Nekonečná vojna: O čo v spore medzi Arabmi a Židmi vlastne ide?

01. december 2012, 06:00

Pred týždňom sa v pásme Gazy opäť schyľovalo k vojne medzi Izraelom a Palestínou. Situáciu zachránil Egypt, ktorý sprostredkoval prímerie.

Nekonečná vojna: O čo v spore medzi Arabmi a Židmi vlastne ide?

Pred týždňom sa v pásme Gazy opäť schyľovalo k vojne medzi Izraelom a Palestínou. Situáciu zachránil Egypt, ktorý sprostredkoval prímerie. Foto: Profimedia.sk

Spor trvá už storočia. Dôvody, prečo sa tieto národy navzájom napádali, sú rôzne. Dnes môžeme tvrdiť, že ide najmä o spor o územie a sféru vplyvu budúceho štátu Palestíny a boj o suverenitu na tomto území.

Do bojov na život a na smrť vstupujú aj rasové dôvody, boj o vodné zdroje, pôdu a status Jeruzalema, ktorý považuje za svoj jedna aj druhá strana.

Izrael dnes okupuje približne dve tretiny Golanských výšin a západný breh rieky Jordán.

Z okupovaného pásma Gazy odišli izraelské vojská a židovskí osadníci pred siedmimi rokmi, Gaza prešla pod palestínsku samosprávu, ale už v roku 2009 tam Židia opäť vstúpili pri kontroverznej odvetnej akcii, ako reakcia na teroristické útoky z palestínskeho územia.

Jeruzalem, sväté miesto moslimov, Židov i kresťanov, uznáva Izrael ako svoje hlavné mesto, väčšina štátov však nesúhlasí a má ambasády stále v Tel Avive.

 

 

Izrael je na celom svete kritizovaný za represie voči Palestínčanom, disponuje však zrejme najmodernejšou armádou na svete a využíva obrovskú podporu Spojených štátov amerických.

Dohody neplatili...

Osídlenie na území, kde sa dnes opäť bojuje, má historické korene asi v 14. storočí pred naším letopočtom. Už v tom čase sa o nadvládu nad územím pokúšali židovské i arabské kmene, so striedavými úspechmi.

V Biblii sa spomína príchod Židov vedených Mojžišom po ich vyhnaní z Egypta do Zasľúbenej krajiny. Tou bolo práve územie Palestíny. Rimania opäť prinútili Židov vysťahovať sa z územia, ktoré si medzi sebou delili všetky významné mocnosti.

Na prelome 19. a 20. storočia bolo pod správou Veľkej Británie. Vtedy sa opäť začali na územie vracať židovskí prisťahovalci. Pochádzali predovšetkým z cárskeho Ruska. Po vzniku Sovietskeho zväzu sa židovské vysťahovalectvo na územie Palestíny zastavilo a pre Židov bolo vyhradené územie na Sibíri.

Počas druhej svetovej vojny sa nacisti pokúsili v Európe vyhubiť židovské obyvateľstvo, nacistický holokaust mal mať podľa zverejnených údajov okolo šesť miliónov obetí.

Holokaust, samozrejme, urýchlil myšlienku vzniku židovského štátu. Hneď po skončení druhej svetovej vojny prijalo Valné zhromaždenie OSN plán na rozdelenie Palestíny na dva samostatné štáty, arabský a židovský, navzájom prepojené hospodárskou úniou. Už 14. mája 1947 bol vyhlásený štát Izrael, na čo hneď na druhý deň zareagovali arabské štáty vojenskými operáciami.

Vypukla prvá arabsko-izraelská vojna. Po podpísaní prímeria Izrael rozšíril svoje územie a stal sa prakticky víťazom konfliktu.

Územie, ktoré malo tvoriť palestínsky štát, anektovalo Jordánsko, pásmo Gazy sa zasa dostalo pod kontrolu Egypta. Dôsledkom vojny bolo približne milión palestínskych utečencov.

Počas arabsko-izraelskej vojny v roku 1967 Izrael obsadil východnú časť Jeruzalema, pravý breh Jordánu, pásmo Gazy a ďalšie pohraničné arabské územia. Postupne sa takisto stupňovali útoky na Izrael a asi najznámejší bol atentát na jeho športovcov na olympiáde v Mníchove v roku 1972 – zahynulo jedenásť olympionikov.

Neskôr podpísal Egypt mierovú zmluvu s Izraelom, čo malo za následok vrátenie Sinajského polostrova, ale pre egyptského prezidenta aj rozsudok smrti, pretože moslimskí radikáli odmietli akékoľvek rokovania s nepriateľom a vlastného prezidenta počas slávnostnej vojenskej prehliadky zastrelili priamo na tribúne.

Keď sa o dohodu pokúsil izraelský premiér Jicchak Rabin, zavraždil ho židovský extrémista. Pokračujúce rozhovory a snahy o diplomatické urovnanie konfliktu sú stále neúspešné a k tomu sa pridáva obrovská preľudnenosť na území Gazy.

V takomto prostredí vznikajú nepokoje, iniciované fundamentalistami z oboch strán. Výsledkom je napríklad aj aktuálny konflikt.

Výsledok nejasný

Existuje riešenie tohto takmer tisícročného konfliktu? Mohlo by dôjsť k vzájomným výmenám územia, to by však Palestína musela mať funkčnú a operatívnu vládu, a to nemá, a Izrael by musel opustiť svoje úrodné územia na pobreží.

Problémom sú aj pútnické miesta, pretože Palestína nevie zaručiť bezpečnosť židovským, ale ani kresťanským pútnikom. Arabské štáty zaberajú takmer sedemstokrát väčšiu plochu ako Izrael.

Prečo ich tak zaujíma táto maličká krajina? Racionálnu odpoveď nehľadajme, problém je v kultúrnej či náboženskej hrdosti.

Židia sa nikdy nevzdajú Jeruzalema, no dá sa predpokladať aj to, že Arabi nikdy neprestanú nenávidieť Židov, pretože je to súčasťou islamskej viery. Ak teda hrozí veľký svetový konflikt, hľadajme iskru na jeho zapálenie práve v tejto oblasti.

Autor: Katarína Wagnerová/ŠARM
Poslať e-mailom