Hriešna mníška: V Oxforde odhalili stredoveký škandál

Hriešna mníška: V Oxforde odhalili stredoveký škandál

Aké tajomstvo skrýva čudná poloha ženy v hrobe? / Mail Online

 
 
 

Medzi 92 kostrami v Littlemorskom priorstve ležala jedna tvárou nadol, čo je pozícia typická pre pochovaného hriešnika.

publikované: 29.05.2015

Archeológovia kopali pod miestnym kostolom a v jeho okolí a našli kostry mníšok, ktoré zomreli v hanbe, keď boli obvinené z „oplzlého“ správania. Littlemorské priorstvo a kláštor boli založené v roku 1110. Kostra jednej zo žien ležala tvárou dolu a vedci sa domnievajú, že môže byť jednou z neslávne známych hriešnych mníšok, kvôli ktorým musel byť kláštor v roku 1524 zatvorený. Vedci pod vedením Paula Murraya z firmy John Moore Heritage Services našli 92 kostier žien, mužov aj detí. Väčšina pozostatkov patrila ženám, bolo ich 35, na mužov pripadol počet 28. Podľa vedcov bolo nemožné určiť pohlavie zvyšných 29 kostier. 

Pochovávanie vnútri kostola bolo zvykom u bohatých či význačných jednotlivcov, mníšok a predstavených kláštora. Tí, ktorých pochovali vonku, boli s najväčšou pravdepodobnosťou svetskí ľudia a v ich časoch panovala všeobecná snaha, aby boli pochovaní čo najbližšie k sídlu cirkvi. Niektoré kostry vykazovali známky zdravotných problémov, vrátane dvoch detí, ktoré trpeli ťažkou krivicou. Jedna kostra mala známky malomocenstva, zatiaľ  čo iná rakva obsahovala mŕtvo narodené dieťa a ženu pochovanú v polohe tvárou dole. Vo Veľkej Británii sa doteraz našlo vyše 200 takto pochovaných kostier.

Odborníci predpokladali, že tieto pohreby boli náhodné, ale dôkazmi sa zistilo, že boli vyhradené pre ľudí obvinených z toho, že sú hriešnici. Takíto mŕtvi boli často pochovaní v plytkých hroboch na okraji cintorína, mnohí bez rakvy. Ľudia patriaci k nízkemu sociálneho stavu boli častejšie pochovávaní tvárou dolu, zatiaľ čo iní mali zviazané ruky a nohy, čo naznačuje, že to boli väzni alebo zločinci. Paul Murray verí, že neobvyklá pozícia spomínanej ženy mohla byť zmierovacím aktom pre toho, kto ju pochoval, v nádeji, že by to mohlo odčiniť jej hriechy. Takéto pohreby boli zvyčajne vyhradené pre čarodejnice alebo hriešnikov.

Priorstvo bolo v posledných rokoch svojej činnosti presiaknuté škandálmi, lebo niektoré mníšky boli obvinené z nemorálneho a oplzlého správania. O poslednej priorke Katherine Wellsovej sa napríklad predpokladá, že mala nemanželskú dcéru s kňazom, ktorý ju navštevoval. Eileen Powerová vo svojej knihe Medieval English Nunneries opisuje priorstvo ako jeden z najhorších kláštorov, čo si svet pamätá a to bolo do značnej miery kvôli obzvlášť zlej predstavenej, Katherine Wellsovej. Hovorilo sa o nej tiež, že spreneverila množstvo z cirkevného majetku a dala do zálohy svoje cennosti, aby poskytla svojmu dievčaťu veno.

V poslednom roku činnosti kláštora mala ďalšia z mníšok nemanželské dieťa, ktorého otcom bol ženatý muž z Oxfordu. Vizitácia vykonaná v roku 1445 opisuje kláštor ako také hrozné miesto, že sa tam mníšky báli spať a že spali po dve na jednej posteli, pričom aj predstavená musela zdieľať posteľ s jednou mníškou.

V roku 1524 Thomas Wolsey, lord kancelár, odporučil, aby bol kláštor zrušený. 

Premenili ho na farmu a neskôr na reštauráciu.

Autor: Zázračný svet/ nit
 
 Ďalšie články