Migranti v Grécku spínajú ruky smerom k Bruselu: Pustite nás ďalej!

08. marca 2016, 08:00
Tip redakcii

Oči tisícok utečencov a migrantov, ktorí uviazli na grécko-macedónskej hranici, sa upierajú na Brusel. Lídri Európskej únie tam totiž začali s Tureckom rokovať o riešení utečeneckej krízy. Redaktorka týždenníka Plus 7 DNÍ sa na vlastné oči presvedčila, v akých zúfalých podmienkach žijú pred ostnatým plotom.

Utečenci sa tlačia v dlhom rade pred registračnou búdkou polície.

Utečenci sa tlačia v dlhom rade pred registračnou búdkou polície.

Autor: Jana Čavojská

Život gréckej dediny Idomeni na hraniciach s Macedónskom obrátili utečenci naruby. Predavačky v obchodíku s potravinami a drogériou sa nezastavia. Podobne to vyzerá v kaviarni, kde začali piecť kurčatá, vyprážať hranolčeky a inštalovali voľnú wifi. Nápisy na šípkach ku kaviarni a búdke Western Union sú aj v arabčine.

Do tábora prichádzajú na autách predavači ovocia, zeleniny a chleba, svoje búdky si pristavili aj prevádzkovatelia fastfoodov. Tí, ktorí si nemôžu dovoliť nákupy, sú odkázaní na dlhé rady pred výdajňami jedla od mimovládnych organizácií. „Jedlo nie je problém. Problém je, že sme tu uviazli a nik netuší, na ako dlho,“ hovorí Samer Mersal (40) z Damašku.


Stan s anglickým nápisom: Otvorte hranice!
Foto: Jana Čavojská

Zo Sýrie ušiel aj so synom Mohamedom (9). Manželku a dve mladšie deti nechal doma. „Cesta je príliš nebezpečná. Aj Mohamedovi som povedal: Ak chceš, zostaň doma s mamou. Bude to tvrdé dobrodružstvo. Rozhodol sa odísť so mnou. Pre mužov je to v Damašku nebezpečnejšie ako pre ženy. Pred pol rokom zmizol môj brat, nič o ňom nevieme. Takéto únosy sú u nás na dennom poriadku,“ tvrdí Samer.

Veľké biele stany v tábore už dávno nestačia. Prichádzajúce rodiny si so sebou vlečú vlastné stany a deky. Ľudia zvláčajú z okolia haluze a suché stromy, aby si mohli rozložiť ohne. V okolí sa hromadia odpadky. Správa tábora robí, čo môže, ale mobilné toalety nestíha čistiť. Pitná voda tečie na niekoľkých miestach, ľudia si tam aj perú a umývajú riad.

Najväčšia tlačenica je pred bránou do Macedónska. Tá je väčšinou zatvorená. Pri dobrej vôli ju otvoria na pár minút denne a pustia niekoľko desiatok ľudí zo Sýrie a z Iraku. Musia mať doklady a potvrdenia o registrácii v Grécku. Ostatní v zúfalstve čakajú pred ostnatým plotom.


Mladí muži, tak ako Samer, čakajú pri žiletkovom plote, ktorý ich oddeľuje od ďalšej cesty do Európy.
Foto: Jana Čavojská

Pred registračnými búdkami sa tlačia ďalšie davy ľudí. „Pozri, nesprávne mi napísali meno jedného z detí. Čo s tým mám teraz robiť?“ bezradne sa ma pýta jedna zo žien a ukazuje papier so správnym dátumom 19. februára, ale s menom, ktoré nekorešponduje s dokladmi. Neviem jej poradiť. Grécki policajti v takýchto prípadoch posielajú ľudí naspäť na ostrov, kde sa po priplávaní do Grécka zaregistrovali prvýkrát, aby im tam dali papiere do poriadku.

Samozrejme, taká cesta nie je zadarmo. „Platil som stále a každému. Minul som už 4-tisíc eur. Plavba cez more ma stála 1 600 a môjho syna Mohameda 800 eur,“ pokračuje Samer. Je trpezlivý. „Som tu, mám papiere v poriadku a číslo na prechod hranice. Pokojne čakám a verím, že na mňa príde rad. Verím v láskavosť Európanov. A že Európa nedopustí, aby sme tu zostali v takýchto zúfalých podmienkach,“ hovorí muž, ktorý v Idomeni čaká už desiaty deň.

 
Autor: PLUS 7 DNÍ/Jana Čavojská


 
 
Aplikácie 7 plus