Najsmradľavejší muži histórie: Mali moc a slávu, ale umývať sa im nechcelo

Najsmradľavejší muži histórie: Mali moc a slávu, ale umývať sa im nechcelo

Hoci bol cár Peter Veľký fešák, neuveriteľne zapáchal / dic.academic.ru

 
 
 

Niektorí sa neumývali z náboženského či filozofického presvedčenia, ďalší sa báli vody.

publikované: 03.06.2015

Vieme, že história kúpeľne nesiaha veľmi ďaleko. V minulosti ju nahrádzali vonné oleje, púder a kolínska. Naši predkovia sa však predsa aspoň snažili udržať v čistote, aj keď nie všetci. Medzi najväčších špinavcov v dejinách patrili aj osobnosti, o ktorých by ste to nikdy nepovedali!

Svätý František z Assisi

Osobnú nečistotu považoval za výraz piety a pokory – v súlade s poverou kresťanov, ktorá tvrdila, že špina je prejav zbožnosti, zatiaľ čo umývanie je diabolská a bezbožná márnivosť, ktorá sa trestá večným zatratením v pekle. Žeby mu pre tú špinu sadali na plecia vtáčiky? Asi tam bol dostatok hmyzu...
Podobne sa chválil istý kresťanský pútnik v 4. storočí, že si osemnásť rokov neumýval tvár, svätý Anton si nikdy neumýval nohy, svätý Abrahám si pol storočia neumyl ruky ani nohy a svätá Silvia si nikdy neumývala nič okrem končekov prstov.

Ludwig van Beethoven

Slávny skladateľ nevenoval osobnej čistote nijakú pozornosť, až mu priatelia, kým spal, museli uchmatnúť oblečenie a vyprať mu ho. Jeho neochota kúpať sa bola zrejme dôsledkom neutíchajúcej bolesti spôsobenej otravou olovom.

Mao Ce-tung

Čínsky komunistický vodca sa nikdy nekúpal ani si nečistil zuby, pretože ani tigre si zuby nikdy nečistia. Jeho problém s hygienou dosiahol priam impozantné rozmery a postupom rokov sa ešte zhoršoval. Keď mal sedemdesiat, radšej sa dal od svojich mladých mileniek utierať horúcimi uterákmi, než by sa vykúpal.

Cár Peter Veľký

Jeho nechuť udržiavať osobnú čistotu bola známa po celej Európe. Hoci bol údajne fešák, aj na pomery 18. storočia neuveriteľne zapáchal a neovládal základné správanie pri stole ani na toalete. Keď so svojimi dvoranmi navštívil Londýn, svedkovia tvrdili, že z cárskeho sprievodu občas odpadli nejaké perly a vši.

Fridrich II. Veľký

Slávny panovník urobil v 18. storočí z Pruska svetovú mocnosť, ale osobnej hygiene veľkú pozornosť nevenoval. Celé roky sa vraj neprezliekal, po paláci sa pohyboval v roztrhaných páchnucich handrách a po členky sa brodil vo výkaloch svojich milovaných talianskych chrtov. Keď zomrel, mal vraj košeľu na chrbte takú rozleptanú od potu, že mu sluha musel na pohreb obliecť vlastnú.

Ľudovít XIV.

Kráľ Slnko, ako mu hovorili súčasníci, počas svojej mimoriadne dlhej vlády v rokoch 1643 až 1715 dal vybudovať zámok vo Versailles a rozpútal na kontinente viaceré vojny. Výstredný panovník bol zároveň veľkým gurmánom, ale podľa všetkého trpel fóbiou z vody.
Bol to údajne vášnivý milovník, ale jeho dvorenie bolo pre milenky veľmi náročné, najmä na čuch. Keď ho lekár presvedčil, aby sa zo zdravotných dôvodov vykúpal, kráľ Francúzska sa z toho snažil dostať predstieranou migrénou. Neskôr prisahal, že už túto skúsenosť nikdy nebude opakovať. Za celý život sa kúpal len trikrát, zakaždým s veľkým protestovaním.

Džingischán

Jeho mongolskí bojovníci boli poverčivá horda, ktorá verila, že umývať sa je svätokrádež. Takýto postoj k hygiene mal však i praktický dôvod – hrubá vrstva špiny pomáhala vydržať chlad mínus štyridsať stupňov Celzia i horúčavu plus štyridsať v mongolskej stepi. Svoju špinu využívali aj ako psychologickú zbraň – nepriatelia zacítili smradľavé mongolské hordy dávno predtým, než ich vôbec uvideli, a kým sa armády stretli, nepriatelia boli často ochromení strachom.

Jedenásty vojvoda z Norfolku

Charles Howard, veľký oponent kráľa Juraja III., bol jedným z najbohatších a najsmradľavejších mužov Anglicka. Aj na pomery prelomu 18. a 19. storočia bola jeho „vôňa“ neznesiteľná. „Špinavý vojvoda“ sa nikdy dobrovoľne neumýval, a keď to s ním sluhovia už nemohli vydržať v jednej miestnosti, opili svojho šľachtického pána pod obraz Boží, a kým sa prebral, rýchlo ho okúpali.

Kráľ Henrich IV.

Francúzsky panovník, ktorý okrem iného Nantským ediktom z roku 1598 zrovnoprávnil náboženstvá, bol známy tým, že si pravidelne menil košeľu, čo bolo na tie časy nezvyčajné. Ale aj tak jeho milenky ešte pred vstupom do postele omdlievali, a keď chodil po svojom dvore, odpadávali aj niektorí fyzicky slabší dvorania. Nečudo, vraj „zapáchal ako mrcina“.

Autor: Zázračný svet/kuk
 
 Ďalšie články