala’. Projektom Hooprelief žijem a prispôsobujem mu všetko, lebo ma baví a cítim ho ako moju súčasnú misiu. Získala som toho v podstate veľmi veľa. Projekt sa stal mojím hobby, prácou, uspokojením, radosťou, inšpiráciou a motiváciou.

Ako sa pozeráte na ozbrojený konflikt medzi Izraelom a Palestínou?
Násilie páchané na civilistoch z oboch strán je poľutovania- a odsúdeniahodné. Obávam sa, že kým sa neodstráni príčina kolotoču násilia, budeme svedkami jeho pokračovania. Tou príčinou je izraelská okupácia Palestíny. Tá ničí životy Palestínčanov každý deň už 47 rokov. Búra im domy, vyháňa ich z ich zeme. To všetko je sprevádzané neustálym násilím zo strany Izraelských vojakov a osadníkov. Ľudia neustále počujú o raketách Hamasu, ale mali by vedieť aj o tomto. Jediným riešením je ukončenie tejto okupácie a uzavretie mierovej dohody medzi Izraelom a Palestínou ako rovnocennými štátmi. Alebo udelenie občianstva všetkým palestínskym obyvateľom okupovaných území a vytvorenie jedného spoločného demokratického štátu, v ktorom by Židia a Palestínčania mali rovnaké práva.

Určite vás toto poslanie napĺňa… Spomeniete si na najsilnejší zážitok počas práce s tamojšími deťmi?
Pri mojej prvej návšteve som bola veľmi citlivá na akúkoľvek neprávosť, ktorej som bola svedkom. Pri mojej druhej návšteve sa moja psychika akoby nevedomky emocionálne obrnila. Stále však bolo mnoho situácií, ktoré som preciťovala veľmi intenzívne. Jednou z takých nepríjemných situácii bolo, keď izraelskí vojaci začali hádzať dymovnice blízko ihriska, kde prebiehal náš workshop. Deti sa zhlúkli okolo múrika a sledovali, čo sa deje. Uvedomila som si, že ja mám vlastne väčší strach než oni, keď ma začali ubezpečovať, že vojaci o chvíľu odídu a my môžme určite pokračovať v hre. Zažila som vlastne situáciu, ktorá je pre tieto deti normálna. Áno, toto sú podmienky v ktorých tieto deti vyrastajú a sú na ne zvyknuté.

Je to smutné, ale pre tieto deti je to každodenná realita, ktorá ich oberá o detstvo. Silné pozitívne zážitky som zažívala každým workshopom, keď som videla, ako sa deti tešia a aké sú šikovné. Veľmi ma tešilo, keď som získala záujem aj chlapcov, ktorí boli označení za tých najagresívnejších. Navštevovali každý náš workshop a namiesto mrzutých tvári som videla úsmevy. Rodičia mi rozprávali ako intenzívne "hula hoopujú" aj vo voľnom čase a ako im to pomáha odreagovať sa.

Ako presne pomáha hra "hula hoop" tamojším deťom? Ako ste na to vôbec prišli, že to odbúrava stres?
Hula hoop je nástroj, ktorý používam na otvorenie sa pohybu, tancu, kreativite. Slúži na  objavovanie vlastného potenciálu, relaxáciu, uvoľnenie psychického napätia, človek sa s ním môže dostať do meditatívneho stavu a hlavne je to zábava a hra. Na mojich cestách som spoznala hula hoopovú komunitu, vypočula som si príbehy mnohých ľudí, ktorým hula hoop pomohol dostať sa z depresie a dokonca aj traumy. Stretla som sa s inštruktorkami hula hoopu pre deti z Austrálie a Ameriky, ktoré mi ďalej predali svoje poznatky a podporovali ma v zrealizovaní projektu HoopRelief. Začala som sa takisto viac venovať body-psychoterapii a terapii tancom. Študovala som literatúru o terapii hrou a jej účinkoch na detskú psychiku.

Moje workshopy sú rozdelené do troch oblastí: Príprava vlastného hula hoopu a jeho dekorovanie. Hry s hula hoopom na rozvíjanie jemnej a hrubej motoriky, kooperácie, tímovej práce, schopnosti podeliť sa. Dôraz sa kladie na ocenenie úsilia a snahy. A ako tretie sú tanečné workshopy na otváranie sa tancu a pohybu.

Ako trávite voľné chvíle v Palestíne? V akom meste sa presne zdržiavate?
Voľné chvíle? Ani neviem, či také sú. Ak nie sme na workshopoch, tak som buď na internete a snažím sa sprostredkovať, ako pokračujeme v projekte naším sledovateľom, alebo som na návšteve u rodín detí. V Palestíne platí pravidlo “nikdy nie si sám”.

Moje najobľúbenejšie mesto je Náblus, kde sme žili jeden mesiac. Tým, že sme nemali veľa peňazí na celé tri mesiace fungovania projektu, zháňali sme čo najvýhodnejšie ubytovanie. Do cesty nám prišiel jeden pán z čajovne v strede mesta Náblus, ktorý sa dozvedel o našej misii a zadarmo nás ubytoval v prázdnom dome pri mešite zo 6 storočia n.l..

Tu akoby sa zastavil čas. Pod domom mal pekáreň, kde denno denne od 4 ráno piekol čajové pečivo. Počas tohto mesiaca sme vo voľnom čase opravovali steny krásneho starobylého domu. Niekedy sme bývali u rodín v dedinkách, kde sme mali pravidelné workshopy. A asi mesiac sme boli ubytovaní u nášho veľmi dobrého kamaráta Karama v Bir Zeit, ktorého sme spoznali v dedinke Nabi Saleh kam sme chodievali pravidelne za deckami.

Ako získavate prostriedky na financovanie vašej práce v Palestíne a ako vám môžu ľudia pomôcť?
Všetky peniažky, ktoré našetrím venujem na svoj projekt HoopRelief. Tým, že tým projektom žijem, tak sa o neho musím starať. Minulý rok za pomoci skvelých ľudí, ktorých nadchla moja myšlienka, sme spustili crowdfundingovú kampaň na internete, prostredníctvom ktorej mohli ľudia prispieť.

Bolo to veľa sedenia za počítačom a oslovovania potencionálnych prispievateľov. Chcela som však, aby sa do projektu zapojili úplne bežní ľudia a hula hoopová komunita. Tento rok robíme hlavne benefičné akcie. HoopRelief je svojpomocný projekt, ku ktorému sa pridávajú ľudia so svojimi nápadmi. Vymysleli sme vegánsky burger Fake TOURkey, organizujeme tombolu, hula hoopové workshopy a zozbierané peniažky z akcií použijeme na pripravovanú cestu do Palestíny v októbri tohto roka, a Afriky, Ugandy v roku 2015. Touto cestou by som veľmi rada poďakovala všetkým, ktorí sa do projektu zapojili a venovali mu svoj čas, energiu alebo finančnú podporu.

Ako môžete prispieť projektu HoopRelief?
Ľudia môžu prispieť prostredníctvom stránky hooprelief.org a sledovať cestu týchto chrabrých odvážlivcov na FB - HoopRelief. Ak chcete aj pomôcť aj vy, môžete poslať finančný príspevok na toto číslo účtu: 520700-4203839242/8360.

 
Autor: Plus JEDEN DEŇ/DOMINIKA KASSOVÁ



 
 
Aplikácie 7 plus