Vražedné stoličky: Aj vy na nich sedíte viac ako desať hodín denne?

Vražedné stoličky: Aj vy na nich sedíte viac ako desať hodín denne?

Sedacie návyky sú doslova zhubné, avšak dajú sa zmeniť ľahšie ako tie stravovacie / profimedia

 
 
 

Prídem do práce, sadnem si a vstanem prakticky až pred odchodom domov. Je to aj váš prípad? Potom by ste sa mali nad sebou zamyslieť.

publikované: 25.05.2015

Stoličky – sedíme na nich, pracujeme, jeme aj randíme. Američania presedia väčšinu času v bdelom stave, a to trinásť hodín denne. V skutočnosti ide o tiché zabijaky.

Sú smrtiace

Možno vás takýto krutý záver prekvapuje, ale potvrdzuje ho osemnásť výskumov, na ktorých sa v minulých šestnástich rokoch zúčastnilo celkovo osemstotisíc ľudí. V roku 2010 zverejnil časopis Circulation štúdiu založenú na pozorovaní 8800 dospelých počas siedmich rokov. Tí, ktorí sedeli viac ako štyri hodiny denne a pozerali televíziu, mali o štyridsaťšesť percent vyššie riziko úmrtia pre akúkoľvek príčinu než ľudia, ktorí sedeli pred obrazovkou menej než dve hodiny.
Iní výskumníci zistili, že ak presedíme viac ako pol dňa, zvýši sa riziko cukrovky a kardiovaskulárnych problémov. Celkovo z toho vyplýva, že keď skombinujeme všetky príčiny úmrtí a porovnáme akúkoľvek skupinu sedavejších ľudí s aktívnejšími, sedavejšie osoby majú o päťdesiat percent vyššiu pravdepodobnosť úmrtia.
Dlhé sedenie je zlé, pretože ľudské telo nie je predurčené na nečinnosť. Americký endokrinológ James Levine, ktorý sa zaoberá obezitou desiatky rokov, zdôrazňuje, že nedostatok pohybu spomaľuje metabolizmus. Navyše, zmenšuje sa množstvo jedla, ktoré sa premieňa na energiu, čo pomáha hromadeniu tuku, vzniku obezity a celej škály problémov spojených s nadváhou – srdcových chorôb, cukrovky, artritídy a mnohých ďalších. Vysedávanie je zlé aj pre chudých ľudí. Napríklad posedávanie po jedle vedie k náhlemu zvýšeniu hladiny cukru v krvi, ale ak sa po obede hneď postavíme, znížia sa tieto výkyvy o polovicu.

Preč s bezradnosťou

Verejnosť si zvyčajne spája tieto zdravotné problémy s prejedaním, nie s prílišným vysedávaním, pripomína Dr. Levine v časopise Scientific American. Na základe skúseností s ľuďmi bojujúcimi s nadváhou dospel k názoru, že sedacie návyky sú doslova zhubné. Dobrá správa však je, že sa dajú zmeniť ľahšie ako tie stravovacie.
Ako príklad uvádza jedného svojho klienta, ktorý za ním prišiel so slovami: „Som bezradný.“ Mal štyridsaťštyri rokov, dvadsať kilogramov nadváhy a cukrovku. Jeho lekár mu odporučil pichanie inzulínu, ale Dr. Levine ho poslal do svojich laboratórií na známej klinike Mayo v Arizone. Tam na základe vyšetrení jeho metabolizmu zistil, že chodenie menej ako trojkilometrovou rýchlosťou za hodinu zvýši výdaj jeho energie o dvesto kalórií za hodinu. Spolu sa potom rozprávali a prechádzali, pričom mu vysvetľoval, že počas takýchto dvoch prechádzok spáli cez deň štyristo kalórií navyše.

Cukrovka zmizla

Klient si zobral lekárove rady k srdcu a naozaj začal viac chodiť. Nedietoval, ale aj tak za prvý rok zhodil jedenásť kilogramov a v nasledujúcom sa zbavil ďalších štyroch. Nikdy nepotreboval inzulín a – ako sa to stáva mnohým cukrovkárom, ktorí schudnú – úplne vysadil aj lieky proti cukrovke. Navyše, začal jazdiť na bicykli a s rodinou navštevovali umelecké galérie, kde si užíval ich dlhé chodby.
Dr. Levine prízvukuje, že jeho klient nie je jediný, komu sa podaril takýto prerod. Veľa výskumov podporuje názor, že čo i len jednoduchý pohyb má značný efekt. Nemusíte za každú cenu chodiť trikrát do posilňovne a denne sa oddávať joge – mnohí ľudia to aj tak dlho nevydržia. Pohyb, ktorý nie je cvičením, a vykonávame ho denne v niekoľkých fázach, úplne postačí. A čoraz viac zamestnancov, firiem a škôl to chápe a už začalo zavádzať rad opatrení, ktoré by mali všetkých povzbudiť, aby vstali zo stoličiek.

Zázračná bielizeň

Endokrinológ Levine získal najviac dôkazov o prínose chodenia či státia počas dlhoročného porovnávania osôb žijúcich v poľnohospodárskych a mestských komunitách. Na sledovanie sedenia a pohybu používal špeciálnu spodnú bielizeň so senzormi monitorujúcimi pohyb tela v trinástich smeroch každú polsekundu, a to počas desiatich dní. Zariadenie volali zo žartu „zázračná spodná bielizeň“, ktorá však pre nich zbierala veľké množstvo údajov. Obliekali si ju ľudia na banánových plantážach na Jamajke, v jej metropole Kingston aj v mestských aglomeráciách v USA.
Zo záverov vyplývalo, že ľudia žijúci vo vidieckych oblastiach na Jamajke chodia dvakrát toľko ako chudí obyvatelia Kingstonu a moderných amerických miest. Tí z poľnohospodárskych komunít sedia denne iba tri hodiny, zatiaľ čo zamestnanci v kanceláriách niekedy až pätnásť hodín denne. Nečudo teda, že pri práci v poľnohospodárskych oblastiach spália ľudia o dvetisíc kalórií denne viac ako v mnohých kancelárskych zamestnaniach.

Prejedali sa a nepribrali

Doktorovi Levinovi zišlo na um, že by bolo prospešné porovnať aj osoby z podobných miest a zamestnaní. Preto monitorovali chudých a obéznych ľudí v USA, ktorí žili v podobnom prostredí a mali podobné stravovacie a pracovné návyky. Obliekli im teda „zázračnú spodnú bielizeň“. A čo zistili? Obézni ľudia sedia denne o 2,25 hodiny dlhšie než ich chudí spoluobčania. Tieto sedavé obézne osoby minuli o tristopäťdesiat kalórií menej pri chodení a iných necvičebných aktivitách než chudí ľudia.
Americký lekár pokračoval v experimentoch. Tentoraz požiadal šestnásť chudých dobrovoľníkov, aby sa prejedali, a potom ich podrobne sledoval. Niektorí z nich nepribrali ani po ôsmich týždňoch a pri príjme päťdesiatšesťtisíc extra kalórií. Ako to, že zostali takí tenkí? Senzory na bielizni prezradili, že tieto osoby sa vo zvýšenej miere „oddávali“ rôznym necvičebným pohybovým aktivitám, aj keď vedome to podľa vlastných vyjadrení nerobili. Iným zase ostala v tuku skoro každá extra kalória – zostali jednoducho prilepení na svojich stoličkách.

Autor: Zázračný svet/juh
 
 Ďalšie články
Vražedné stoličky: Aj vy na nich sedíte viac ako desať hodín denne?
Zázračný svet/juh