30 rokov od skazy Černobyľ: Katastrofa, ktorej dôsledky cítime dodnes

25. apríla 2016, 06:00
Tip redakcii

Černobyľ, 26. apríl 1986, výbuch štvrtého reaktora v atómovej elektrárni. Štyristokrát vyššia radiácia ako v Hirošime, keď na ňu Američania v roku 1945 zhodili atómovú bombu. Tragédia postihla stovky tisíc ľudí. Vtedajšia sovietska vláda sa ju však snažila ututlať!

Na mieste výbuchu reaktora už stavajú nový sarkofág, ktorý sa týči nad Pripjaťou.

Na mieste výbuchu reaktora už stavajú nový sarkofág, ktorý sa týči nad Pripjaťou.

Autor: Shutterstock

Najväčšia havária v histórii jadrovej energetiky sa stala počas testu nového bezpečnostného systému. Došlo k prehriatiu a explózii reaktora. Stále nie je známe, koľko ľudí na následky výbuchu zomrelo. Sovieti bezprostredne po tragédii mlčali, a tak ani Československá tlačová agentúra (ľudovo četka) nepriniesla o skaze žiadne informácie. Vtedy sa potvrdilo novinárske heslo „Dočkaj času ako četka Tassu.“


Základná škola v Pripjati.

Oficiálnu správu vydala agentúra TASS  až o dva dni, v pondelok 28. apríla. Sovieti napriek radiácii nezrušili prvomájové oslavy ani Medzinárodné športové hry mládeže či cyklistické Preteky mieru. Dokonca aj 50-tisícové mesto Pripjať, vzdialené od elektrárne 3 kilometre, začali evakuovať až po 24 hodinách od havárie. Rádioaktívny oblak sa od miesta výbuchu šíril do Európy a zasiahol aj naše územie.


Toto všetko vojaci používali v Černobyli. Museli to tam nechať.

O niekoľko mesiacov sa v okolí Černobyľa začali rodiť deti bez rúk, nôh, so znetvorenými tvárami, bez orgánov alebo so zdvojenými končatinami. U nás sa v 90. rokoch prudko zvýšil výskyt rakoviny. Jej nárast zaznamenali aj v západnej Európe. Reaktor je aj v súčasnosti stále rádioaktívny. Po havárii ho prekryli narýchlo postaveným betónovým sarkofágom. Ten sa už rozpadáva, a preto ho prekrývajú novým, oceľovým a 110 m vysokým. Jeho dokončenie posunuli na rok 2017.

Černobyľ v číslach

203 ľudí okamžite hospitalizovali, z nich 31 zomrelo.

135-tisíc ľudí evakuovali vrátane 50-tisíc ľudí z blízkeho mesta Pripjať.

200-tisíc km2 bolo kontaminovaných radiáciou 3-krát preletel rádioaktívny oblak územím vtedajšieho Československa.

400-krát viac radiácie uniklo z Černobyľa ako po výbuchu atómovej bomby v Hirošime


Na mieste výbuchu reaktora už stavajú nový sarkofág, ktorý sa týči nad Pripjaťou.

Rádioaktívny mrak nás zasiahol až trikrát

Rádioaktívne mraky zasiahli pred 30 rokmi aj celé územie Československa. Ovčie mlieko u nás vtedy vylúčili z obchodov a bačom podávali jódové profylaktiká. Emisie zo zničeného reaktora v Černobyli vytvorili rádioaktívne mraky a ich čelá postupne vnikli na územie Československa trikrát: 30. apríla, 3. až 4. mája a 7. mája 1986. Ovzdušie nad celým územím bolo kontaminované, ale najviac tam, kde počas prechodu rádioaktívneho mraku pršalo – teda na južnom Slovensku v okresoch Dunajská Streda, Komárno, Lučenec, Nitra a na strednom Slovensku v okrese Žiar nad Hronom a v okolí Slovenskej Ľupče.


Výbuch ohrozil na životoch i zdraví aj deti.

Najvyšší dávkový príkon bol 900 nSv./hod. (nanosievertov) pri Slovenskej Ľupči. Napriek tomu, že nedosiahli kritické hodnoty, vykonali sa aj neodkladné opatrenia na ochranu najviac ohrozenej skupiny obyvateľov - pracovníkov na salašoch. Ovčie mlieko vylúčili z obchodnej siete a pracovníkom salašov podávali jódové profylaktiká. Z potravín sa podľa Martiny Dubníčkovej z Úradu verejného zdravotníctva monitorovalo mlieko, ktoré sa sťahovalo z predaja, pretože obsahovalo zvýšené hodnoty jódu.


Z potravín po výbuchu monitorovali najmä mlieko.

Šťastím je, že viac ako 85 percent našich zdrojov pitnej vody je v podzemí. „Z toho dôvodu zdroje neboli kontaminované, pretože sú minimálne 20 metrov pod zemou a rádioaktivita sa tam nedostala,“ povedala Dubníčková. Jediný problém, kde sa zaznamenávali nepriaznivé hodnoty, boli huby. V nich sa rádioaktivita držala niekoľko rokov.

 
Lunapark v meste duchov.

Podľa špecialistky pre radiačný monitoring SHMÚ Terézie Melicherovej sa najvyššie hodnoty celkovej beta rádioaktivity nenamerali počas černobyľskej havárie v roku 1986, ale oveľa skôr, v roku 1962. „V zrážkových vodách boli vtedy namerané 10-krát vyššie hodnoty ako v roku tragédie v Černobyli. Za týmito údajmi stáli skúšky jadrových zbraní,“ hovorí odborníčka.

Viete, že po výbuchu v Černobyli bola u nás jednou z najkontaminovanejších oblastí Slovenská Ľupča? Spomínate si na to obdobie?


Mária (64)„Viackrát som počula, že tu je to najviac postihnuté. Informácie sa k nám však dostávali len veľmi pomaly. Hneď po havárii boli papaláši ticho a všetko tajili. Len postupne sme sa dozvedali, aká hrozná katastrofa sa stala v Černobyli. Hmlisto si pamätám, že vtedy bolo dosť daždivo a práve to vraj malo vplyv na silnejšiu kontamináciu.“


Juraj (43) „Doteraz som o tom ani nepočul. Podľa mňa sú oblasti, ktoré sa nachádzajú oveľa bližšie k Černobyľu a zasiahlo ich to výraznejšie. Bol som vtedy len chlapec a veľmi som to nevnímal. Až po rokoch mi došlo, aká pohroma to bola a koľko zla narobila.“

Náš fotoreportér bol priamo v atómovom meste

Opustené, zarastené domy či prázdne cesty. Hoci miesta, ktoré pred 30 rokmi evakuovali, pôsobia na prvý pohľad vyľudnene, nie je to v súčasnosti už celkom tak. Stupeň zamorenia v okolí elektrárne v Černobyli je rôzny a pohyb na mnohých miestach stále nebezpečný. „Preto sledovať betónový sarkofág pri samotnej elektrárni sme mohli iba pár minút a pod dozorom miestnej vojenskej hliadky,“ hovorí fotoreportér Plus JEDEN DEŇ.

Po meste duchov, ako mnohí označujú Pripjať, sa pohyboval so sprievodcom za neustáleho merania úrovne radiácie. Interiéry škôlky, školy či policajnej stanice sú po rokoch napriek zubu času svedectvom posledných hodín mesta, ktoré patrilo k „výkladným skriniam“ Sovietskeho zväzu. „Zo strechy hotela sme videli budovu kultúrneho domu, plaváreň so skokanskou vežou, futbalový štadión pripomínajúci skôr les, i novučičký lunapark,“ dodal fotoreportér.


Fungujúce potraviny v Černobyli.

Pripjať ponúkal všetky výdobytky vtedajšej doby a lákal na život najmä mladé rodiny. No napriek obrovskej tragédii sa život do Černobyľa vrátil a sú tam ľuďmi obývané zóny, kde okrem potravín nájdete kultúrny dom, lekára či poštu. Väčšinou však ide o zamestnancov elektrární a v zóne sa striedajú v rámci trojtýždňových zmien.

 
Autor: Plus JEDEN DEŇ/ nit, mn, eš, mk, Foto: Matej Kalina, Eva Štenclová, profimedia, shutterstock



 
 
Aplikácie 7 plus

 
 
 
30 rokov od skazy Černobyľ: Katastrofa, ktorej dôsledky cítime dodnes
Plus JEDEN DEŇ/ nit
mn
mk
Foto: Matej Kalina
Eva Štenclová
profimedia
shutterstock