Kráľova odplata: Neúspešného atentátnika rozštvrtili

Kráľova odplata: Neúspešného atentátnika rozštvrtili

Francúzsky kráľ Ľudovít XV. nemal s Damiensom ani trochu zľutovania / profimedia

 
 
 

Mrazivé počasie zachránilo francúzskemu kráľovi život, ale neschladilo jeho túžbu po pomste.

publikované: 28.05.2015

Piateho januára 1757 pokrývala Versailles hrubá snehová perina. O šiestej večer sa Ľudovít XV. vracal z izieb svojej dcéry na zámok Veľký Trianon, a keď prechádzal cez dvor vydláždený mramorom ku koču, strážcovia sa nepohnute prizerali a snažili sa držať fakle čo najvyššie. Takto sa začína príbeh kuriózneho pokusu o atentát a jednej z najkrutejších popráv v dejinách Francúzska.

Pichnutie špendlíkom

Naraz sa z tmy vynorila postava útočníka, ktorý zabodol krátky nôž do kráľovej hrude. Bola to však práve treskúca zima, ktorá ho zachránila. Ľudovít bol taký naobliekaný, že čepeľ prenikla iba centimeter pod kožu. Spisovateľ a historik Voltaire, jeden z najtvrdších kráľových kritikov, neskôr hovoril o atentáte doslova ako o „pichnutí špendlíkom“. Panovník sa však v prvej chvíli aj tak obával najhoršieho: Keď sa k nemu s hrôzou sklonila kráľovná, ihneď ju prosil, aby mu odpustila všetky tie nespočetné aféry s milenkami.
Útočník sa medzitým vôbec nevzpieral zatknutiu. Roberta-Francoisa Damiensa, bývalého vojaka a sluhu z Arrasu, privádzala do zúrivosti skostnatená politika francúzskej katolíckej cirkvi, za čo mal byť v konečnom dôsledku osobne zodpovedný sám kráľ. Páchateľ navyše nebol, jemne povedané, mentálne veľmi stabilný.

Rozštvrtený zaživa

To, čo nasledovalo, bolo nadmieru brutálne. Dvadsiateho ôsmeho marca Damiensa verejne mučili kliešťami a rany mu vypaľovali sírou, horúcim voskom a vriacim olejom. Aby ho rozštvrtili, kat Charles Henri Sanson mu priviazal k rukám a nohám kone, ale keďže sa končatiny za ukrutných bolestí nešťastníka neoddeľovali veľmi ľahko, museli mu ich odseknúť. Dav začal burácať nadšením a prizeral sa, ako ho – stále žijúceho – upálili na hranici.
Damiensova rodina to mala ťažké aj po poprave. Jeho popol rozprášili v povetrí, dom zbúrali, bratia a sestry si museli zmeniť mená a jeho otcovi, manželke a dcére zakázali bývať vo Francúzsku.
Keďže krajina zažila pokus o kráľovraždu prvýkrát od zabitia Henricha IV. v roku 1610, Damiensova „sláva“ pretrvávala. Štyridsať rokov po jeho smrti ho pripomenul iný zlopovestný obyvateľ Arrasu – jedna z najdôležitejších postáv Francúzskej revolúcie, neľútostný Maximilián Robespierre, ktorého jeho nepriatelia často označujú za Damiensovho synovca. Aj keď to vôbec nebola pravda, táto nálepka sa tešila mimoriadnej obľube v radoch odporcov vodcu jakobínov, najmä u rojalistov a ich zahraničných sympatizantov.

Autor: Zázračný svet/juh
 
 Ďalšie články