FOTO Dnes jeme hybridy: Takto kedysi vyzerali mrkva, kukurica alebo banán!
04. februára 2016

Ak nás ľudská história niečo naučila, tak zaručene adaptáciu známeho príslovia: „Príroda mieni, človek zmení“. Ani jedlo na našich tanieroch nie je výnimkou. Nemôžeme sa preto čudovať, že aj tie najobyčajnejšie potraviny kedysi vyzerali úplne inak.

Naši predkovia by dnešné ovocie či zeleninu veru nespoznali. Od čias, kedy osadníci zasiali prvé semienka, prešli plodiny ako mrkva, baklažán, kukurica, melón alebo banán rapídnou transformáciou. Farmári sa tisíce rokov venovali zlepšovaniu svojej úrody tým, že jednotlivé plodiny šľachtili a krížili.

V časoch po roku 1980 vedci prišli na to, ako sa ovocie a zelenina dajú geneticky upravovať prenosom DNA. Trvalo štrnásť rokov, kým sa ku konzumentom dostali prvé takto upravené potraviny. Dnešné poľnohospodárske produkty už takmer v ničom nepripomínajú kedysi v prírode rastúce plodiny.

 

Prečo sú geneticky upravené potraviny rizikom:

  • dokážu spôsobovať alergie
  • alergik ani nemusí vedieť, že konzumuje alergén (pri krížení sa používa aj DNA iných plodín)
  • poškodzujú ekosystém
  • niektoré potraviny obsahujú baktérie a vírusy, hrozí vznik nových chorôb

Výborným príkladom je napríklad obyčajná paradajka. Vedci dokázali izolovať špecifický gén, vďaka ktorému je toto ovocie – často mylne považované za zeleninu – oveľa šťavnatejšie. A nielen to; chutí lepšie a dlhšie vydrží. Obchodníci si tento „vynález“ pochvaľujú a dnes by sme si asi geneticky modifikované rajčiny nedokázali odpustiť.

Kukurica či broskyne sú na tom podobne. Voľne rastúce broskyne, zhruba v období 4 tisíc rokov pred naším letopočtom, chutili zemito a slano, navyše nemali viac než 25mm v priemere. Zjesť sa dalo len asi 64 percent ovocia, píše Daily Mail.

Melóny

Pôvodnú podobu sladkého ovocia môžeme vidieť na maľbe Giovanniho Stanchiho, ktorý pôsobil v 17. storočí. Obraz zhotovil medzi rokmi 1645 a 1672. Melóny boli o stovky rokov neskôr geneticky upravené tak, aby mali šťavnaté a bohaté jadro. Ešte väčší genetický zásah bol potrebný pri špeciálnej bezkôstkovej odrode.


Zdroj: FreeImages, Wikimedia

Banány

Prvé banány sa objavili zhruba pred 7 tisíc rokmi v Ázii. Postupne sa vyvinuli z rastliny Musa acuminate, ktorú neskôr skrížili s Musa balbisiana. Výsledkom boli svetložlté plody, aké poznáme dnes. Modifikáciou génov sa potom podarilo tomuto ovociu vylepšiť chuť a obohatiť jeho nutričné hodnoty.


Zdroj: FreeImages, Genetic Literacy Project/Daily Mail

Mrkva

Originálna mrkva nepripomínala dnešný variant ani omylom. Prvé takéto plodiny zbierali Peržania pred vyše tisíc rokmi. Oranžový vzhľad mrkva nadobudla začiatkom 20. storočia.


Zdroj: FreeImages, Genetic Literacy Project/Daily Mail

Kukurica

Najbohatšia hospodárska plodina patrí súčasne aj k tým najupravovanejším. Od svojho vzniku sa charakter kukurice zmenil takmer stopercentne. Účelovo ju začali sadiť ako prví Mexičania, v 15. storočí sa potom, vďaka Kolumbusovi, dostala aj do Európy. Od tých čias sa zmenil počet a tvar jej zŕn, tvar klasu a aj veľkosť celej rastliny.


Zdroj: FreeImages, Genetic Literacy Project/Daily Mail

Baklažán

Staroveký baklažán pripomínal skôr malé cherry paradajky. Jeho tvar sa rôznil, podobne ako farba – vtedajší osadníci ho nachádzali v bielych, žltých, azúrových či fialových podobách. To všetko sa zmenilo v dobe, keď farmári začali s krížením. Výsledok nájdeme vo väčšine obchodov.


Zdroj: FreeImages, Genetic Literacy Project/Daily Mail

.Autor: Pluska.sk/mar

FocusMedia
viac článkov
FOTO Dnes jeme hybridy: Takto kedysi vyzerali mrkva, kukurica alebo banán!
Pluska.sk/mar